Ako spovedník a duchovný vodca svätej Faustíny jej pomohol rozpoznať poslanie, ktoré jej bolo ukázané vo videniach a posolstvách, a vyplniť jej zjavené želania Pána Ježiša, aby do sveta vniesla pravdu o nepredstaviteľnom Božom milosrdenstve.
Dňa 28. septembra 2008 bol povýšený na oltár Michal Sopočko (1888 – 1975), vojenský kňaz, potom profesor kňazského seminára vo Vilne a od roku 1947 v Bialymstoku, vynikajúci znalec teológie vnútorného života a asketiky, známy predovšetkým ako apoštol Božieho milosrdenstva. Ako spovedník a duchovný vodca svätej Faustíny jej pomohol rozpoznať poslanie, ktoré jej bolo ukázané vo videniach a posolstvách, a vyplniť jej zjavené želania Pána Ježiša, aby do sveta vniesla pravdu o nepredstaviteľnom Božom milosrdenstve. Ako postupovala choroba a približovala sa smrť sestry Faustíny, prevzal túto úlohu na seba. Napriek nespočítateľným ťažkostiam, neúspechom a nepochopeniu ďalej uskutočňoval toto dielo.
Ak si dnes nevieme predstaviť svoj život bez zverenia sa do Božieho milosrdenstva, kostol bez obrazu Ježišu, dôverujem ti a prežívanie ťažších chvíľ bez korunky k Božiemu milosrdenstvu, tak je to dar Ducha Svätého, ktorý pôsobil skrze svätú Faustínu a blahoslaveného Michala.
17. januára 1933 arcibiskup Romuald Jalbrzykowski, vilenský ordinár, zveril Michalovi Sopočkovi funkciu riadneho spovedníka sestier z Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva, ktoré mali svoj kláštor vo Vilne. Štyridsaťpäťročný kňaz, profesor v seminári, už vtedy pokladaný za výnimočne duchovného a horlivého teológa a dušpastiera, mal bohaté skúsenosti z vedenia duší, ktoré túžili po pevnejšom spojení s Bohom, preto jeho menovanie za spovedníka rehoľných sestier bolo po všetkých stránkach odôvodnené. Keď niekoľko mesiacov potom, ako prevzal svoju funkciu spovedníka, prišla k nemu ešte jedna penitentka, nevedel, že sa začína nová stránka nielen jeho života, ale aj povolania.
Keď k spovednici P. Sopočka prvý raz prichádzala mladá rehoľníčka druhého chóru, krátko po zložení večných sľubov, radostne a s úsmevom sa na neho pozrela, až ju ten za to trochu napomenul. Z ďalšieho rozhovoru vyplynulo, že sestra Faustína, ktorá už päť rokov mala videnia Pána Ježiša, sa z jeho slov dozvedela, že práve on, Michal Sopočko, je ním vyvolený za spovedníka vizionárky: „Toto je tá viditeľná pomoc pre teba na zemi. On ti pomôže splniť moju vôľu na zemi“ (Denníček 53).
Keď sa otec Michal pri nasledujúcich spovediach podrobnejšie oboznámil s duchovným životom nenápadnej a nevzdelanej (nedokončila dokonca ani základnú školu) rehoľníčky, ktorá v kláštore mala funkciu kuchárky a záhradníčky, ocitol sa v celkom neočakávanej situácii, ktorá ho vovádzala do sveta výnimočných mystických milostí, ktoré doteraz poznal len z diel veľkých mystikov Cirkvi. No tu bolo treba okamžite prevziať zodpovednosť za duchovný rozvoj vyvolenej duše, nezničiť Božie plány s ňou, byť jej oporou i vodcom, lebo to potrebuje a po tom túži, zvlášť že Pán Ježiš kladie – a to veľmi rozhodne – požiadavky na konkrétne skutky.
Plné vzájomné porozumenie nenastalo okamžite. Až keď sestra Faustína pred novým spovedníkom bez príkras a úprimne otvorila svoju dušu nič nevynechávajúc, Sopočko sa mohol zorientovať v úlohe, ktorá pred ním stála.
Prikázal svojej penitentke spisovať všetky zjavenia, ktoré dostávala; slová, ktoré výslovne pochádzajú od Pána Ježiša, majú byť zdôraznené, aby sa odlišovali od ostatného textu, ktorý bol záznamom zbožných myšlienok, čo prichádzali vizionárke na um pri modlitbe. Prikázal jej tiež opísať priebeh videní od ich samého začiatku tak, ako si ich pamätá. Pán Ježiš mnohokrát prikazoval Faustíne, aby bezpodmienečne poslúchala spovedníkov, preto aj v prípade duchovného vedenia otcom Sopočkom dôsledne plnila jeho príkazy. A vďaka tomu vznikla dokumentácia posolstva o Božom milosrdenstve s nesmiernou duchovnou aj teologickou hodnotou.
Michal Sopočko sa priebežne oboznamoval so zápiskami Faustíny a analyzoval ich z hľadiska zhody ich obsahu so Svätým písmom a s učením Cirkvi. Keďže bol vynikajúci teológ a skúsený dušpastier, pristupoval k svojej úlohe s plným nasadením a zodpovednosťou.
Krok za krokom sledujúc mystické zážitky svojej penitentky a zároveň poznajúc jej svedomie, citlivé na každú, aj tú najmenšiu vlastnú nedokonalosť, došiel k presvedčeniu, že má do činenia so svätou a vyvolenou dušou, ktorej Boh odhalil kúsok svojej podstaty – milosrdenstvo – a zveril jej úlohu hlásať ho svetu.
Podstata Božieho milosrdenstva
„Milosrdenstvo je najvznešenejšou vlastnosťou Boha. Všetky diela mojich rúk sú korunované milosrdenstvom“ (301). „Som pánom vo svojom bytí a nepoznám rozkazy ani potreby. Ak povolávam stvorenia k bytiu – je to priepasť môjho milosrdenstva“ (85). „Moje vnútro je preplnené mojím milosrdenstvom a je rozliate na všetko, čo som stvoril“ (1784).
Faustína kontemplujúc jej zjavené Božie tajomstvá, píše: „Ó, nepochopiteľný Bože. Aké veľké je tvoje milosrdenstvo! Presahuje všetko ľudské aj anjelské chápanie dohromady. Všetci anjeli aj ľudia vyšli z vnútra tvojho milosrdenstva. Milosrdenstvo je kvetom lásky, v láske sa počína, v milosrdenstve sa prejavuje. Na čo sa pozriem, všetko mi hovorí o jeho milosrdenstve. Aj samotná Božia spravodlivosť mi hovorí o jeho nepreniknuteľnom milosrdenstve, lebo spravodlivosť pramení z lásky“ (651). „Spoznala som ťa, ó, Bože, ako prameň milosrdenstva, ktorým sa posilňuje a živí každá duša. Ó, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo, nad všetky jeho dobré vlastnosti. Milosrdenstvo je najvznešenejšou Božou vlastnosťou. Všetko, čo ma obklopuje, mi o tom hovorí“ (611). Pán Ježiš slová Faustíny potvrdil: „Všetko, čo hovoríš o mojej dobrote, je pravda a niet slov, ktoré by vyjadrili moju dobrotu“ (359).
Pôsobenie Božieho milosrdenstva
Pán Ježiš odhalil svojej dôverníčke nielen podstatu milosrdenstva najsvätejšej Trojice, ale aj to, ako chce pôsobiť v srdciach ľudí: „Ako veľmi túžim po spáse duší… túžim prelievať svoj božský život do ľudských duší a posväcovať ich, len aby chceli prijať moju milosť. Najväčší hriešnici sveta by dosiahli najväčšiu svätosť, keby len dôverovali môjmu milosrdenstvu. Moje vnútro je preplnené mojím milosrdenstvom a je rozliate na všetko, čo som stvoril“ (1784). „Spaľujú ma plamene milosrdenstva, túžim ich vylievať na ľudské duše. Ó, akú bolesť mi spôsobujú, keď ich nechcú prijať… Povedz ubolenému ľudstvu, nech sa privinie k môjmu milosrdnému srdcu a ja ho naplním pokojom. Povedz, dcéra moja, že som láska a milosrdenstvo samo. Keď sa duša približuje ku mne s dôverou, napĺňam ju takou veľkou milosťou, že sa do nej nezmestí, ale vyžaruje ju na iné duše“ (1074). „Duša, ktorá bude dôverovať môjmu milosrdenstvu, je najšťastnejšia, lebo ja sám sa o ňu starám“ (1273).
Milosrdenstvo pre slabých a hriešnych
„Čím väčšia bieda, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo. A povzbudzuj všetky duše k dôvere v nepochopiteľnú priepasť môjho milosrdenstva, lebo túžim ich všetkých spasiť. Prameň môjho milosrdenstva bol otvorený dokorán kopijou na kríži pre všetky duše – nikoho som nevylúčil“ (1182). „Nech vkladajú nádej do môjho milosrdenstva najväčší hriešnici. Oni majú prednostné právo dôverovať v priepasť môjho milosrdenstva. Dcéra moja, píš o mojom milosrdenstve pre utrápené duše. Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú rozkoš. Takým dušiam dám viac milostí, než si želajú. Nemôžem trestať, hoci by bol niekto aj najväčším hriešnikom, ak sa odvoláva na moje zľutovanie, ale ospravedlňujem ho vo svojom nepochopiteľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve“ (1146). „Ó, keby hriešnici poznali moje milosrdenstvo, nehynulo by ich tak veľa. Hovor hriešnym dušiam, aby sa nebáli priblížiť ku mne, hovor o mojom veľkom milosrdenstve“ (1396).
„Som trojnásobne svätý a oškliví sa mi najmenší hriech. Nemôžem milovať dušu, ktorú poškvrňuje hriech, ale keď ľutuje, moja štedrosť, ktorú mám voči nej, nemá hraníc. Moje milosrdenstvo ju zahŕňa a ospravedlňuje. Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že žiaden neujde mojej ruke. Ak utekajú pred mojím milosrdným srdcom, upadnú do mojich spravodlivých rúk. Povedz hriešnikom, že vždy čakám na nich, načúvam pulzu ich srdca, keď bije pre mňa. Napíš, že hovorím k nim skrze výčitky svedomia, skrze neúspech a utrpenie, skrze búrky a hromy, hovorím skrze hlas Cirkvi, a ak premárnia všetky moje milosti, začínam sa na nich hnevať a ponechávam ich samých sebe a dávam im, po čom túžia“ (1728).
„Povedz dušiam, kde majú hľadať potechy – v tribunáli milosrdenstva, tam sú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak nadobudli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu, povedať mu o svojej biede a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby po ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi dušu v celej plnosti“ (1448).
Božie milosrdenstvo potrebuje spolupracovníkov
Faustína od začiatku chápala, že to, čo jej Pán Ježiš hovorí, nie je len pre ňu, ale má to byť podávané ďalej: „Vždy, keď mi budeš chcieť urobiť radosť, hovor svetu o mojom veľkom a nepreskúmateľnom milosrdenstve“ (164). Nemá to urobiť ona sama, uzavretá v kláštore, kde vykonávala tie najnižšie služby, ale skrze jej zápisky z mystických rozhovorov sa má do sveta šíriť radostná zvesť o nekonečnom Božom milosrdenstve, má vyzývať ľudí k uvereniu Bohu a k návratu k nemu: „Buď usilovná v zapisovaní každej vety, ktorú ti hovorím o mojom milosrdenstve, lebo je to pre veľké množstvo duší, ktoré budú mať z toho úžitok“ (1142).
Budú mať z toho úžitok nielen osobne, ale aj samé budú hovoriť iným a svedčiť svojím životom, že Boh je milosrdnou láskou: „Rob, čo je v tvojej moci, aby hriešnici poznali moju dobrotivosť“ (1665); „Bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach“ (1489). To sú želania Pána Ježiša, určené všetkým kresťanom, osobitne ctiteľom Božieho milosrdenstva.
Pán Ježiš im sľubuje: „Všetkým dušiam, ktoré budú zvelebovať moje milosrdenstvo, šíriť jeho úctu a povzbudzovať iné duše k dôvere v moje milosrdenstvo: tieto duše v hodine smrti nezakúsia strach. Moje milosrdenstvo ich v tomto poslednom boji ochráni…“ (1540). A počas ich života sa sám Pán Ježiš ujme ich posväcovania: „Milosť z môjho milosrdenstva sa načiera jedinou nádobou, a tou je dôvera. Čím viac duša dôveruje, tým viac dostane. Duše s bezhraničnou dôverou sú pre mňa veľkou radosťou, lebo do takých duší prelievam všetky poklady svojich milostí“ (1578). Osobitne sú Bohu milí tí, ktorých dôvera je plná pokory a poníženosti, detskej jednoduchosti vo vzťahu k milujúcemu Otcovi a ktorí vážiac si od neho prijaté milosrdenstvo prejavujú ho iným.
„Ale napíš to kvôli mnohým dušiam, ktoré sa neraz trápia, že nemajú materiálne veci, ktorými by mohli konať skutky milosrdenstva. Ale oveľa väčšiu zásluhu má milosrdenstvo ducha, na ktoré netreba mať ani povolenie, ani sýpky, a je prístupné každej duši. Ak duša nekoná skutky milosrdenstva akýmkoľvek spôsobom, nedosiahne moje milosrdenstvo v deň súdu“ (1317). Preto svätá Faustína uskutočňovala svoje milosrdenstvo ducha prostredníctvom obety, utrpenia a vrúcnej, ustavičnej modlitby za hriešnikov a neveriacich: „Túžim volať na celý svet: Milujte Boha, lebo je dobrý a jeho milosrdenstvo je veľké!“ (1372).
Božie milosrdenstvo diabol nenávidí
Svätá Faustína takto privítala rok 1937: „Keď vstupujem do tohto roka, zmocňuje sa ma strach zo života. Ale Ježiš ma vyvádza z tohto strachu, dáva mi poznať, akú veľkú slávu mu prinieslo dielo milosrdenstva“ (859). Rast Božej slávy a úctu k jeho milosrdenstvu musel diabol pochopiť ako svoju porážku. Pán Ježiš vystríha svoju dôverníčku: „Bdej neustále, lebo celé peklo sa vzmáha proti tebe pre toto dielo, pretože veľa duší sa odvráti od pekelných vrát a budú zvelebovať moje milosrdenstvo. Ale neboj sa ničoho, lebo ja som s tebou. Vedz, že sama zo seba nič nemôžeš“ (639). Inokedy uzrela svätého archanjela Michala, ktorý jej povedal: „Pán mi prikázal, aby som sa o teba zvlášť staral. Vedz, že zlo ťa nenávidí, ale neboj sa. Kto je ako Boh?“ (706).
Svätá Faustína píše: „Dnes som podstúpila s duchmi temnoty boj o jednu dušu. Ako strašne satan nenávidí Božie milosrdenstvo. Vidím, ako sa stavia proti celému tomuto dielu“ (812). „Vo chvíli, keď píšem tieto slová, začula som krik satana: ,Všetko píše, všetko píše a tým my tak veľa strácame. Nepíš o Božej dobrotivosti, on je spravodlivý.‘ Zavyl od zúrivosti a zmizol“ (1338).
Čas milosrdenstva
Diablom znenávidené posolstvo o Božom milosrdenstve bolo zapísané svätou Faustínou na príkaz spovedníka v šiestich zošitoch. Sestra Faustína jednoduchým, každému zrozumiteľným jazykom odhaľovala tajomstvo Božieho pôsobenia v jej duši a to, čo Boh chce urobiť v dušiach všetkých ľudí. Tie stránky horia láskou Boha k človekovi. Boli nám dané vo výnimočne dramatickom období dejín ľudstva: posledné záznamy sú z júna roku 1938, ale ich aktuálnosť je nadčasová. Majú byť smerovkou, oporou, nádejou, majú odhaľovať tvár Boha, ktorý sa zmilúva nad svojím zblúdeným stvorením, tvár Boha lásky a milosrdenstva.
„Keď som sa raz opýtala Ježiša, ako môže zniesť toľko priestupkov a rôznych zločinov a netrestá ich, Pán mi odpovedal: ,Na potrestanie mám večnosť, ale teraz im predlžujem čas milosrdenstva. Ale beda im, ak nespoznajú čas môjho navštívenia‘“ (1160). Faustína píše: „Božie pramene sa otvorili pre nás, využime ich skôr, než nadíde deň Božej spravodlivosti, a bude to deň strašný“ (1159).
„Ja, sestra Faustína, som bola na Boží príkaz v pekelných priepastiach, aby som mohla hovoriť a svedčiť dušiam, že peklo existuje. Teraz nemôžem o tom hovoriť, mám príkaz od Boha, aby som to zanechala napísané… To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho, čo som videla. Všimla som si jednu vec: je tam najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje“ (741).
Pán Ježiš prostredníctvom svätej Faustíny neodovzdal len slová svojho posolstva, ale aj znamenia a pomôcky, ktorými chce podporovať všetkých, čo hľadajú Božie milosrdenstvo a utiekajú sa k nemu. Sú to: obraz Ježišu, dôverujem ti, modlitby, osobitne korunka k Božiemu milosrdenstvu, Hodina milosrdenstva a sviatok Milosrdenstva na Druhú veľkonočnú nedeľu. Plneniu želaní Pána Ježiša, ich významu a s nimi spojeným prísľubom budú venované ďalšie kapitoly.