V nikom inom niet spásy

Bioterapia je iniciačnou démonickou skutočnosťou. Jej praktizovanie prináša so sebou strašné dôsledky ťažkého hriechu, čiže duchovnej smrti. Zlý duch chce, aby sa človek do tejto pasce chytil, preto na to často využíva utrpenie, ktoré človek prežíva.

Po absolvovaní kurzu bioterapie sa v živote Izabely začali diať neobyčajné veci. Mala nadprirodzenú schopnosť uzdravovať ľudí, čítať myšlienky, dokázala nahliadnuť do snov druhých alebo opustiť svoje telo. Zo zakomplexovanej osoby, ktorá neverila svojim schopnostiam, sa stala sebavedomá žena. Mala pocit, že má nad ľuďmi moc a že ich môže ovládať. Časom sa ukázalo, že tieto zdanlivo dobré dary sú pascou Zlého…

Zamerať sa na najslabšie miesta

Napriek tomu, že Izabela pracovala ako lekárka, na liečenie svojich pacientov využívala bioterapiu. Prekvapení sa jej pýtali, odkiaľ má také schopnosti. Odpovedala, že nevie, ale verí, že to, čo sa vďaka nim deje, je dobré. Dnes Izabela vidí, aká bola zaslepená, a už nepochybuje o tom, že za bioterapiou stoja diabolské sily. Satan využil to, že jej chýbali základné vedomosti o viere, jej ateistickú výchovu, zranenia a ťažkosti, ktoré ju v živote postretli, aby ju pokúšal klamnou víziou šťastia plynúceho zo sveta ezoteriky. Prvou veľkou ranou, ktorú Izabela utŕžila, bol odchod otca – opustil rodinu a 30 rokov sa o ňu vôbec nezaujímal. Druhou ranou bol rozpad jej manželstva. Mala len niečo vyše tridsať rokov, keď ostala sama s dvomi deťmi. Vtedy si zaumienila, že už viac nedovolí, aby ju ktokoľvek oklamal alebo zranil, a že sama nájde spôsob, ako sa stať šťastnou.

V tom čase sa jej akoby náhodou začali do rúk dostávať publikácie s rôznou duchovnou tematikou. Objavovali sa aj ľudia, ktorí jej ponúkali možnosti, ako sa duchovne rozvíjať. Povzbudzovali ju, aby absolvovala kurz Silvovej metódy. Ten mal údajne spôsobiť pozitívne zmeny v myslení prostredníctvom nastavenia mysle človeka na úspech vo všetkých oblastiach života. Výsledky použitej metódy boli úžasné: Izabela prežívala stav hlbokej relaxácie, bola spokojná sama so sebou a už necítila bolesť z minulosti. Dala výpoveď v práci a po dvoch týždňoch dostala presne takú ponuku práce, po akej túžila. Utvrdilo ju to v presvedčení, že je na dobrej ceste a že by mala pokračovať v kurzoch „duchovného rozvoja“ a sebazdokonaľovania. Zakrátko sa zúčastnila kurzu bioterapie.

Ukázalo sa, že na ňu má talent. Začali sa prejavovať nadprirodzené schopnosti, ktoré – ako sa zdalo – ľuďom pomáhali. Čoraz hlbšie sa ponárala do sveta ezoteriky, ktorý ju úplne fascinoval. Zúčastnila sa na ďalších kurzoch a workshopoch. V ľuďoch, ktorých na týchto stretnutiach spoznávala, nevidela strach, ale nadšenie z nových možností. Vládla však medzi nimi skutočná rivalita – porovnávali, kto uzdravil viac ľudí, kto má viac nových, neobyčajných schopností ako jasnovidectvo či videnie aury. Všetci boli presvedčení, že idú po správnej ceste a že budú stále viac naplnení a šťastní… Izabela dnes vie, že vtedy istým spôsobom hľadala väčšiu moc, Boha vo svojom živote, ale hľadala na nesprávnom mieste a bola veľmi egoistická.

Obrátenie

Proces obrátenia lekárky sa začal vtedy, keď si uvedomila, že čím viac sa ponára do sveta ezoteriky, tým viac sa stretáva so zlom: mávala zlú náladu, prežívala zvláštny strach a pocit, že niečo nie je v poriadku; tiež depresívne stavy a objavili sa rodinné problémy. Jej dcéra, ktorá sa tiež zúčastnila na kurze Silvovej metódy, začala vidieť auru, čo matku spočiatku tešilo. Neskôr sa však dievča začalo báť, pretože sa jej ukazovali aj iné veci a osoby, ktoré ju znepokojovali.

Zlomová udalosť v Izabelinom živote sa odohrala vďaka priateľke, ktorej diagnostikovali rakovinu. Keďže sa jej z medicínskeho hľadiska už nedalo pomôcť, poprosila o „energickú“ pomoc. Napriek tomu, že sa Izabela veľmi snažila, priateľka jej umierala pred očami. V istý deň, keď už ležala na smrteľnej posteli, povedala: „Bol pri mne kňaz s Pánom Ježišom.“ Izabelu toto vyznanie ohromilo a do jej srdca sa nečakane dostala pravda, že Pán Ježiš je skutočnou a živou osobou. Umierajúca dohodla svojej priateľke stretnutie s kňazom. Lekárka jej ne-chcela odporovať, keďže bola vo vážnom stave, preto aj proti svojej vôli súhlasila so stretnutím. Kňaz lekárke povedal, že cesta, po ktorej kráča, je nesprávna. Vtedy však tejto pravde ešte úplne nerozumela.

Neskôr sa akýmsi zázrakom ocitla vo Vatikáne na audiencii u Jána Pavla II. a dostala aj individuálne požehnanie. Bol to pre ňu veľmi silný zážitok. Síce sa hneď obrátila, ale veľmi povrchne. Nemohla pochopiť ani uveriť tomu, že neexistuje reinkarnácia. Vzbúrila sa a vrátila sa k svojmu predchádzajúcemu životu a k ezoterickým praktikám. Bola však prekvapená, že duchovné „potešenia“ sa skončili a prišli depresie, strach a zvláštne stavy, s ktorými si nevedela poradiť. Ďalší podnet k obráteniu sa objavil vtedy, keď už Izabela nevedela, čo si so sebou počať, a rozhodla sa otvoriť ordináciu prírodnej medicíny, ktorú chcela dať požehnať kňazovi.

Ten jej však povedal, že teraz stojí nad priepasťou a sama si musí vybrať, pre čo sa rozhodne. S veľkou úľavou sa rozhodla, že sa vracia do Cirkvi. Neskôr priznala, že ju k tomu neviedla láska k Bohu, ale strach, že už nemá kam utiecť a že jej doterajšie predstavy o živote zlyhali. Začala sa učiť o Cirkvi, pretože predtým nemala ani základné vedomosti o kresťanstve, ani skúsenosť života vo viere. A tak je tomu dodnes – Izabela pomaly kráča smerom k láske Pána Boha. Stále nemôže uveriť, že on ju miluje takú, aká je.

Bolestná cesta

Na ceste obrátenia stretávajú Izabelu rôzne bolestné skúšky. Jej rodina, ktorú sama priviedla do sveta okultizmu, neprijala zmenu jej života. Blízki sa od nej odvrátili, začali sa s ňou hádať, dokonca ju prenasledovať za jej názory. Oporou je pre ňu len sestra, ktorá sa tiež obrátila.

Izabela stále pociťuje dôsledky dávnych hriechov. Napadajú jej rúhavé myšlienky či myšlienky na samovraždu. Nechce sa však vzdať. Vďaka pomoci priateľov zvládla obdobie, keď bola najviac skľúčená, keď prežívala úzkosť a depresiu. Navyše, po tom, ako sa nad ňou pomodlil exorcista, sa jej trápenie zmiernilo. Jej cestu obrátenia sprevádza neustále úsilie, duchovný boj a neprestajná ostražitosť. Prežíva strach, pretože vie, aké môže byť duchovno nebezpečné a k čomu môže človeka priviesť. Musí tiež žiť s bolestným vedomím, že istá časť ľudí, ktorým „pomáhala“ bioterapiou, je duchovne stratená. Dnes sa modlí za ich obrátenie.

Ak sa človek zapletie do bioterapeutických praktík, pácha ťažký hriech proti prvému prikázaniu a vo svojom živote zakúša jeho vážne následky. Novinár Robert Tekieli, ktorý sa pred obrátením a zanechaním okultných praktík zaoberal okrem iného aj bioterapiou, upozorňuje, že táto praktika je bezbožným šamanizmom, rituálom, počas ktorého sa bioterapeuti vedome alebo nevedome oddávajú zlu. Ak chcú tento hriech zanechať, musia ho vyznať v spovedi a neraz aj navštíviť exorcistu. Kristus uzdravuje človeka zraneného hriechom prostredníctvom Eucharistie, sviatosti zmierenia či modlitby a upevňuje ho vo viere v spoločenstvo Cirkvi.

Človek sa od vplyvu Zlého zachráni jedine tak, že sa primkne ku Kristovi a bude žiť v milosti posväcujúcej. Učil o tom Pán Ježiš: „Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde. Vtedy si povie: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým“ (Mt 12, 43 – 45). Najväčším šťastím pre človeka je, keď v jeho srdci prebýva Boh.

Zmysel utrpenia

Svedectvo Izabely ukazuje, ako Zlý útočí na človeka a na jeho najslabšie miesto. Lekárka, ale aj iní ľudia, ktorí sa u nej „liečili“, sa k bioterapii dostali kvôli chorobe, utrpeniu či strachu. Utrpenie v rôznej podobe je takmer nerozlučne spojené s ľudským životom. Je to slabosť, ktorá človeka ničí, skúsenosť, ktorá mu prináša pocit samoty. Zlý ľstivo zneužíva utrpenie, snaží sa postaviť človeka proti Bohu, povzbudzuje k hriechu a sľubuje šťastie, úspech, moc a život bez problémov. V skutočnosti však ponára človeka ešte hlbšie do hriechu a zamotáva ho do siete zla.

Svätý Ján Pavol II., ktorý pred očami sveta sám prežíval utrpenie, nám v liste o kresťanskom zmysle ľudského utrpenia Salvifici doloris zanechal vzácne učenie. Svätý Otec poukázal zvlášť na to, že utrpenie pretvorené mocou Kristovho kríža, sa môže v slabosti človeka stať Božou mocou. Kľúčom v takejto premene je viera. „A keď človek vierou objaví Kristovo vykupiteľské utrpenie, zároveň v ňom nachádza svoje utrpenia a obohatené vierou ich vidí s novým obsahom a novým významom“ (SD 20). Boh uschopňuje človeka na to, aby v utrpení prerastal seba samého. Vo svetle viery môže človek odhaliť, že utrpenie je Božou výzvou a dokonca povolaním ísť za Kristom a mať účasť na spáse sveta. Pápež bol presvedčený, že človek, ktorý sa v utrpení zjednocuje s Pánom Ježišom, sa neuzatvára do seba tým, že by hľadal východisko a od utrpenia utekal, ale v tejto ťažkej skúške môže nájsť hlboký zmysel, vnútorný pokoj a dokonca duchovnú radosť (porov. SD 26). 

Odhaliť dar utrpenia

Svet sa utrpenia bojí a odmieta ho. Naopak, svätý Ján Pavol II. ukázal tajomnú pravdu o tom, akým pokladom je utrpenie v živote človeka a ako veľmi je svet vďačný ľuďom, ktorí svoje utrpenie prežívajú v spojení so Spasiteľovou obetou. Existujú ľudia, ktorí toto ťažké povolanie uskutočňujú – sú akoby duchovnými členmi neviditeľného kláštora svätého Jána Pavla II. Vo svojom živote napĺňajú pápežove slová: „Kristus vykonal vykúpenie v plnom rozsahu, až do konca, no zároveň ho neuzavrel: v tomto vykupiteľskom utrpení, ktorým sa dokonalo vykúpenie sveta, sa Kristus od počiatku otvoril a neustále sa otvára každému ľudskému utrpeniu. Áno, zdá sa, že ono patrí do samej podstaty Kristovho vykupiteľského utrpenia, lebo ono si vyžaduje, aby sa ustavične dopĺňalo. […] Nakoľko sa človek zapojí do Kristovho utrpenia – kdekoľvek na svete a kedykoľvek v čase –, natoľko dopĺňa svojím spôsobom to utrpenie, ktoré Kristus podstúpil na vykúpenie sveta“ (SD 24). 

Zdroj: YouTube, Ukryte zagrożenia duchowe (Skryté duchovné hrozby), 3. časť