Napriek svojej túžbe po živote bez alkoholu, napriek prosbám synov a hrozbám manžela som nedokázala žiť bez svojej „potešiteľky“ pálenky.
Som abstinujúca alkoholička. Vždy som snívala o tom, že si založím láskyplnú rodinu a že svoje deti vychovám bez kriku a násilia, ktoré vládli v mojom rodnom dome. Žiaľ, nestalo sa to. Ba čo viac, čoraz častejšie som sa nevedomky správala k svojim dvom synom rovnako ako moja mama alkoholička ku mne.
Sama neviem, kedy som prekročila hranicu a upadla do závislosti. Bola som preťažená povinnosťami, a tak som v istej chvíli začala v práci spoločensky piť pivo alebo iný alkoholický nápoj. Vtedy som sa cítila uvoľnene a veselo. Zároveň som samu seba oslobodzovala od niektorých povinností, ospravedlňujúc sa tým, že mám právo odreagovať sa a mať niečo zo života. Zdanlivo bolo všetko v poriadku: zdravé deti, o ktoré bolo postarané, krásny, čistý dom, ja – dobre zarábajúca v dobrom zamestnaní. Avšak vo vnútri… som bola ľudská troska. Bála som sa vlastného tieňa, bola som roztrasená neurotička, ktorej sa nechcelo žiť. Čoraz častejšie som uvažovala o samovražde… Napriek svojej túžbe po živote bez alkoholu, napriek prosbám synov a hrozbám manžela som nedokázala žiť bez svojej „potešiteľky“ pálenky. Dôsledkom toho boli hádky, bitky, policajné zásahy, automobilová nehoda, odobratý vodičský preukaz, dve rozbité autá… Avšak naďalej som žila s alkoholom. Nevnímala som svoju vinu. Po ďalšom zo svojich samovražedných pokusov, z ktorého ma zachránil môj starší, vtedy sotva 10-ročný syn, som sľúbila, že sa začnem liečiť. Zúčastňovala som sa na terapiách a stretnutiach Anonymných alkoholikov. Chcela som byť triezva, ale nepodarilo sa mi vytrvať dlhšie ako niekoľko mesiacov.
V tom čase ma jeden známy alkoholik pozval na duchovné cvičenia pre alkoholikov a ich rodiny. Zúčastnila som sa na nich so zmiešanými pocitmi. Takmer celé duchovné cvičenia som preplakala, ale zapamätala som si z nich to, že Boh ma veľmi miluje takú, aká som, a že chce moje dobro. Uverila som tomu. Avšak čo ďalej?
Modlila som sa ráno aj večer, ale necítila som vzťah s Bohom. Vybrala som sa na pešiu púť do Čenstochovej s úmyslom vyprosiť si milosť triezveho života, ale už mesiac po púti som sa znovu opila…
A keď som si myslela, že to je už koniec, že už viac nevydržím, dozvedela som sa o duchovných cvičeniach druhého stupňa pre alkoholikov.
Tam som prežila zázrak uzdravenia zo svojej choroby. V noci mal každý z účastníkov duchovných cvičení stráviť pol hodiny pred Najsvätejšou sviatosťou a modliť sa pri zázračnom obraze Najsvätejšej Kristovej duše. Nezabudnem na tú chvíľu, keď som išla do kaplnky plná obáv a strachu. Kľakla som si a prvý raz som sa začala naozaj z hĺbky srdca modliť a prosiť Krista o pomoc a ochranu. Môj strach vtedy ustúpil a ja som v tichu a pokoji pokračovala v modlitbe. Keď som sa po adorácii vrátila do svojej izby, preplakala som celú noc. Boli to však slzy šťastia. Cítila som, že sa udialo niečo veľké. Ježiš ma oslobodil od nutkania piť, ktoré spôsobovalo, že som pila, hoci som to nechcela. Odvtedy som nemala alkohol v ústach.
Dnes viem, že Boh bohatý na milosrdenstvo bdel nado mnou a mojou rodinou počas celého obdobia mojej choroby. Dával mi hmatateľné dôkazy svojej lásky, hoci vtedy som nebola schopná ich vnímať…
Teraz sa venujem svojmu duchovnému rastu. Zmenil sa môj hodnotový systém – už nechcem mať, ale chcem byť. Každý deň prosím Boha, aby som dokázala vnímať jeho vôľu a večer mu ďakujem za milosti, ktoré mi dal. Pri spytovaní svedomia ho zas odprosujem za svoje chyby a viny. V takomto spôsobe života mi pomáha časté pristupovanie k sviatosti zmierenia a prijímanie Eucharistie, ktorými ma Ježiš posilňuje.
Eva
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!