V tomto roku som sa celkom odovzdala Pánovi a jeho Matke a vstúpila som do HČS. Už rok žijem v čistote, ale otrocký hriech masturbácie zanechal vo mne svoje stopy, ktoré pociťujem aj dnes. Nedokážem sa čisto pozerať na iných ľudí, mám problémy vo vzťahoch s chlapcami. Rozhodla som sa vstúpiť do HČS, aby mi Ježiš prinavrátil čisté srdce a nezištnú lásku.
Hriech masturbácie pretrvával u mňa roky. Už na základnej škole sme so spolužiačkami pozerali pornografické filmy. Potom sa začala moja masturbácia. Najskôr som nevedela, že je to hriech, neskôr som sa k tomu hanbila priznať a vedome som tento hriech zamlčovala pri sviatosti zmierenia. Celé roky som svätokrádežne prijímala Eucharistiu. Nepovažovala som to za problém, ale, žiaľ, zanechalo to následky v mojom živote. Moja závislosť sa rozmohla, keď som sa rozišla s chlapcom. Mala som vtedy devätnásť rokov. Až vtedy som sa začala spovedať z masturbácie. Každá spoveď bola pre mňa strašná – gniavila ma hanba, pocit viny a vedomie, že som prehrala. Bojovala som a chcela som zvíťaziť vlastnými silami. Každý večer som si do kalendára nakreslila buď slniečko, keď som vytrvala v čistote, buď mesiačik, keď som padla. Rátala som slnečné dni a v nádeji som čakala na sté slniečko. Nikdy sa mi to však nepodarilo… Zdalo sa mi, že sa to nikdy neskončí, že pre mňa už niet pomoci a že všetko je zbytočné. Bola som na konci svojich síl… A našťastie – až vtedy, po roku vlastného úsilia, som sa postavila pred Ježiša v úplnej bezradnosti, slabosti a malosti… A úplne som mu odovzdala hriech, s ktorým som si nedokázala poradiť, ktorý ma prerástol a ničil. Bolo to na koncerte skupiny Tretia hodina dňa. Počas záverečnej modlitby sme vzývali Ducha Svätého a odovzdávali sme Bohu svoje slabosti a seba samých. Vtedy som akosi cítila Ježišov pohľad a moje srdce mu v tej chvíli dokázalo všetko odovzdať. Odovzdala som mu aj tento hriech.
Blížili sa Vianoce, bol čas príprav na tieto krásne, pre mňa doslova zázračné sviatky. Po prvý raz som si pomyslela, že pripravím Ježišovi darček pri príležitosti jeho narodenín. Dlho som o tom premýšľala. Chcela som, aby to bolo niečo krásne, výnimočné, čo ho poteší. Mojím darom preňho mala byť čistota. Chcela som mu urobiť prekvapenie, ale on predsa všetko vie, pozná naše myšlienky aj zámery… Koniec koncov bez jeho pomoci by som to nezvládla… Začala som denne chodiť na svätú omšu. Dnes viem, že práve z nej som čerpala všetku silu na vytrvanie v čistote. Často som večer modlievala a spievala som si pritom pieseň: „Hľadíš na mňa takým pohľadom, že ma premáha plač… Smelo prosím o ešte viac… Hľadíš na mňa s takou vierou, s akou sa nikdy nikto neosmelil na mňa pozrieť. Hľadíš na mňa, hoci nemôžem tvoj pohľad opätovať, pretože sa bojím.“ Najčastejšie som sa zadržala pri slovách: „Pozývam ťa, Pane, do svojho života. Chyť ma, Pane, za ruku a strhni ma do priepasti svojej lásky“ – mohla som ich opakovať aj stokrát. Odvtedy som už nebojovala len vlastnými silami, z hanby, ale bojovala som z lásky k tomu, ktorý sa na mňa pozrel s veľkou láskou. Nebojovala som sama, ale išla som za tým, ktorý bojoval namiesto mňa. Dar sa vydaril.
Dodnes sa snažím denne sa zúčastňovať na svätej omši. Teraz s Bohom bojujem za čisté oči môjho srdca. Rozhodnutie vstúpiť do HČS je jedným z najdôležitejších v mojom živote.
Už od detstva som pracovala v rôznych spoločenstvách v našej farnosti. Ale až táto udalosť bola mojím osobným stretnutím s Ježišom. Až vtedy som začala vnímať Boha ako reálnu osobu, ktorá je tu s nami, a nie ako Boha, o ktorom sa síce hovorí, ale pritom je vzdialený… Toto stretnutie bolo pre mňa ako prevrat, ktorý zmenil mňa aj môj život a mení ho aj ďalej. Mnohé roky ma Ježiš vyťahoval z rôzneho bahna a temnoty – z jedného po druhom – z depresie, masturbácie, z úzkostí a neuróz, z problémov s alkoholom a z nesmelosti. Nemôžem sa vynačudovať, že Ježiš schádza k nám a chce nás uzdraviť, oslobodiť, že chodí medzi nami a aj dnes koná zázraky. Ježiš to chce! To, že môže, to vieme. Som mu vďačná za to, že sa na mňa pozrel. Jeho láskyplný pohľad očisťuje, uzdravuje a lieči. Dnes som radostné, slobodné Božie dieťa. Ježiš mi nanovo podaroval slobodu. Chvála Pánovi, ktorý môže aj chce!
Marta
P.S.: Myšlienka HČS je skutočne krásna. Niektoré záväzky vôbec nie sú ľahké. Avšak všetky vedú k Ježišovi – k Láske, Kráse a Dobru. Teším sa, že mnohí mladí ľudia si volia cestu za Ježišom a že aj ja som sa k nim mohla pridať. Už samotné vedomie, že patrím do spoločenstva, je veľkou oporou. Ďakujem za to, že ste!
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!