Manželské krízy

Veľmi sa mi páči veta, ktorá je heslom spoločenstva Sychar, ktoré združuje manželstvá v kríze: Každé sviatostné manželstvo možno zachrániť. Som presvedčený, že pomocou Božej milosti sa to dá.

Na trhu je veľa príručiek pre manželov, ktorí prežívajú rôzne krízy. Múdre rady premenené na konkrétne skutky, ktoré sú pomocou Božej nadprirodzenej milosti plynúcej zo sviatostí čestne a vytrvalo uvádzané do života, pomáhajú vstať aj z najhorších pádov a konfliktov. Bol som svedkom nejednej, doslova zázračnej obnovy manželstva. Veľa párov sa po kríze dostalo na oveľa vyššiu úroveň lásky, jednoty, vernosti a nábožnosti (a v konečnom dôsledku aj šťastia) ako pred pádom, keď bolo „ešte dobre“. Je to útecha pre všetkých: pád, odrazenie sa od dna, môžeme využiť na to, aby sme sa povzniesli na vyššiu (ba dokonca najvyššiu) úroveň. Nejeden veľký svätý zažil vo svojom živote veľké pády – napríklad svätá Mária Magdaléna alebo svätý Augustín.

Nutnosť pokory

Prečo hľadajú manželia pomoc až vtedy, keď prežívajú vážnu krízu? Zvlášť my muži sa dlho bránime pripustiť si myšlienku, že je zle. Oveľa ľahšie je obviniť ženu, ako v pokore uznať svoj podiel na vzniknutej zlej situácii: „Ja nemám problém. Ak máš problém, choď k odborníkovi – psychológovi, psychiatrovi, terapeutovi.“ Takáto interpretácia problému umožňuje zachovať si dobrý pocit, ba ospravedlniť aj vlastné zlyhania. Muž vidí problém len v žene: „Keď má problém, nech ide k psychiatrovi. Ja som v poriadku.“ Takto muži popierajú fakt, že vznikol manželský problém. Toto ich typické správanie sa dá dosť ľahko vysvetliť. Po prvé: Muži naozaj pomalšie ako ženy vnímajú, že medziľudské vzťahy sa skomplikovali (správajú sa ako slon v porceláne). Po druhé: Priznať si, že vznikla zlá situácia, je pre nich akousi stratou cti. Fakt, že mám problém, svedčí o tom, že to nezvládam, že ho nedokážem vyriešiť. Aký som to teda muž? My muži nevedomky vytláčame problém z vedomia, pričom sami pred sebou predstierame, že všetko je v poriadku. Je pre nás ťažké priznať si vlastnú nedokonalosť. Bojíme sa, že sa potvrdí, že sme hlúpi a nevieme, čo je dobré, alebo že nedokážeme uviesť do života to, o čom vieme, že je dobré. Jedno aj druhé je zlé: alebo mám rozumové nedostatky, alebo som neschopný a mám slabú vôľu. A to si nemôžem dovoliť. Takže problém má iste manželka… Žiaľ, dnes chýba pokora aj mnohým ženám, a to im bráni vyhľadať pomoc s cieľom napraviť manželstvo. Zato však nechýbajú radcovia, ktorí žene odporučia: „Nedaj sa! Daj mu! Rozveď sa! Načo sa budeš trápiť! Vybav si vysoké výživné a maj sa dobre na jeho úkor!“ Žiaľ, takto sa podarilo dosiahnuť najväčšiu vzburu žien proti mužom v dejinách. Škoda! V mene spravodlivosti treba povedať, že podiel na tom majú obidve strany. Tak či onak, manželia, ktorí prežívajú krízu, majú hľadať pomoc u kompetentných a zároveň dobrých a prajných ľudí, ktorí uznávajú tie isté (Božie) hodnoty. Katolíkom odporúčam, aby hľadali pomoc u odborníkov, ktorí sú veriacimi a praktizujúcimi katolíkmi. Dôležitým znakom dôveryhodnosti odborníka je poriadok v jeho osobnom živote. Neodporúčam hľadať pomoc u terapeuta, ktorý „pozná život, lebo sám mal už niekoľko žien (alebo mužov)“. Takíto „radcovia“ často unáhlene odporúčajú riešenie problému formou rozvodu. Veľmi sa mi páči veta, ktorá je heslom spoločenstva Sychar, ktoré združuje manželstvá v kríze: Každé sviatostné manželstvo možno zachrániť. Som presvedčený, že pomocou Božej milosti sa to dá.

Ako predchádzať krízam?

Nepopieram potrebu pomáhať manželstvám prežívajúcim krízu, avšak 
chcel by som sa venovať tomu, čo treba robiť, aby ku kríze nedošlo. Je užitočné držať sa hesla hasičov: „Radšej predchádzať ako hasiť.“ Ak mám o téme hovoriť vážne, musíme najskôr určiť diagnózu, prečo v manželstve ku kríze došlo. Samozrejme, že nie je možné opísať všetky príčiny, ale pokúsim sa vymenovať aspoň niektoré vážne a často sa vyskytujúce dôvody manželských kríz.

Koniec koncov o živote veriaceho človeka rozhodujú tri činitele: rozum, vôľa a milosť. Ten, kto odmieta Boha, z vlastnej vôle sa zrieka zadarmo danej milosti. Škoda! Rozum nám má pomôcť rozlíšiť, čo je pre nás dobré a užitočné (tu na zemi, ako aj z hľadiska večnosti); vôľa umožňuje uskutočňovať dobrý, hoci neraz náročný program života; zatiaľ čo milosť nám pomáha tam, kde ľudské sily nestačia. Hneď musím dodať, že skúsenosť viac ako tridsaťročnej praxe v oblasti rodinného poradenstva mi jednoznačne ukázala, že tí, ktorí sa naozaj držia Boha, jeho prikázaní, modlitby (predovšetkým spoločnej manželskej modlitby), praktizujú náboženský život a žijú zo sviatostí, sa k vážnym krízam nikdy nedopracujú. Iste, prežívajú rozmanité ťažkosti, avšak ich prekonávanie utužuje ich manželské puto. Jednoznačne je to opísané v podobenstve o dome postavenom na skale. Ak je dom postavený na skale, dom sa nezrúti ani vtedy, keď sa naňho oborí víchor a búrka, pretože stojí na skale (porov. Mt 7, 24 – 27). Na inom mieste zas čítame: skalou je Kristus (porov. 1 Kor 10, 4). Keď manželia prežívajú krízu, zvyčajne sa predtým vzdialili od Boha a od jeho prikázaní, a preto obnova ich vzťahu závisí od ich návratu k Bohu. Spoveď, spoločná modlitba, plná účasť na svätej omši (spojená s prijatím Eucharistie) pôsobia neraz ako zázračný balzam na rany manželov. Čím viac sa obaja „privinú“ k Bohu na etape nápravy svojho manželstva, tým rýchlejšie a istejšie vstanú z pádu. Dodávam, že tieto výroky nie sú želaním plynúcim z mojej nábožnosti, ale overenou životnou skúsenosťou. Zá-kladom pre toto presvedčenie sú pre mňa rozhovory v manželskej poradni, ktoré som absolvoval s tisíckami manželských párov v kríze. Samozrejme, že aj starostlivosť o krásny každodenný život je účinnou ochranou pred krízou.

Príčiny kríz

Prejdime však k podrobnejšej diagnóze. Čo okrem vzdialenia od Boha a prikázaní, býva najčastejšou príčinou manželských kríz? Po prvé: falošná (alebo úplne nezhodná) predstava o manželskej láske a o fungovaní rodiny u oboch manželov. Po druhé: nezrelosť znemožňujúca budovať hlbokú lásku založenú na altruizme. Ďalej: neuvedomovanie si rozdielov medzi ženou a mužom, čo býva základom neporozumení, rozličných výčitiek a obviňovania z neochoty a zlej vôle. Ďalej treba uviesť: oblasť sexuality, v ktorej sa očakávania a predstavy manželov často nezhodujú. Predchádzajúce sexuálne skúsenosti, ktoré si jeden alebo obaja partneri vnášajú do manželstva, pozeranie pornografie, masturbácia, antikoncepcia a interrupcia a nakoniec manželská nevera spôsobujú ťažko zahojiteľné rany a vážne ohrozujú manželskú lásku.

Ďalšou príčinou manželských ťažkostí je zanedbávanie starostlivosti o to, aby manželskému partnerovi bolo so mnou… dobre, milo a príjemne. Táto starostlivosť bola vo fáze zamilovanosti, zaľúbenosti a vzájomného imponovania celkom prirodzená a nevyžadovala si námahu. Keď sa však začal bežný život, keď prišla únava, stres a obyčajná každodennosť, nie je už také jednoduché dbať o dobrý pocit manželského partnera. Týka sa to aj docenenia ženy v jej ženskosti, čiže ocenenie jej krásy a dobra, ktoré okolo seba šíri svojou činnosťou. Žena sa vtedy cíti milovaná a to je pre ňu najdôležitejšie. Muž zas túži byť docenený za svoju múdrosť, šikovnosť, zodpovednosť, námahu spojenú (nielen) s materiálnym zabezpečením rodiny. Chce sa cítiť vážený, potrebný a rešpektovaný. Problém zväčšuje situácia, keď sa muž necíti v manželstve najlepšie a jeho „pomsta“ spočíva v tom, že sa správa k žene čoraz horšie. Podobne aj nespokojná manželka sa správa k manželovi čoraz horšie. Neviditeľná špirála čoraz horšieho vzájomného správania sa manželov postihuje mnohé manželstvá.

Osobitným a veľmi bolestným problémom je neprajné správanie k rodine manželského partnera, zvlášť k jeho matke, s ktorou ho spája najsilnejšie emocionálne puto. Zlé vzťahy so svokrovcami dokážu zničiť aj najlepšie začínajúce manželstvo. Nezávisle od toho, či sa svokra správa vynikajúco alebo či je neznesiteľná (aj to sa stáva), treba sa k nej správať úctivo už len preto, že spolu so svokrom (a s Bohom) darovala život nášmu manželskému partnerovi.

A posledný zdroj kríz je neschopnosť komunikovať. Veľa párov nedokáže viesť dialóg, ktorý buduje vzťah a nie je koncertom prianí, vzájomných výčitiek a napomínania, ale prajným počúvaním problémov manželského partnera a snahou vyriešiť ich. Dobrý, žičlivý rozhovor je prakticky najsilnejším nástrojom, ktorý slúži budovaniu krásneho manželského vzťahu, ako aj jeho znovuvybudovaniu v prípade krízy.

Spomenuté body sú veľmi dôležité. Nezačínajme od slov, sľubov a uistení, ale od konkrétnych skutkov. Slovám možno neveriť (zvlášť po mnohých sklamaniach), zato skutky hovoria hlasno. Ak ich budeme konať s láskou a vytrvalosťou, bez znechutenia, určite budú mať efekt, a to dvojitý: človek, na ktorého „útočíme“ dobrými skutkami, bude musieť skôr či neskôr uznať ich pravdivosť a výrečnosť. Samozrejme, že v prípade silného zranenia je tento proces dlhodobý. Druhým (rovnako dôležitým) účinkom je premena toho, kto koná dobro. Karol Wojtyła v spise Osoba a čin píše, že dobré skutky prechádzajú na toho, kto ich koná, a že vnútorné skutky sa prejavujú navonok. Ten, kto koná dobro, sa skrze svoje skutky stáva lepším človekom. S vďakou treba prijať aj minimálnu nápravu manželského vzťahu, ktorú sa nám podarilo dosiahnuť. Dáva nám totiž iskričku nádeje na to, že ešte nie je všetko stratené, že všetko sa dá ešte napraviť. Dokonca aj drobný úspech dáva krídla. A ak manželia nebudú jeden druhému krídla lámať, tento maličký úspech môže byť začiatkom opravdivej premeny.