V Santa Fe, hlavnom meste štátu Nové Mexiko (USA), sa nachádza loretánska kaplnka. Jej vnútorné priestory skrášľujú schody, ktoré vznikli za zázračných okolností. Hovorí sa, že ich vybudoval sám svätý Jozef.
V roku 1872 arcibiskup Santa Fe John Baptiste Lamy priviedol do svojej mladej diecézy sestry loretánky, ktoré tam mali viesť školu pre dievčatá. O niekoľko rokov bol postavený kláštor s kaplnkou. Tá mala byť zmenšenou kópiou slávnej parížskej kaplnky Sainte-Chapelle, ktorú vybudoval francúzsky kráľ svätý Ľudovít v 13. storočí, aby v nej bola uložená tŕňová koruna a iné relikvie Spasiteľovho umučenia, ktoré priviezli z križiackej výpravy. Tesne pred ukončením prác však projektanta kaplnky, známeho francúzskeho architekta, Antoina Moulyeho zavraždili. Ukázalo sa, že nestihol naprojektovať schody vedúce na chór kaplnky…
Tajomný tesár
Vyzeralo to, že v novopostavenej kaplnke bolo potrebné už len dokončiť chýbajúce schody na chór. Ukázalo sa však, že táto úloha je prakticky neuskutočniteľná. V tej časti svätyne totiž nebolo dosť miesta na akékoľvek tradičné schody. Z tohto dôvodu sa nijaký architekt ani stolár, ktorého poprosili o pomoc, nechcel na túto úlohu po-dujať. V takýchto podmienkach bolo možné dostať sa na chór len po rebríku. Sestry loretánky dospeli k záveru, že tento problém budú môcť vyriešiť len modlitbou. S prosbou o pomoc sa teda obrátili na svätého Jozefa – veď bol predsa tesárom.
Písal sa rok 1881. Keď sa sestry modlili posledný deň novény k svätému Jozefovi, na dvere kláštora zaklopal bradatý, chabo odetý starček. Sprevádzal ho oslík, ktorý niesol truhlicu s náradím. Cudzinec sa nepredstavil. Nepovedal veľa, len to, že je tesár, že počul o trápení sestier a je ochotný postaviť schody na chór. Tajomný muž začal s prácami. Počas práce kaplnku zamykal na kľúč, čím dával najavo, že nepotrebuje niečiu pomoc a že ne-chce, aby mu niekto prekážal. Po niekoľkých mesiacoch boli schody hotové. Keď ich matka predstavená uvidela, bežala po ostatné sestry. Na ich počudovanie tajomný tesár hneď po ukončení práce úplne zmizol, ani si neprevzal mzdu. Hoci po podivnom starčekovi s oslíkom vyhlásili pátranie a za jeho nájdenie vypísali odmenu, nikdy sa nenašiel.
Zázrak fyziky a architektúry
Špirálovité schody v loretánskej kaplnke v Santa Fe ukrývajú tri tajomstvá: identitu svojho tvorcu, technológiu, vďaka ktorej boli postavené (vrátane použitého dreva) a použitú konštrukciu, ktorá je v rozpore s fyzikálnymi zákonmi!
Keď tesár dokončil elegantné oblé schody, zmizol bez odmeny či poďakovania. Rehoľníčky boli odhodlané nájsť ho, dokonca napísali oznámenie do miestnych novín. Stopa po remeselníkovi sa však stratila. Po márnom hľadaní loretánky nakoniec dospeli k záveru, že tým tajomným tesárom bol sám svätý Jozef alebo že im prinajmenšom prišiel na pomoc v osobe staršieho človeka. Odvtedy tieto schody nazývajú zázračnými a stali sa dôvodom mnohých pútí.
Geniálny staviteľ schodov, nech už to bol ktokoľvek, zanechal úžasné dielo. Koncepcia schodov sa dodnes pokladá za priekopnícku a niektoré záležitosti spojené s ich konštrukciou sú pre súčasnú vedu ťažko vysvetliteľné. Pri ich výstavbe tesár nepoužil ani jeden klinec, ani jednu skrutku, ani lepidlo – všetko nahradil hranatými drevenými kolíkmi. Špirálovité schody majú tvar skrutkovice, ktorá sa dvakrát otočí o 360 stupňov. Tesár vytvoril dve dokonale umiestnené špirály, čiže skrútené drevené nosníky, na ktoré položil 33 schodov.
Tieto špirály nepostavil z jedného veľkého kusu dreva, ale z mnohých menších kúskov, ktoré sú navzájom spojené. Ich vyhotovenie bolo teda omnoho komplikovanejšie a aj samotná konštrukcia, ktorá vznikla takýmto spôsobom, by mala byť menej odolná a malo by jej hroziť väčšie preťaženie. Podľa fyzikálnych zákonov by schody nemali držať, keďže nemajú nijakú oporu ani stĺp, okolo ktorého by sa otáčali alebo o ktorý by sa opierali. Neopierajú sa ani o nijakú stenu. Z vedeckého pohľadu by sa tieto schody mali zrútiť pod váhou jednej osoby. Preveril ich teda nielen čas, ale 140 rokov až dodnes úspešne plnia svoju úlohu. Stálo na nich aj niekoľko ľudí naraz. Originálne schody nemali zábradlie. Až po desiatich rokoch ho dorobil iný tesár – Phillip August Hesch.
Schody boli zhotovené zo vzácneho druhu veľmi pevného smreka. Tento druh nerastie na území Nového Mexika. Najbližšie miesto jeho výskytu sa nachádza na Aljaške vzdialenej od Santa Fe 6 000 kilometrov! Ako mohol starec, ktorý mal len oslíka, previezť odtiaľ také množstvo dreva postačujúceho na postavenie schodov? Odpoveď na túto otázku nepoznáme. Treba dodať, že keď predstavená sestier hľadala strateného tesára, kontaktovala všetkých dodávateľov dreva v oblasti Santa Fe. Nikto z nich však nevidel starca s oslíkom…
Schody sa zachovali dodnes a v súčasnosti sú pokladané za príklad vynikajúceho tesárskeho umenia. Na vytvorení ich kópie by sa muselo podieľať šesť odborníkov a jeden alebo dvaja inžinieri. Okrem toho by bolo nevyhnutné použiť presné meracie prístroje a špeciálne náradie určené na ohýbanie dreva do požadovaného uhla. Tajomný tesár však nemal ani pomocníka a už vôbec nie nejaké špeciálne náradie, ako tvrdila predstavená kláštora loretánok. Podľa správy, ktorú napísala, mal so sebou len: „pár kladiviek, zvláštne vyzerajúcu pílu, meradlo v tvare veľkého písmena T a dláto.“
Nedá sa tiež nevšimnúť si symboliku ukrytú v celom tom neobyčajnom, no pravdivom príbehu. Počet schodov – 33 – sa nepochybne spája s Kristovým vekom. Aj samotný názov mesta, v ktorom sa táto udalosť odohrala – Santa Fe (špan. Svätá Viera) – hovorí o tom, aby sme sa s údivom pozastavili nad mocou viery, modlitby a silného príhovoru svätých. Schody zo Santa Fe sú pravdepodobne najznámejším zázrakom svätého Jozefa. Poznáme však aj mnohé iné dojímavé svedectvá mocného príhovoru tohto svätého.
Patrón dobrej smrti
V roku 1930 pôsobil Adam Sikora ako kňaz vo farnosti v meste Boryslav (dnešná Ukrajina). „Raz, keď si večer líhal do postele a už zaspával, niekto silno zabúchal na zatvorenú okenicu, zobudil ho a naliehavo volal: ‚Prosím, poďte ihneď ku chorému, ktorý umiera v dome na Sobieskeho ulici č. 50 na druhom poschodí.‘ Kňaz vstal a vyšiel na verandu, aby videl človeka, ktorý by ho odprevadil ku chorému, no nik tam nebol. Vrátil sa teda dnu a ľahol si. Zakrátko opäť počul klopanie a nástojčivé volanie, aby šiel k chorému. Vyšiel na verandu, no ten, kto ho volal, tam nebol. […] Ľahol si, no tentokrát ostal oblečený. O chvíľu, napriek tomu, že boli zatvorené dvere, bez zaklopania vošiel do miestnosti starší muž, podišiel k ležiacemu kňazovi, schytil ho a vytiahol z postele a prísnym hlasom mu rozkázal: ‚Ihneď tam choď, pretože ten človek umiera!‘ Po týchto slovách tajomná postava zmizla.
Kňaz pochopil, že má do činenia s nejakým nadprirodzeným javom, ktorý nemôže neuposlúchnuť. Ponáhľal sa teda do kostola, vzal zo svätostánku Najsvätejšiu sviatosť, posvätené oleje a šiel na uvedenú adresu. Zazvonil a vrátnikovi oznámil, že ho zavolali ku chorému. Vrátnik prekvapene odpovedal, že nevie o nijakom chorom, ktorý by v noci volal kňaza. Keď mu kňaz povedal, že mu niekto klopal na okenicu a trikrát ho volal na túto adresu, pretože na druhom poschodí umiera človek, vrátnik si spomenul, že tam býva chorý lekár. Bol to však neveriaci človek, ktorý možno kňaza neprijme. Kňaz ho poprosil, aby ho zaviedol na druhé poschodie a ukázal mu byt chorého.
Vo dverách sa ukázala lekárova manželka a spýtala sa: ‚Čo vás tu privádza o takejto hodine? Veď ani môj muž, ani ja sme kňaza nevolali. Obaja sme neveriaci; zbytočne ste merali cestu.‘ Kňaz vysvetlil, že ho k chorému zavolal akýsi starší muž, povedal mu presnú adresu a prinútil ho, aby sa tu vybral. Zaskočená žena sa rozhodla vpustiť ho dnu. Pri pohľade na kňaza sa zmätený chorý opýtal: ‚Kto ku mne priviedol kňaza?‘ Muž mu porozprával, ako mu akýsi starší pán so šedivou bradou klopal na okenicu, vytiahol ho z postele a prikázal mu ponáhľať sa k chorému na túto adresu. Lekár sa zamyslel a kázal manželke, aby zo susednej miestnosti priniesla obraz visiaci na stene. Kňaz si uvedomil, že ku chorému ho zavolal práve človek z toho obrazu.
Vtedy lekár dojatým hlasom rozpovedal, ako mu jeho umierajúca matka odovzdala tento obraz svätého Jozefa spolu s modlitbou k svätému Jozefovi za šťastnú smrť napísanou na kartičke, a prikázala mu, aby sa túto modlitbu modlil celý život. A pokračoval: ‚Hoci som stratil vieru a spolu s manželkou sme neverili v Boha, chcel som dodržať slovo, ktoré som dal svojej matke a túto modlitbu som mechanicky odriekaval. Teraz vidím, že svätý Jozef sa postaral o to, aby som mal dobrú smrť. Prosím, vyspovedajte ma a pomôžte mi zmieriť sa s Bohom.‘ Po spovedi nábožne prijal sväté prijímanie ako božský pokrm na cestu do večnosti aj sviatosť pomazania chorých a vrúcne mladému kňazovi poďakoval, že k nemu o takejto hodine prišiel. Kňaz odchádzal spokojný, tešil sa, že chorému poslúžil.
Nestačil ani dôjsť k výťahu, keď k nemu pribehla manželka chorého a, plačúc, zvolala: ‚Páter, môj manžel umiera!‘ Vrátil sa teda, aby sa pomodlil modlitbu za umierajúceho. Na žiadosť lekárovej manželky mal katolícky pohreb a pochoval ho práve o. Adam“ (svedectvo o. Dominika Busztu, cit. z: Zázraky a zjavenia svätého Jozefa – ako svätý Jozef kázal kňazovi ísť uprostred noci k umierajúcemu… [v:] www.wobroniewiaryitradycji.wordpress.com).
Svätý Jozef remeselník – verný Máriin ženích, patrón rodín, kresťanských manželstiev, pracujúcich ľudí a dobrej smrti, vzor čistoty, nádej chorých, pestún svätej Cirkvi, postrach zlých duchov, pomocník v boji so závislosťami a nekontrolovateľnými vášňami – je naším mocným orodovníkom v nebi. Ľudia sa k nemu môžu utiekať s prosbou o pomoc pri hľadaní dobrej manželky/dobrého manžela, vhodnej práce a vo všetkých duchovných i materiálnych ťažkostiach.
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!