Narodila som sa ako druhé dieťa mladých manželov. Moja mama pochádzala z dobrej, katolíckej, mnohodetnej rodiny, zatiaľ čo otec bol z rodiny, ktorej hlavou bol alkoholik. Otec bol veľmi nervózny človek, takže všetci – ja, moja sestra, brat, ba aj mama – sme sa ho báli.
Nespomínam si na nijaké pozitívne city voči otcovi, iba na ustavičný pocit strachu. Otec nikdy nebral ohľad na náš mladý vek. Neraz nás zbil za neumytý riad alebo z akejkoľvek inej, narýchlo vymyslenej príčiny. Všetci sme mali pocit, že mu prekážame. Už ako malé dieťa som sa cítila celkom nepotrebná. Mala som pocit, že som výsledkom náhody. Neverila som v Boha, pretože je ťažké veriť, ak máte otca, ktorý v nedeľu ráno doma preklína a nadáva, neraz udrie, robí z domu peklo a následne ide do kostola, aby sa ukázal ľuďom… Ak mal byť katolík takýto, ja som ním byť nechcela.
Ako 17-ročná som sa zoznámila s prvým chlapcom. Moje vtedy ešte čisté a nevinné srdce ho milovalo od samého začiatku. Avšak pre moje morálne zásady (nechcela som mu lásku „dokázať“) sa so mnou rozišiel. Bola som zúfalá a v tej chvíli sa vo mne niečo zlomilo. Sama sebe som prisahala, že už nikdy nebudem plakať a trpieť pre nijakého muža. Rozhodla som sa, že budem tvrdá, nezávislá, bezcitná žena. Začala som nadväzovať vzťahy s mužmi, ktorých som sotva poznala. Tieto vzťahy zvyčajne trvali krátko a vždy sa spájali so sexom, ktorý nemal pre mňa nijaký význam. Keď sa daný muž správal inak, ako som si predstavovala, a keď som vnímala, že je do mňa zamilovaný, spôsobovalo mi potešenie rozísť sa s ním. Veľmi rada som sa pozerala na to, ako muži plačú.
Najhorším obdobím môjho života bol tretí ročník strednej školy. Moja mama, ktorú som mala veľmi rada, mala nádor v prsníku, ktorý nebol bližšie diagnostikovaný. Môj otec jej nechcel dať 20 eur, aby jej mohli rýchlejšie vykonať biopsiu, takže na určenie diagnózy musela čakať dlhšie. Už vtedy sme vedeli, že otec mamu podvádza. Ku všetkým týmto problémom sa pridala blížiaca sa maturita. Vtedy som začala chodiť s chlapcom, ktorý prežil doma podobné zranenia ako ja. Po istom čase som sa rozhodla, že sa s ním rozídem. Vtedy sa zo starostlivého muža zmenil na človeka, ktorý mi ubližoval, vydieral ma prostredníctvom telefonátov a vyhrážal sa mi smrťou. Bola som celkom vyčerpaná… Mala som len 19 rokov a priala som si zomrieť. V tom, aby som spáchala samovraždu, mi bránil len strach z možnej existencie pekla, do ktorého som sa dostať nechcela. Zároveň som trpela depresiou. Začala som študovať na vysokej škole. Aby som to finančne zvládla, musela som si vziať študentskú pôžičku. Napriek tomu, že som bývala doma, lístok na autobus a stravu som si musela kupovať sama. Keď mal otec zlú náladu, začínal hádky a nadával nám do parazitov a darmožráčov. Počas jednej z týchto hádok sme sa s bratom rozhodli, že sa odsťahujeme. Naša staršia sestra už nebola doma, pretože sa vydala ako 18-ročná, aby utiekla od otca tyrana. Mama odišla v tom období pracovať do Nemecka, aby nám finančne pomohla. Myslela som si, že moja bolesť sa skončí, keď otca neuvidím, avšak takéto zranenia sa nehoja zmenou adresy… Z celej duše som otca nenávidela a táto nenávisť ma znútra zožierala.
Nasledujúce roky som prežila vo veľkej vnútornej bolesti a s pocitom odvrhnutia od otca. Neboli to dobré roky. Nadviazala som vzťah s ďalším chlapcom, ktorého som však nemilovala, pretože som v lásku neverila. Po roku sme sa zasnúbili. Po dvoch rokoch veľmi hriešneho života som sa pokúsila vyspovedať, avšak keď kňaz počul moje slová, že „na poslednej spovedi som bola pred dvoma rokmi“ rozkričal sa a pohrozil mi, že sa dostanem do pekla… Zo spovednice som odišla s plačom a nevyspovedaná. Opäť ma nejaký muž odsúdil. Rozhodla som sa, že k téme Boh a Cirkev sa už nikdy nevrátim.
Študovala som však na Katolíckej univerzite v Lubline, takže som musela absolvovať prednášky z Biblie. Veľmi ma prekvapilo, že študenti si na prednášky prinášali Sväté písmo. Pomyslela som si: „Kto to vôbec ešte číta?“ A sama som si aj odpovedala v tom zmysle, že každý má právo na nejaké čudáctvo. Zároveň si však spomínam, že ma veľmi oslovil príbeh o Dávidovi a Betsabe. Našla som v ňom veľa podobností medzi mnou a Dávidom.
Jedného dňa som si cestou domov všimla ľudí vchádzajúcich do kostola. Išla som za nimi. Bola som natoľko hriešna, že sa mi zdalo, že jediné miesto, ktoré si zaslúžim, je lavička v predsieni. Všetci v kostole sa modlili ruženec. Chcela som tam zostať len na jeden desiatok, avšak cítila som sa tam tak dobre a ľahko ako dieťa, že som zostala na celý ruženec aj na svätú omšu. Ba keby som mohla, zostala by som tam aj celú noc. Odvtedy som začala chodiť do kostola na svätú omšu trikrát v týždni a začala som uvažovať o spovedi. Každý večer som plakala a prosila Boha, aby mi dal dobrého spovedníka. Prosila som o pomoc aj Pannu Máriu. Boh mi začal otvárať oči a dal mi veľa milostí. Vnímala som jeho prítomnosť. Každý verš zo Svätého písma ma niečo učil.
V posledný deň duchovných cvičení pred Vianocami som sa vybrala na spoveď. Po tom, ako som povedala: „Posledný raz som sa spovedala pred štyrmi rokmi“, sa ma páter františkán láskavo opýtal, ako sa volám, čo sa stalo a prečo som tak dlho neprišla. Láskavosť v jeho hlase ma dojala a rozplakala som sa. Vyznala som všetky svoje najhoršie hriechy: sexuálnu neviazanosť, nenávisť, používanie potratových tabletiek… Kňaz povedal, že je rád, že som prišla. Ako je to možné? Veď ja som si nezaslúžila ani miesto v kostole… Vedela som, že od tej chvíle chcem byť iná. Nechcem nenávidieť, ne-
chcem predmanželský sex. Ne-
chcem hrešiť, pretože Boh sa za mnou rozbehol, aby ma priviedol späť ako márnotratnú dcéru, obul mi sandále a pripravil hostinu. Svojmu snúbencovi som povedala o svojom rozhodnutí žiť v čistote, na čo, ako sa dalo predpokladať, zareagoval veľmi kriticky. Bolo teda zjavné, že sa k sebe nehodíme.
Vybrala som si Boha, pretože len on vie o mne celú pravdu a aj napriek tomu ma miluje. Začal meniť nielen mňa, ale aj mojich blízkych. Všetci sme sa rozhodli, že sa budeme modliť za otcovo obrátenie. A viete čo sa stalo? Po 30 rokoch manželstva má moja mama konečne starostlivého manžela, ktorý ju nepodvádza a netyranizuje celú domácnosť! Máme doma úžasnú, milú atmosféru, do ktorej sa radi vraciame. Obrátenie sa spájalo s odpustením otcovi všetkého zla, ktoré nám spôsobil. Keď som sa modlila Modlitbu za odpustenie, v mojom vnútri prebiehal veľmi silný boj, ktorý sa prejavil horúčkou.
Bolo to ťažké obdobie, počas ktorého sa celá rodina modlila ruženec za ružencom. Vytrvalo sme sa držali Boha, a to bez ohľadu na to, či sme mali vydarený alebo nevydarený deň. Mne Boh pripravil mimoriadne prekvapenie. V kostole som vídala chlapca, ktorého som poznala ešte z detstva. Bol odo mňa o tri roky mladší, takže sme predtým nemali bližší kontakt. Napriek tomu, že vedel, čím som prešla, nikdy mi nevyčítal nič z mojej minulosti. Najdôležitejšia bola preňho prítomná chvíľa. Spolu sme sa modlievali, rozprávali o Bohu a chválili ho. Vďaka Božej milosti a členstve v Hnutí čistých sŕdc sme dodržali predmanželskú čistotu.
Dnes som oslobodená od nenávisti, mám milujúcu rodinu a úžasného manžela. Som v požehnanom stave. Boh urobil v mojom živote veľa zázrakov.
Ak hľadáte recept na šťastný život, verte mi, že ho nájdete len u Boha! Ak odovzdáme celý svoj život s každým hriechom a slabosťou Ježišovi, on sa o všetko postará a všetko v nás zmení. Naše obrátenie závisí od nášho rozhodnutia. Chvála Ježišovi, ktorý za nás obetoval svoj život!
Čitateľka
Modlitba za odpustenie
Pane Ježišu, pomôž mi odpustiť všetkým, ktorí mi ublížili a spôsobili mi akékoľvek utrpenie: ……………………… (vymenuj týchto ľudí).
Prosím ťa, udeľ mi milosť bezpodmienečne odpustiť …………………………. (uveď meno daného človeka), ktorému/ktorej mi je najťažšie odpustiť.
Pane Ježišu, silou tvojej odpúšťajúcej lásky, ktorou nás zahŕňaš z výšky kríža, a rozhodnutím svojej vôle, z hĺbky srdca odpúšťam ………………………… (uveď meno daného človeka) všetko zlo, ktoré mi spôsobil/spôsobila. Požehnaj ho/ju a veď ho/ju po ceste do neba.
Pane Ježišu, zároveň prosím o odpustenie všetkých, ktorým som akýmkoľvek spôsobom ublí-
žil/ublížila.
Nech ma tvoj Svätý Duch naplní svetlom lásky a pokoja, nech uzdraví moje city a všetky rany môjho srdca. Amen.
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!