Znak a svedok zmŕtvychvstania

Dlhoročné vedecké výskumy Turínskeho plátna priniesli logický záver, že je to pohrebné plátno, do ktorého bolo po smrti zavinuté Ježišovo telo podľa zvykov, ktorými sa Židia pri pochovávaní mŕtvych riadili v 1. storočí.

Podobizeň prednej a zadnej strany tela v negatíve a krvavé škvrny, ktoré sa na plátne nachádzajú, sú pôsobivým svedectvom Kristovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Svätý Ján Pavol II. povedal: „Sväté Turínske plátno je mimoriadnym svedkom Paschy: umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Tichý, no zároveň prekvapivo výrečný svedok!“ (Turín, 13. apríla 1980). 

Pravda o plátne obnovuje a posilňuje vieru

Intelektuálne poctiví vedci a ľudia úprimne hľadajúci pravdu, ktorí sami skúmali Turínske plátno alebo spoznali výsledky vedeckých výskumov, uverili v Ježiša Krista alebo posilnili svoju vieru v neho. Tak to bolo aj v prípade vedcov zo slávneho amerického Národného laboratória v Los Alamos: Johna Jacksona, Erica Jumpera a Billa Motterna. V roku 1976 skúmali fotografiu Turínskeho plátna v analyzátore obrazov VP-8. Na ich veľké počudovanie sa ukázalo, že podobizeň postavy ukrižovaného človeka na plátne predstavuje prirodzený, trojrozmerný obraz. Je tmavší na miestach, kde sa plátno dotýkalo tela a bledne podľa toho, v akej vzdialenosti od tela sa nachádzalo. Do podobizne z plátna sa zapísala priestorová informácia, efekt reliéfu. Pre výskumníkov to bolo šokujúce odhalenie, pretože žiadne snímky ani obrazy nemajú trojrozmernú hĺbku. 

Analyzátor obrazov VP-8 ukázal, že obraz na plátne je jedinečný a neopakovateľný, nič podobné na svete neexistuje, pretože sú v ňom zakódované priestorové údaje. Existenciu priestorových informácií zakódovaných v podobizni z plátna potvrdila omnoho rokov neskôr aj digitálna technológia. Je vedecky potvrdené, že obraz na plátne nie je fotografia, nebol namaľovaný, nevznikol následkom spálenia či nanesením nejakej látky, ale vznikol v dôsledku tajomného záblesku silnej energie.

Toto odhalenie priviedlo Jacksona, Jumpera a Motterna k odštartovaniu vedeckého projektu s názvom STURP (The Shroud of Turin Research Project/Výskumný projekt Turínskeho plátna). Jeho cieľom bolo vedecky vysvetliť vznik obrazu na Turínskom plátne. Zakladatelia STURP pozvali k spolupráci na tomto projekte 33 významných vedcov z rôznych vedných odborov, z 20 najprestížnejších výskumných inštitúcií a laboratórií, akými sú Los Alamos či Laboratórium prúdového pohonu NASA. Medzi vedcami tvoriacimi tím STURP boli katolíci, protestanti, židia, neveriaci aj agnostici. Dvadsať mesiacov vypracovávali po-drobný plán výskumov plátna. Keď bolo všetko pripravené, 29. septembra 1978 sa celý tím vedcov STURP so siedmimi tonami vybavenia potrebného na výskum vydal z USA do Talianska. Po príchode do Turína a po nainštalovaní všetkých prístrojov sa uskutočnili niekoľkodňové komplexné výskumy Turínskeho plátna.

Výsledky výskumov

Rôzne analýzy, ktoré vedci zo STURP vykonali, potvrdili, že na ľanovom pohrebnom plátne s dĺžkou 431 centimetrov a šírkou 110 centimetrov je viditeľný trojrozmerný obraz v negatíve zobrazujúci telo mŕtveho ukrižovaného človeka spredu i zozadu. Z obrazu ľudskej postavy zachytenej na plátne sa dozvedáme, že tento človek zakúsil strašné bolesti počas bičovania, korunovania tŕním a ukrižovania. Po celom tele výskumníci narátali takmer 600 rán a rôznych poranení. Je to podobizeň muža vo veku 30 – 35 rokov s výškou 178 centimetrov a hmotnosťou 79 kilogramov, ktorý nosil bradu a dlhé vlasy, mal silnú, proporčne vyváženú postavu a pekné semitské črty tváre.

Členom tímu STURP bol neveriaci Žid Barrie Schwortz, významný odborník na vedeckú fotografiu, ktorý pracoval v Národnom laboratóriu v Los Alamos. Výsledky výskumov plátna ním osobne, ale aj všetkými členmi tímu STURP, hlboko, intelektuálne i duchovne otriasli. Barrie Schwortz sa však až v roku 1996 naplno uistil o tom, že plátno je autentické, a až vtedy uveril, že Ježiš vstal z mŕtvych a je Boh. Stalo sa tak po rozhovore s doktorom Alanom Adlerom, svetoznámym hematológom, ktorý bol tak ako Schwortz Židom a členom tímu STURP.

Adlerove vedecké výskumy jednoznačne potvrdili, že na plátne sú zrazeniny ľudskej krvi skupiny AB. Trinásť iných nezávislých vedeckých testov tento objav potvrdilo. Adler tiež vysvetlil, prečo má krv na plátne červenú a nie hnedú farbu. Stane sa tak najmä vtedy, keď človek pred smrťou zakúsi dlhé mučenie. Vieme, že Ježišovo umučenie trvalo 18 hodín, čo bolo hlavnou príčinou, prečo sa v jeho tele rozpadli červené krvinky a prečo pečeň vylúčila bilirubín, ktorý spôsobuje, že krv si už nastálo zachová červenú farbu. 

Barrie Schwortz sa od svojho obrátenia usiluje šíriť pravdu o Turínskom plátne a hlása, že je to pohrebné plátno Ježiša Krista, na ktorom je zachytené jeho umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Ako jeden z najväčších svetových znalcov Turínskeho plátna organizuje konferencie po celom svete a rediguje internetovú stránku The Shroud of Turin Website
(www.shroud.com). 

Tajomný vznik obrazu

Obraz prednej i zadnej strany tela na plátne má svetložltú farbu. Vedecké výskumy naznačujú, že vznikol následkom tajomného záblesku energie, ktorá vďaka rýchlej dehydratácii a oxidácii zafarbila vonkajšie vlákna, pričom na plátne zanechala trojrozmerný obraz v negatíve. Svetložltá farba plátna je veľkou záhadou, pretože sa v ňom nenašli nijaké pigmenty, farby ani farbivá. Zaujímavosťou je, že priadza zožltla viac len na povrchu. Ukazuje sa, že spomedzi okolo stovky vlákien nachádzajúcich sa v niti len dve alebo tri vlákna zvonka zmenili farbu. Preto sa podobizeň zobrazila len na povrchu vláken, nezasahuje do vnútra tkaniny, ani do stredu nite. Výskumníci sa dokonca pokúšali odstrániť z niektorých nití kolorit vláken, pričom použili 25 rôznych laboratórnych rozpúšťadiel – ukázalo sa však, že to nemalo nijaký efekt. Obraz na plátne je teda nezmazateľný – nedá sa ničím odstrániť. 

Napriek tomu, že telo bolo do plátna zavinuté, jeho obraz na plátne je dokonale plochý. Vôbec nie je zdeformovaný a v súlade so zákonmi optiky sa na plátne zobrazil paralelne, vznikla takzvaná paralelná projekcia. Vedci tvrdia, že negatív postavy ukrižovaného zachytený na plátne, vznikol následkom silného záblesku energie smerom zvnútra. 

V decembri 2011 to potvrdila Talianska národná agentúra ENEA z Centra jadrového výskumu vo Frascati neďaleko Ríma, ktorá pri svojich analýzach využila najmodernejšie excimerové lasery. Opakované pokusy znovu vytvoriť obraz Turínskeho plátna zlyhali. Ukázalo sa, že jeho odtieň je veľmi netypický a farba prenikla do tkaniny len do hrúbky menej než 0,7 mikrometra.

Po piatich rokoch intenzívnych výskumov a pokusov znovu vytvoriť podobizeň z Turínskeho plátna, vedci z ENEA konštatovali, že súčasná veda to nedokáže. Okrem toho výskumníci vypočítali, že záblesk svetla, ktorý spôsobil vznik obrazu na plátne, bol impulzom, ktorý trval kratšie než jedna štyridsaťmilióntina sekundy s intenzitou 34 miliárd wattov ultrafialového vákuového žiarenia. V súčasnosti vedci disponujú zariadeniami, ktoré môžu vytvoriť žiarenie so silou len niekoľko miliárd wattov.
Súčasná veda teda nemá vybavenie na to, aby vytvorila obraz, ktorý vidíme na Turínskom plátne.

Myrha, ktorá bola súčasťou vonných mastí a ktorou namazali Ježišovo telo, spôsobila, že plátno sa na telo prilepilo a aloa prispela k čiastočnému rozpusteniu zrazenej krvi. To súdnym lekárom umožnilo potvrdiť, že Ježišovo telo bolo zavinuté do plátna do dve a pol hodiny od jeho smrti a ostalo v ňom nie dlhšie ako 36 hodín, pričom nezanechalo nijaké stopy posmrtného rozkladu. Na plátne je možné pozorovať
neporušené krvné zrazeniny, nevidieť však dôkaz o tom, že by niekto plátno od tela odtrhol.
Je teda úplne jasné, že nik plátno z tela neodvinul.
 

Ako teda preniklo cez ľanovú tkaninu, pričom nenarušilo jej štruktúru? Odkiaľ sa vzalo žiarenie, ktoré spôsobilo, že sa do plátna vpísal trojrozmerný obraz celého tela? Jedinú rozumnú odpoveď na tieto otázky dáva viera: udialo sa to vo chvíli zmŕtvychvstania. Práve vtedy sa objavil silný záblesk svetla, v dôsledku ktorého sa na plátne zachovala neopakovateľná podobizeň celého Ježišovho tela. 

„Nebuď neveriaci, ale veriaci!“ (Jn 20, 27)

V každej generácii sa nájdu ľudia, ktorí tak ako apoštol Tomáš pochybujú, neveria a majú podobné podmienky:
„Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20, 25). Zmŕtvychvstalý Pán sa ukázal neveriacemu Tomášovi a povedal: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ (Jn 20, 27). Podobne sa zmŕtvychvstalý Ježiš obracia na neveriacich v súčasnosti, pochybujúcich, hľadajúcich „Tomášov“, ukazuje im Turínske plátno s obrazom svojho umučeného tela a hovorí: „Nebuď neveriaci, ale veriaci.“ Môžeme povedať, že Kristus nám dáva hmatateľný dôkaz svojho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania, ktorý je najväčším vyjadrením starostlivosti o človeka, milosrdnej Božej lásky – tá zmýva všetky hriechy, oslobodzuje zo satanovho otroctva a dáva večný život. 

Turínske plátno teda je, ako hovoril svätý Ján Pavol II., „obrazom Božej lásky a zároveň hriechu človeka. Pozýva odhaliť najhlbšiu príčinu vykupiteľskej Ježišovej smrti. […] Toto svedectvo nesmierneho utrpenia spôsobuje, že láska Boha, ktorý ‚tak […] miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna‘
(Jn 3, 16), sa stáva hmatateľnou a zjavuje svoju ohromujúcu veľ-kosť. Tvárou v tvár takémuto utrpeniu veriaci človek musí s hlbokým presvedčením zvolať: ‚Pane, nemohol si ma milovať viac!‘, a zároveň si uvedomiť, že príčinou tohto utrpenia je hriech: hriech každého človeka. […] V tichom posolstve plátna človek počuje ozvenu Božích slov a stáročnej kresťanskej skúsenosti: uver v Božiu lásku, najväčší poklad, ktorý ľudstvu ponúka, a chráň sa pred hriechom, najväčším nešťastím v dejinách ľudstva“
(Turín, 24. mája 1998).

Kto uverí, bude spasený

Mentalita starovekých Grékov odmietala už len samotnú myšlienku zmŕtvychvstania, pokladala ju za úplne nezmyselnú, preto túto pravdu najťažšie prijímali ľudia pochádzajúci z gréckeho prostredia. Z tohto dôvodu aj vysmiali svätého Pavla v aténskom areopágu, opovrhli jeho slovami a pokladali ho za akéhosi analfabeta (porov. Sk 17, 18n). Podobne to bolo aj v židovskom prostredí, pretože vyznávači judaizmu neočakávali zmŕtvychvstanie Mesiáša. 

Nový zákon predstavuje zmŕtvychvstanie Krista ako udalosť, ktorá je zakorenená v histórii a súčasne ju prekračuje, keďže sa spája s nadprirodzenou sférou vymykajúcou sa vedeckému a empirickému poznaniu. Zmŕtvychvstalý Ježiš sa nevracia do pozemského života tak, ako sa to stalo v prípade vzkrieseného Lazára, naimského mládenca alebo Jairovej dcéry, ktorí neskôr museli opäť umrieť. Kristovo zmŕtvychvstanie je prechodom jeho človečenstva (s dušou i telom) zo smrti do plnej účasti na tajomstve života Najsvätejšej Trojice.

Je to spoločné dielo Otca, Syna i Ducha Svätého, ktoré odkrýva moc trojjediného Boha (porov. 2 Kor 13, 4; Kol 2, 12; Flp 3, 10; Rim 6, 4). Kristus svojím zmŕtvychvstaním potvrdil všetko to, čo učil a čo konal v čase svojho pozemského života. Veľrada ho odsúdila na smrť za rúhanie, pretože ako pravý človek tvrdil, že je Boh. Svojím zmŕtvychvstaním Ježiš potvrdil, že je skutočne Boh a že si pravdivo pripisoval Božie meno: „Prv ako bol Abrahám, Ja Som“ (Jn 8, 58). „Ja Som“, čiže pravý Boh a zároveň pravý človek. 

Svojím zmŕtvychvstaním Kristus definitívne zvíťazil nad všetkým zlom, satanom, hriechom a smrťou. Od chvíle svojho zmŕtvychvstania je stále pri nás, je prítomný v spoločenstve Katolíckej cirkvi, zvlášť vo sviatosti zmierenia a Eucharistie. Delí sa s nami o svoj zmŕtvychvstalý život a túži nás sprevádzať tou najpriamejšou cestou do neba. Každý, kto uverí v Kristovo zmŕtvychvstanie, uzná ho za svojho jediného Pána a Spasiteľa „a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16, 16). 

Kresťan je človek, ktorý verí v Ježišovo zmŕtvychvstanie. Preto formuje svoj život tak, aby najdôležitejšou činnosťou dňa preňho bol osobný kontakt s Ježišom a Máriou v každodennej vytrvalej modlitbe, aby pravidelne a úprimne vyznával svoje hriechy Ježišovi vo sviatosti zmierenia, čo najčastejšie Ježiša prijímal v Eucharistii a adoroval ho v Najsvätejšej sviatosti. Len vtedy bude pokrstený človek zakúšať radosť zmŕtvychvstania a v Eucharistii prijímať „liek nesmrteľnosti a protiliek smrti“ (svätý Ignác Antiochijský).