Oplatí sa ísť cestou čistej lásky!

Rozhodnutie stať sa členkou Hnutia čistých sŕdc, spoločenstva, ktorého patrónkou je blahoslavená Karolína Kózkówna, bolo tým najlepším, aké som v živote urobila.

Stalo sa tak v júli 2013 počas rekolekcií HČS v Gródku nad Dunajcom. Niekoľko mesiacov predtým som prežívala veľmi vážnu krízu viery, pochybovala som o všetkých hodnotách. Mala som pocit, že svet je ku mne veľmi nespravodlivý a vôbec mi nerozumie. V mojom srdci sa hromadili otázky bez odpovedí, hnev, vzdor a bezradnosť. K tomu sa pridávali myšlienky: „Pán Boh asi neexistuje. Keby existoval, všetko by vyzeralo inak.“ Pamätám sa, ako som preto jedného dňa veľmi plakala a s veľkým smútkom v srdci som sa s Pánom Bohom začala rozprávať – vlastne naňho kričať. Hovorila som mu, že ak naozaj existuje, nech mi to dokáže a ukáže, že sa o mňa zaujíma. Nech niečo urobí…

O niekoľko mesiacov neskôr som si na internete zisťovala, kam by som v lete mohla ísť – upútali ma rekolekcie HČS v Gródku nad Dunajcom. Termín mi vyhovoval, a hoci som prakticky netušila, aká je téma rekolekcií, hneď som sa na ne zapísala.
Keď som tam prišla, upútala ma obrovská viera a radosť tých, ktorí sa na rekolekciách už zúčastnili. Nedalo sa nevnímať živú prítomnosť Boha počas prednášok, modlitieb a nočných adorácií.

V Gródku som prvýkrát pochopila, že náhody v živote neexistujú. Nebola náhoda, že som na izbe bývala práve s tými dievčatami, nebola náhoda, že som stretla práve tých ľudí, ktorých som stretla. Uverila som, že každý deň a každá chvíľa sú naplnené nepochopiteľnou Božou láskou. Na rekolekciách som spoznala aj to, čo je modlitba. Uvedomila som si, že je taká nevyhnutná pre život a rozvoj ako kyslík, ktorý síce nevidíme, ale bez ktorého sa jednoducho začneme dusiť.

V závere rekolekcií sme mali možnosť vstúpiť do Hnutia čistých sŕdc. Dlho som bojovala s myšlienkami, či sa zvládnem každý deň systematicky modliť a či dodržím všetky záväzky z Modlitby zverenia. Ukázalo sa však, že Božia milosť je silnejšia ako môj strach, a tak som nakoniec prijala Božie pozvanie vydať sa na krásnu cestu HČS.

V súčasnosti som v spoločenstve už siedmy rok. S odstupom času vidím, že si vôbec nemusím so všetkým poradiť sama. Boh, ktorý nás miluje, spolu s Máriou neobyčajným spôsobom pomáha každému človeku. O členov HČS sa zvlášť stará blahoslavená Karolína. V Modlitbe zverenia každý deň vyslovujem slová: „Blahoslavená Karolína, vyprosuj mi dar čistého srdca.“ Preto za mňa táto blahoslavená z okolia Tarnova oroduje, vyprosuje mi milosti, ktoré každú chvíľu potrebujem, a pomáha mi v boji o čistotu.

Vďaka milosti čistého srdca vo svojej každodennosti veľmi často vidím živú prítomnosť Boha a jeho hmatateľné pôsobenie. On ma inšpiruje, dáva mi dobré nápady a túžby. „Všetko môžeme v tom, ktorý nás posilňuje“
(porov. Flp 4, 13) pod podmienkou, že chceme, aby nás posilňoval. Ak chceme, aby naša duša mohla rásť a dozrievať, je potrebná túžba srdca, vôľa oddaná Pánu Bohu, čas venovaný modlitbe a vytrvalosť. Je potrebné vynaložiť úsilie pri každodennej modlitbe a pracovať na sebe. Človek si neuvedomuje, aký veľký vplyv má jeho osobný vzťah s Ježišom na trvácnosť vzťahov, priateľstiev a manželstiev.

Ešte pred niekoľkými rokmi som nebola schopná zvoliť si žiadnu konkrétnu perspektívu ani racionálny smer svojho života. Vďaka Bohu som postupne začala vidieť viac. Všetko začalo byť zrozumiteľnejšie, harmonickejšie, pekné a dávalo mi zmysel. Predovšetkým som začala vidieť, kam smerujem, že mojím skutočným domovom je príbytok v Božom dome – v dome môjho Otca v nebi, že život tu na zemi trvá len chvíľu, a pozemský čas je najmä časom dozrievania k večnosti. Je to pekný, no zároveň veľmi ťažký čas, ktorý vyžaduje moju túžbu po nebi, ale aj to, aby som oň bojovala.

Pochopila som, že len Ježiš je cesta, pravda a život (Jn 14, 6). On je cesta – keďže s ním kráčam každý deň, viem, že nezblúdim, a moje srdce je pokojné napriek šialenej každodennosti. On je pravda – keďže vďaka Ježišovej blízkosti spoznávam pravdu o sebe, vidím sa v tom správnom svetle, všímam si svoje prednosti a talenty, ale aj slabosti a hriechy. On je život – bez Ježišovej prítomnosti, ktorý je živý v mojom srdci, by nebolo možné budovať vzťahy s priateľmi – trvalé a hlboké vzťahy opierajúce sa o dôveru a čistú lásku, čiže o túžbu po dobre druhého človeka.

Po niekoľkých rokoch mi Pán Boh pripomenul chvíľu, keď som plná zúfalstva plakala a predkladala som mu svoj smútok, vzdor, sťažnosti a otázky. Až vtedy som si uvedomila, že ma vypočul – pozval ma do Hnutia čistých sŕdc. Tiež som pochopila, že čistota srdca skutočne zahŕňa všetky oblasti existencie: predovšetkým dušu, srdce, myseľ, vzťahy s inými, ale aj moje interpretácie udalostí a konanie Boha v živote, ktoré som predtým nevnímala. Prostredníctvom spoločenstva a každodennej, často veľmi ťažkej, no zároveň aj peknej práce na sebe, a skrze orodovanie blahoslavenej Karolíny, mi Pán Boh dáva hmatateľné znamenia svojej prítomnosti, ako aj Máriinej prítomnosti, ktorá sa mi stala veľmi blízkou.

Anna