Ak si žil v malom mestečku, mal si otca alkoholika a videl si mamu, ktorú otec zbil, pochopíš, aké mám problémy.
Samozrejme, nezažil som od otca len to najhoršie. Od neho som sa naučil byť pracovitý a zodpovedný, ale aj napriek tomu sa vo mne ťažko rodili iné city ako nenávisť a odpor voči nemu. Mal som jediný sen: čo najskôr skončiť školu a odísť z domu. Dnes viem, že zlý vzťah s otcom chlapcov často vedie ku kriminalite a môže byť príčinou závislosti od alkoholu, drog alebo sexu.
Moja mama ma vždy učila vážiť si náboženstvo a všetko, čo má vzťah s Bohom, ale nechápal som, o čom je kresťanstvo. Mal som dojem, že veriaci musia prestať rozmýšľať a že ak chcú chodiť do kostola, musia vypnúť zdravý rozum. Úprimne som sa snažil chodiť do kostola, ale nestalo sa nič, a preto som usúdil, že všetko, v čo veria kresťania, nemá zmysel.
S takýmto presvedčením som začal študovať na vysokej škole. Podobne ako všetci som túžil po šťastí a chcel som, aby môj život mal zmysel. Chcel som byť slobodný. Podľa mňa väčšina ľudí nie je slobodná: vedia, čo majú robiť, vedia, čo je správne, ale nerobia to. Ako študent som patril medzi nich.
Začal som si teda získavať postavenie medzi študentmi. Zvolili ma do študentskej samosprávy a cítil som sa dôležitý: rozhodoval som, rozdeľoval som peniaze, všetkých som poznal a všetci poznali mňa. Avšak každý pondelok som sa budil s bolesťou hlavy po víkendovom záťahu a so zdesením som uvažoval o tom, ako prežijem do nasledujúceho víkendu. Všetci si mysleli, že som jeden z najšťastnejších chalanov na univerzite, ale nebola to pravda. Ak sa mi niečo nepodarilo, cítil som sa frustrovaný a nešťastný.
Raz som sa zoznámil so skupinou študentov, ktorí sa správali celkom inak ako všetci ostatní. Každodenný život ich neubíjal ako všetkých ostatných, ale boli radostní a vyžarovalo z nich šťastie. Najväčším šokom (okrem toho, že jedno z týchto veriacich dievčat bolo veľmi pekné. Vždy som si totiž myslel, že kresťanky sú škaredé) bolo pre mňa to, že títo mladí považovali za prameň svojho šťastia Ježiša Krista. Nehovorili o náboženstve, ale o Ježišovi. Vďaka nim som pochopil, že kresťanstvo nespočíva v ľudskom úsilí akosi sa dopracovať k Bohu, ale že sám Boh prichádza k človeku: „On miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1 Jn 4, 10).
Avšak ani toto ma nepresvedčilo. Stále som mal názor, že náboženstvo je jedno veľké klamstvo plné rituálov, ktoré nemôžu nič ovplyvniť. Myslel som si, že kresťania sú hlupáci, ktorí veria, že v ich náboženstve je obsiahnutá nejaká pravda. Profesori na univerzite nás vždy viedli k tomu, aby sme všetky myšlienky rozumovo preskúmali a aby sme ničomu len tak ľahko neuverili. Inšpirovalo ma to pri výbere témy semestrálnej práce. Rozhodol som sa, že vedecky dokážem, že kresťanstvo je bezvýznamná rozprávočka.
Moji noví veriaci kamaráti ma takisto povzbudzovali, aby som intelektuálne preskúmal výroky o tom, že Ježiš je Boží Syn, ktorý prijal ľudské telo, na kríži zomrel za naše hriechy a nakoniec vstal z mŕtvych pre našu spásu. Najdôležitejší záver, k akému mal môj výskum vyústiť, mal znieť: Ježiš Kristus žije a aj dnes má moc premeniť moderného človeka.
Túto výzvu som prijal z pýchy. Chcel som im dokázať, že nemajú pravdu. Vôbec som neveril, že existujú hodnotné dôkazy o Ježišovi Kristovi, ktoré by sa dali vedecky analyzovať. V knižniciach som strávil viac ako tisíc hodín a nakoniec som dospel k záveru, že zmŕtvychvstanie Ježiša Krista musí byť reálny fakt, ktorý sa udial na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Ak by to tak nebolo, znamenalo by to, že kresťanstvo je najkrutejšie a najfalošnejšie náboženstvo na svete. Uvedomil si to už Apoštol národov, ktorý napísal: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera… Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení“ (1 Kor 15, 14. 18). A predsa Pavol ohlasoval zmŕtvychvstanie, ktoré prinieslo spásu celému ľudstvu! Svätý Pavol isto nebol klamár, ktorý presviedčal ľudí o bludoch a zvádzal ich falošnou nádejou, ba ani sám nebol obeťou klamstva, pretože dokonale chápal dôsledky zmŕtvychvstania.
Po zozbieraní dôkazového materiálu som teda musel uznať, že moje doterajšie zmýšľanie bolo mylné a že Ježiš Kristus bol a je tým, za koho sa vyhlasoval v Novom zákone. Avšak aj napriek týmto dôkazom som kresťanstvo stále ne-chcel prijať. Akosi som tušil, že dôvera v Ježiša Krista zničí môj egoizmus. Môj problém už neznel: Naozaj existoval Ježiš Kristus, naozaj kráčal po vode a vstal z mŕtvych? Moja myseľ mi našepkávala, že pravda je v kresťanstve, lenže moja vôľa mi hovorila: Odmietni to! Neprijmi to!
Boh rešpektuje našu vôľu, a preto nevstupuje do nášho života násilne, ba ani vtedy nie, keď nás už premohol svojimi dôkazmi. Čaká na naše slobodné rozhodnutie, pretože bez slobodnej vôle nemôže existovať opravdivá láska a Boh je láska a túži len po našej láske.
Keď som po istom čase toto rozhodnutie urobil a odovzdal celý svoj život Ježišovi, všimol som si, že ma začal postupne premieňať. Najvýraznejšia zmena nastala v oblasti mojich vzťahov s ľuďmi. Prv bolo v mojom živote veľa nenávisti, predovšetkým voči môjmu otcovi. Pohŕdal som ním. Keď bol opitý, niekoľkokrát sa mi stalo, že som ho v návale hnevu a nenávisti takmer zabil. Po piatich mesiacoch od chvíle, keď som odovzdal svoj život Ježišovi, Boh premenil moju nenávisť na lásku. Bol som pripravený otcovi všetko odpustiť a úprimne mu povedať: „Oci, milujem ťa!“
Otec bol šokovaný: „Ako môžeš milovať takého otca, ako som ja?“ Vtedy som mu povedal, ako a prečo som odovzdal svoj život Ježišovi a ako premenil moje zmýšľanie. Veľmi hlboko sa to dotklo jeho srdca a rozhodol sa urobiť to isté. Jeho život sa zmenil doslova pred mojimi očami – od tej chvíle sa alkoholu ani len nedotkol a do konca života vydával nadšené svedectvo o Ježišovi, ktorého stretol, a o tom, čo všetko v ňom vykonal.
Toto je dôvod, pre ktorý som hlboko presvedčený, že ľudské srdce premieňa práve osobný vzťah s Ježišom. Každý môže zažiť vnútorné uzdravenie, odpustenie a lásku, ak bude dôverovať Ježišovi a pozve ho do svojho života. Úplne mu odovzdaj seba samého, svoje problémy, podriaď mu všetky oblasti svojho života a uvidíš jeho pôsobenie a zažiješ uzdravenie, ktoré vnesie poriadok do tvojho života.
Ježiš naozaj koná! Dôveruj mu!
Josh McDowell
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!