Vždy som snívala o mužovi, s ktorým by som sa mohla pomodliť, porozprávať o Bohu, aj sa spolu dobre zabaviť. V druhom ročníku na vysokej škole vo Varšave som však zistila, že takí muži neexistujú – sklamalo ma to a rezignovane som sa s tým zmierovala. V tom čase som mala zlomené srdce a pochybovala som o vlastnej hodnote.
Rozmýšľala som, ako na tomto mieste vydržím ďalší rok… Chcela som skončiť aspoň bakalársky ročník a potom sa vrátiť domov. Všetky priateľstvá, ktoré som si v škole vytvorila, sa mi vtedy zdali veľmi plytké. Rozhovory sa točili okolo počasia a poslednej párty. Celý čas som cítila, že mi niečo chýba, že túžim po niečom hlbšom…
Môj vzťah s Pánom Bohom bol v tom čase povrchný, to znamená, že som chodila na sväté omše v nedeľu a zúčastňovala som sa duchovných obnov pred sviatkami, ale v skutočnosti som nepočúvala, čo mi Boh hovorí. Dennodenne som sa modlila desiatok ruženca, ale často bol pre mňa len prázdnym recitovaním. Snažila som sa však dodržiavať desať prikázaní. Zároveň sa mi však zdalo, že už nie sú mladí ľudia, ktorí zmýšľajú podobne ako ja a – napríklad – chcú zachovať čistotu až do manželstva. Myslela som si, že moja situácia je beznádejná. Pamätám sa, ako som sa vtedy modlila a prosila Boha, aby ma zachránil…
Hnutie čistých sŕdc
Začala som sa modliť Novénu k svätému Júdovi Tadeášovi a na deviaty deň som sa ocitla na stretnutí spoločenstva Hnutie čistých sŕdc. Tu Pán Boh začal liečiť moje zranené srdce. Spoznala som úžasných ľudí, pred ktorými som sa nemusela na nič hrať. Začala som sa cítiť slobodná a milovaná. Vtedy som pochopila, že len v Bohu je opravdivé šťastie. Pán Boh mi dal silu byť sama sebou. Odvtedy sa moja pozornosť sústredila predovšetkým na vzťah s ním. Všetko to, čo ma predtým ubíjalo, bolo zrazu ľahké. Keď som sa nakoniec cítila dobre sama so sebou, pochopila som, že Pán Boh chce, aby som bola šťastná ešte viac.
Vzťah s Tomkom
Tomka som stretla v škole. Odjakživa sme si boli sympatickí, hoci sme sa bližšie nepoznali. Rád sa zdržiaval v mojej prítomnosti, pretože – ako hovorieval – sálalo zo mňa teplo. Zdôrazňoval, aké je dôležité, aby bol človek sám sebou, aby nenosil masky. Vedela som, že ak má naše priateľstvo prerásť do niečoho hlbšieho, musím hovoriť otvorene o svojich názoroch.
Začali sme spolu tráviť viac času. V istej chvíli som Tomkovi povedala, že patrím do spoločenstva Hnutie čistých sŕdc, chodím evanjelizovať a že Boh je pre mňa najdôležitejší. Tomek nikdy nepatril do nijakého spoločenstva. Myslel si, že členovia takýchto skupín sú zvláštni. Chodil v nedeľu do kostola, niekedy sa dokonca modlil, ale – ako sám povedal – veľa toho o Bohu nevedel. Jeho vzťah s ním bol veľmi plytký. Tiež mu prekážali akékoľvek rozhovory na túto tému. Mnohé jeho názory boli v rozpore s učením Cirkvi. To, čo som mu hovorila ja, bolo preňho niečím novým; nerozumel tomu, ale rešpektoval to.
Vtedy sa začal čas vzájomného spoznávania. Učili sme sa, ako si dávať slobodu. Boli sme spolu šťastní a napriek tomu, že Tomek ešte vtedy nechápal, aký zmysel má predmanželská čistota, rešpektoval to, že chcem so sexom počkať do svadby. Učili sme sa milovať sa navzájom takí, akí sme. V našom vzťahu v tom čase prekvitala tvorivosť – vymýšľali sme rôzne spôsoby, ako urobiť naše schôdzky zaujímavejšími. To nám pomohlo zblížiť sa ešte viac.
Občas sme počúvali záznamy z konferencie Pachnidła (Voňavky) o. Szustaka, tiež nahrávky p. Marka Dziewieckého či p. Jacka Pulikowského.
Trápilo ma však, že sa nemôžem s Tomkom porozprávať o Bohu tak, ako so svojimi priateľmi z HČS. Okrem toho sa naše názory týkajúce sa rôznych morálnych otázok (napríklad potratov) líšili. Spôsobovalo mi to veľkú bolesť, ale vedela som, že mu nemôžem nanútiť svoje postoje…
Neustále som Boha prosila, aby sa náš vzťah čo najrýchlejšie ukončil, ak z neho nič nebude. Túžila som mať po svojom boku manžela, pre ktorého by bol Boh dôležitejší než čokoľvek iné a ktorý by v tomto zranenom svete bojoval o našu rodinu a strážil naše duše. Čoraz častejšie som však rozmýšľala nad tým, že sa tak nestane… Ako by sme raz mohli budovať spoločnú domácnosť a vychovávať deti, ak by mal každý z nás rozdielne priority? Viem, že niektorí žijú v manželstvách napriek týmto rozdielom. Ja som však taký vzťah nechcela. Vtedy som si uvedomovala, že pre toľké rozdiely medzi nami nikdy nedozrieme do takej blízkosti, o ktorej hovorí Boh. Človek, ktorý nečerpá z prameňa lásky, ktorým je Ježiš, dokáže milovať len ľudským spôsobom. Nechcela som také manželstvo. Tomek nechápal, čo mám na mysli, a ja som mu to nedokázala vysvetliť. Stáli sme pred múrom…
Je zvláštne, že napriek všetkým tým obavám a ťažkým rozhovorom som medzi nami cítila pokoj. Tomek so mnou nechcel ísť na evanjelizačné podujatia či na stretnutie spoločenstva, ale vždy ma motivoval a povzbudzoval, aby som prehlbovala svoju vieru. Udivovalo ma to. Vďaka tomu som sa ešte viac priblížila k Bohu. Učila som sa mu dôverovať. On predsa vie, čo je pre nás najlepšie, hoci tomu nemusíme rozumieť. Z ľudského pohľadu by bolo jednoduchšie, keby bol Tomek od začiatku tiež blízko Boha. Pán Boh však ne-chcel pre nás to, čo bolo najjednoduchšie, ale čo bolo najlepšie…
Ťažká skúška
Práve vtedy Tomek odišiel na pol roka študovať do Belgicka v rámci programu Erasmus, čo plánoval už dlhšie. Obaja sme cítili, že po jeho návrate už možno náš vzťah nebude ako predtým… Počas tohto výjazdu Tomek prežíval mnohé pokušenia, ktoré si dokonca úplne neuvedomoval. Nebol to preňho ľahký čas.
Modlila som sa zaňho každý deň ruženec, často so slzami v očiach. Prosila som, aby ho Božia Matka chránila a aby pocítil Božiu lásku. Už mi až tak nešlo o náš vzťah, ale o to, aby Tomek mohol zakúsiť opravdivé šťastie. Mali sme jednu spoločnú modlitbu k Márii, Matke krásnej lásky, ktorú sme sa obaja modlili. Dôležité bolo, že napriek pobytu v cudzej krajine, bol Tomek každú nedeľu v kostole.
Keď sa vrátil, práve som odchádzala na letné rekolekcie HČS. Veľmi som chcela, aby tam šiel so mnou. Odvetil však, že necíti potrebu ísť. To bol pre mňa ďalší úder… Povedala som Bohu, že už nemám silu a ne-chcem celý život niekoho „ťahať“ na rekolekcie. Rozhodla som sa, že sa začnem modliť Pompejskú novénu za svojho budúceho manžela – takého, ktorý bude túžiť po svätosti. Tomkovi som neprezradila, za čo sa ju modlím. Na začiatku som sa chcela modliť konkrétne za náš vzťah, no potom som si uvedomila, že najlepšie bude modliť sa za uskutočnenie Božej vôle v našom živote.
Sviatosť birmovania a jej účinky
Tomek sa nikdy negatívne nevyjadroval na adresu môjho každodenného čítania Svätého písma, modlitby ruženca či účasti svätej omši cez týždeň. Dokonca dbal o to, aby som si nenechávala modlitbu Pompejskej novény na koniec dňa.
Ja som bola sama sebou a on tiež. Pomáhali sme si stávať sa lepšími ľuďmi. Cítila som sa pri ňom bezpečne. Náš vzťah rodil dobré ovocie, preto sme v ňom zotrvali. Mesiac po tom, ako som sa začala modliť novénu, mi Tomek povedal, že sa zapisuje na kurz, ktorý ho mal pripraviť na prijatie sviatosti birmovania. Viedli ho pátri dominikáni vo Varšave, kde predtým chodieval na nedeľné sväté omše. Mal trvať deväť mesiacov a stretnutia sa konali raz do týždňa. Neverila som vlastným ušiam… Bol to zázrak… Tomek mi navrhol, aby sme na tie stretnutia chodili spolu. Počas deviatich mesiacov Boh jemne a citlivo premieňal jeho srdce. Naše rozhovory o Pánu Bohu boli čoraz hlbšie a ja som mu celý čas za to všetko ďakovala.
Bolo to neobyčajné obdobie. Po skončení príprav Tomek s otvoreným srdcom prijal sviatosť birmovania a ja som mala tú česť byť jeho birmovnou mamou. Neostal však len pri tom. Jeho túžba poznávať Boha bola odvtedy stále väčšia. Začal mi klásť stále viac otázok týkajúcich sa viery. Náš vzťah sa vďaka spoločnému objavovaniu Boha ešte viac prehĺbil. Pán Boh ma prostredníctvom nášho vzťahu naučil trpezlivosti, vytrvalej modlitbe, dôvere a schopnosti dať iným slobodu. Ak nám Boh dáva slobodu, prečo by sme my mali niekoho obmedzovať alebo niekoho do niečoho nútiť? Navyše sám Tomek zdôraznil, že nechce, aby jeho viera, modlitba či členstvo v spoločenstve boli založené na tom, že to chcem ja. Vtedy by to bolo všetko postavené na nestálom základe.
Pán Boh sa nikdy nevnucuje, ale každý deň o nás bojuje. O každého inak, pretože nás stvoril a vie, že každý je jedinečný. Tomek potreboval čas na úvahu a analýzu reality, v ktorej žijeme. Ja som, naopak, potrebovala chvíle smútku a pocit bezmocnosti, aby som sa obrátila na Boha. Tomek bol vždy dobrým mužom, no Boh v ňom našiel ešte úžasnejšie vlastnosti. Teraz som už videla, že dokáže bojovať o Boha vo svojom srdci. Odvtedy sme mali spoločný cieľ – svätosť. Vedeli sme, o čo chceme bojovať.
Boh nás učí opravdivej láske
A stalo sa… Predo mnou kľačal muž, ktorého milujem, s ktorým veľmi rada trávim čas, mám spoločné záľuby, ktorý je atraktívny a má v srdci Boha. Samozrejme som so slzami v očiach povedala „áno“. Myslela som si, že moje priania sa už nebudú plniť, no mýlila som sa…
Pamätám sa, že keď som vstupovala do HČS, snívala som o tom, aby doň patril aj môj budúci manžel. V snúbeneckom období sme sa zúčastnili adventných duchovných cvičení HČS. Po jednej z nočných adorácií prišiel Tomek k stolu so zoznamom členov a zapísal sa do spoločenstva. V závere duchovných cvičení bolo slávnostné prijatie nových členov a jedným z nich bol práve môj chlapec… O rok neskôr sme sa vzali a po 20 mesiacoch manželstva prišla na svet naša dcérka Sara. Teraz Tomek často navrhuje, aby sme sa spoločne pomodlili či šli na rekolekcie. Dbá o duchovný rozvoj našej rodiny.
Boh je skutočne úžasný a pozná opravdivé túžby našich sŕdc. Dokonca aj keď na nich my sami zabúdame alebo ich prehlušíme niečím iným. Musíme mu len dôverovať, pretože on chce pre nás svätosť. S odstupom času vidíme, že Pán Boh nás sprevádza celé tie roky, že je celý čas prítomný a učí nás opravdivo milovať. Veľmi sa tešíme zo svojho manželstva, ktoré je vďaka svojmu príbehu výnimočné. Dokážeme sa spolu rozprávať o všetkom a sme najlepšími priateľmi. Stále tvrdím, že som nikdy predtým nebola taká slobodná ako v manželstve. Dnes si ani jeden z nás nevie predstaviť život v manželstve bez Boha, ktorý nás posilňuje v láske a učí nás zbavovať sa egoizmu. Boh je veľmi dobrý a preňho nie je nič nemožné!
Viola a Tomek