Zvykli sme si na skutočnosť, že svätej Faustíne sa zjavoval Milosrdný Pán Ježiš. Mystička sa však zhovárala aj s Pannou Máriou. Aké posolstvo odovzdala Božia Matka poľskej rehoľníčke?
Okolnosti zjavení
Keď si prečítame Denníček, zistíme, že tieto neobyčajné stretnutia sa uskutočňovali v rokoch 1925 – 1938. Prvýkrát sa tak stalo na začiatku jej rehoľného života, poslednýkrát niekoľko mesiacov pred smrťou. Zjavenia Božej Matky neboli také intenzívne ako Ježišove zjavenia. V priebehu 13 rokov dostala svätá Faustína mimoriadnu milosť vidieť Nepoškvrnenú vyše dvadsaťkrát. Mária sa zjavovala počas svätých omší (zvyčajne s malým Ježišom v náručí), ale aj mimo nich, keď prichádzala k svätici, aby ju posilnila alebo jej odovzdala konkrétne pokyny. Za múrmi kláštora sa Bohorodička zjavila mystičke len dvakrát: na Jasnej Hore v roku 1933 a v Ostrej Brame v roku 1935. Hoci stretnutí, ktoré spomína sekretárka Božieho milosrdenstva, nie je veľa, Mária bola v živote rehoľníčky stále prítomná. Faustína si uvedomovala, že: „Jedine ona je vždy so mnou. Ona sa ako dobrá matka pozerá na všetko moje úsilie, aj na to, čo prežívam“ (Denníček 798).
Svätá z Łagiewnikov nikdy nepochybovala o tom, že sa jej zjavuje Kristova Matka. Na stránkach Denníčka opísala odev Nanebovzatej – ten sa zhoduje s opisom Máriinho odevu zo zjavení v Lurdoch či vo Fatime: „Bola celá v bielom, prepásaná belasým pásom, plášť mala tiež belasý, na hlave korunu. Z celej postavy vychádzal nepochopiteľný jas“ (Denníček 805). A podobne ako francúzska vizionárka či trojica portugalských pastierikov, aj poľská rehoľníčka zdôrazňovala Máriinu neobyčajnú krásu. Božia Matka bola mimoriadne nádherná vo sviatočné dni: na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. decembra) a Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta). Mária sa predstavila týmito titulmi: Kráľovná neba i zeme, Matka milosrdenstva a Matka kňazstva.
Adoruj Ježiša v srdci
„Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť výhradným a zvláštnym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola mojím výnimočným dieťaťom,“ počula 32-ročná svätá Faustína (Denníček 1414). Od počiatku bolo poslanie sestry v Kongregácii Matky Božieho milosrdenstva pod Máriiným vedením. Slová, ktoré počula v roku 1937, ešte viac prehĺbili puto medzi rehoľníčkou a Patrónkou kláštora. Na jednej strane vyjadrovali materinskú starostlivosť Nepoškvrnenej o sväticu a zodpovednosť za jej výchovu, na druhej strane svätú Faustínu vyzývali dôverovať a poslúchať ako dieťa.
Ako sa prejavovala Máriina starostlivosť? Čo mystičku učila?
Z Denníčka sa dozvedáme, že Božia Matka túžila predovšetkým po tom, aby bol vzťah apoštolky Božieho milosrdenstva s Ježišom čo najbližší: „Dcéra moja, usiluj sa o tichosť a pokoru, aby si Ježiš, ktorý ustavične prebýva v tvojom srdci, mohol oddýchnuť. Adoruj ho vo svojom srdci, nevychádzaj zo svojho vnútra. Vyprosím ti, dcéra moja, milosť takého vnútorného života, aby si, neopúšťajúc svoje vnútro, plnila všetky svoje povinnosti ešte svedomitejšie. Ustavične s ním prebývaj vo svojom srdci. On bude tvojou silou“ (Denníček 785). Silný vzťah s Ježišom, pravidelné stretávanie s ním v modlitbe, vo sviatosti zmierenia a Eucharistie – to je základ duchovného života nielen svätej Faustíny, ale každého veriaceho človeka.
Božia Matka vysvetľovala, že život s Bohom sa v každodennosti prejavuje v plnení jeho vôle. Preto Faustínu prosila, aby čo najdôkladnejšie uskutočňovala nariadenia jej Syna. Sestra písala: „… Zostala som sama s Pannou Máriou, ktorá ma poučila o Božej vôli, ako ju v živote prijímať, úplne sa podrobujúc jeho najsvätejším rozhodnutiam. Nemôžeme sa páčiť Bohu, ak neplníme jeho svätú vôľu. ‚Dcéra moja, vrelo ti odporúčam, aby si verne plnila všetky Božie priania, lebo to je najmilšie jeho svätým očiam. Veľmi túžim, aby si sa tým vyznačovala, to znamená vernosťou v plnení Božej vôle. Božej vôli daj prednosť pred všetkými obetami, aj zápalnými‘“ (Denníček 1244).
Neobyčajná misia
Uskutočňovanie Božej vôle v úplnej poslušnosti znamenalo pre svätú Faustínu predovšetkým zanietene plniť misiu sekretárky Božieho milosrdenstva. Pán Ježiš sa zjavoval poľskej rehoľníčke, aby pro-stredníctvom nej svetu pripomenul svoju veľkú lásku ku každému človeku, zvlášť k tomu, ktorý zavalený ťarchou hriechu stratil nádej na uzmierenie s Bohom. Spasiteľ jednoduchým spôsobom hovoril o tom, že ho bezpodmienečne miluje (stvoril ho, vydal za neho život a neustále ho posväcuje a obdarúva milosťami) a že naňho čaká v spovednici. Nové formy kultu, ktoré Pán Ježiš svätej Faustíne odovzdal, mali v duchu dôvery otvoriť srdcia Božiemu milosrdenstvu: korunka Božieho milosrdenstva, obraz Milosrdného Ježiša, Nedeľa Božieho milosrdenstva či hodina milosrdenstva. Hoci uskutočnenie týchto diel si vyžadovalo čas, odvahu a obetu mnohých osôb (okrem iných blahoslaveného Michała Sopoćka a svätého Jána Pavla II.), sestra z Łagiewnikov musela ako prvá verne splniť svoju úlohu.
Mária vedela, že Boh každému človeku určil misiu, ktorú má splniť, a nik ho v tom nemôže nahradiť. Preto podporovala apoštolku Božieho milosrdenstva v jej poslaní, pričom neskrývala, že zodpovednosť, ktorú rehoľníčka nesie na svojich pleciach pred Bohom a svetom, je veľmi veľká. „Vtom som uzrela Pannu Máriu, ktorá mi povedala: ‚Ó, aká milá je Bohu duša, ktorá je poslušná vanutiu jeho milosti. Ja som dala svetu Spasiteľa a ty máš hovoriť svetu o jeho veľkom milosrdenstve a pripraviť svet na jeho druhý príchod, keď príde nie ako milosrdný Spasiteľ, ale ako spravodlivý Sudca. Ó, ten deň je strašný! Deň spravodlivosti, deň Božieho hnevu je určený. Trasú sa pred ním anjeli. Hovor dušiam o veľkom milosrdenstve, kým je čas zľutovania. Ak ty budeš teraz mlčať, v ten strašný deň sa budeš zodpovedať za veľké množstvo duší. Ničoho sa neboj, buď verná do konca, ja spolucítim s tebou‘“ (Denníček 635).
Utrpenie a modlitba
Nadprirodzené milosti, ktoré svätá Faustína získavala (okrem iných zjavenia Pána Ježiša a Božej Matky, duchovné spojenie s umierajúcimi, stretávanie s dušami trpiacimi v očistci, poznanie stavu duší), neboli určené len pre ňu, ale mali zachrániť od večného zatratenia čo najviac ľudí. Svätica preto neustávala v horlivom ohlasovaní Božieho milosrdenstva a v preukazovaní lásky blížnym. Obetovala svoje fyzické a duchovné utrpenia ako zadosťučinenie za hriechy sveta a vyprosovala obrátenie hriešnikov. V tejto obete svätú Faustínu sprevádzala Božia Matka. V Denníčku čítame: „V noci ma navštívila Panna Mária s malým Ježišom na rukách. Moju dušu naplnila radosť a povedala som: ‚Mária, Matka moja, vieš, ako strašne trpím?‘ Panna Mária mi odvetila: ‚Viem, koľko trpíš, ale neboj sa. Spolucítim s tebou a vždy budem spolucítiť.‘ Láskavo sa usmiala a zmizla“ (Denníček 25).
Mária prichádzala za sestrou, aby ju prosila o vrúcnu modlitbu, niekedy pridala aj úmysel: „Dcéra moja, žiadam od teba modlitbu, modlitbu a ešte raz modlitbu za svet a zvlášť za tvoju vlasť. Počas deviatich dní prijímaj sväté prijímanie v duchu zadosťučinenia na tento úmysel. Úzko sa spájaj s obetou svätej omše. Počas týchto deviatich dní budeš stáť pred Bohom ako obeta všade, vždy, na každom mieste a v každom čase – vo dne, v noci, pri každom prebudení modli sa v duchu. V duchu je možné vždy zotrvávať na modlitbe“ (Denníček 325).
Svätá Faustína sa Máriou nielen nechala viesť, ale sama prichádzala s iniciatívou a prosila Nepoškvrnenú o sprostredkovanie milostí. Tak to bolo napríklad na Jasnej Hore, ako mystička napísala: „Panna Mária mi veľa povedala. […] Neodmietla mi nič, o čo som ju prosila“ (Denníček 260).
Zjavenia Božej Matky utvrdzovali svätú Faustínu v presvedčení, že obetovanie seba samého pro-stredníctvom skutku, slova a modlitby za núdznych ľudí, prináša veľké ovocie. Tieto tri spôsoby preukazovania milosrdenstva blížnym, ktoré svojej sekretárke odovzdal Pán Ježiš (porov. Denníček 742), sú prostriedkami, ktorými môže každý slúžiť druhým a vzdávať česť Božiemu milosrdenstvu.
Rast v čnostiach
Rehoľníčka vo svojej detskej oddanosti Kristovej Matke kládla dôraz na formovanie osobnosti prostredníctvom rozvoja čností. V čase zjavení Mária svätú Faustínu učila, ktoré z týchto duchovných zručností sú najdôležitejšie: „Túžim, dcéra moja najmilšia, aby si sa cvičila v troch čnostiach, ktoré sú mi najdrahšie a Bohu sú najmilšie: prvá – pokora, pokora a ešte raz pokora. Druhá čnosť – čistota, tretia čnosť – láska k Bohu. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť týmito čnosťami“ (Denníček 1415). Čo je však dôležité, Mária bola nielen vzorom čnostného života, ku ktorému povzbudzovala, ale prosila oň pre rehoľníčku pred trónom Otca. Sestra Faustína priznala, že ju obchádzali nečisté pokušenia – bol to dar, ktorý jej vyprosila Najsvätejšia Matka. „Ona ma naučila vnútorne milovať Boha aj to, ako mám vo všetkom
plniť jeho svätú vôľu,“ dodala (Denníček 40).
Svätá Faustína nepremárnila nadprirodzené milosti Máriiných zjavení. Verne počúvala rady Božej Matky a nasledovala ju i Božieho Syna. Takto jednoduchá rehoľníčka z Łagiewnikov ukázala, že keď si berieme príklad z Panny Márie, odovzdávame sa jej materinskej starostlivosti a žijeme podľa jej pokynov, kráčame po tej najpriamejšej ceste k svätosti, k zjednoteniu s Bohom, pretože – ako si svätá Faustína uvedomila – „čím viac nasledujem Božiu Matku, tým hlbšie poznávam Boha“ (Denníček 843).
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!