„Modlil som sa ruženec so zatvorenými očami, keď som zrazu uvidel celkom reálnu postavu. Pýtal som sa sám seba: ,Kto je to?‘ Postava sa približovala a ja som v nej spoznal svätého Šarbela. Povedal len: ,Chcel si zázrak – tak dostaneš zázrak‘ a zmizol.“
V Skutkoch apoštolov čítame, že „Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali“ (Sk 19, 11 – 12). Aj dnes Boh pôsobí mimoriadnym spôsobom. Napríklad na príhovor svätého Šarbela, pokorného maronitského mnícha z Libanonu, koná nezvyčajné zázraky.
Jozef Makhlouf, ktorého máme na mysli, sa narodil v roku 1828 v chudobnej rodine libanonských maronitov. Bol najmladším, piatym dieťaťom Antona a Brigity Makhloufovcov. Veľmi rád čítal Božie slovo, skrze ktoré rástla jeho láska k Ježišovi a k Panne Márii. Malý Jozef sa často chodieval modliť do istej jaskyne.
Po dosiahnutí základného vzdelania začal pracovať na roli, aby pomohol uživiť rodinu. V tom istom čase naliehavo pocítil Ježišovo pozvanie žiť len pre Božie kráľovstvo (porov. Mt 19, 12b). Na jeho rozhodnutie mali vplyv jeho dvaja strýkovia Augustín a Daniel, ktorí žili ako pustovníci. Jozef s nimi udržiaval kontakt. Ako 23-ročný teda navždy opustil rodný dom a vstúpil do rehole libanonských maronitov, kde prijal rehoľné meno Šarbel, ktoré znamená „Boží príbeh“.
Ponorený v Bohu
Šarbela fascinovala láska a milosrdenstvo Boha, ktorý sa pre nás a pre našu spásu stal v Ježišovi Kristovi človekom, zomrel a vstal z mŕtvych a ostáva s nami v Eucharistii. Šarbelovou najdôležitejšou činnosťou bola modlitba. Žil prísnym, strohým spôsobom života, vykonával ťažkú prácu a všemožne umŕtvoval svoje telo.
Osobitné priateľstvo ho spájalo s pátrom Elizeom z pustovne svätého Petra a Pavla, v ktorej neskôr (po 16 rokoch) žil aj sám Šarbel. Vďaka pátrovi Elizeovi začal brat Šarbel štúdium teológie, ktoré absolvoval pod dohľadom svätého Nemetallaha Al-Hardiniho, ktorý bol jeho duchovným otcom a učiteľom.
Šarbel chcel žiť v skrytosti pred svetom ako neznámy, skromný a prísny pustovník. Avšak Boh mal s ním iný plán, ktorý začal uskutočňovať po jeho smrti. Niekoľko dní po Šarbelovej smrti zapísal predstavený kláštora do kláštornej kroniky prorocké slová: „Dvadsiateho štvrtého decembra 1898 zomrel zaopatrený sviatosťami pustovník páter Šarbel z Beka Kafry… To, čo vykoná po smrti, bude dostatočným svedectvom o jeho dokonalosti, ktorá sa prejavila zvlášť v zachovávaní sľubov. Jeho poslušnosť bola skôr anjelská než ľudská.“ A naozaj: po Šarbelovej smrti sa začali diať nevídané divy. Vyše poldruha mesiaca vyžarovalo z jeho hrobu jasné svetlo, ktoré bolo vidno až do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Z jeho tela zas vytekala tekutina s liečivými vlastnosťami, ktorá sa ponášala na olej. V priebehu 67 rokov jej bolo približne 20 000 litrov. Vedecky tento úkaz nemožno nijako vysvetliť. Vďaka tejto tekutine sa veľa Libanončanov uzdravilo z ťažkých a nevyliečiteľných chorôb. Povesť svätého Šarbela sa rýchlo rozšírila za hranice Libanonu.
Rok zázrakov
Po rokoch nepretržitých zázrakov vystavili 22. apríla 1950 rakvu s telom pátra Šarbela k verejnej úcte. Slávnosť sa konala v prítomnosti patriarchálnej komisie. Ani zlý stav ciest, ani ťažkosti spojené s cestovaním na osamelé miesto, akým je Kláštor svätého Marona v Annayi, neodradili pútnikov, ktorí vo dne i v noci prichádzali v hojnom počte. Ľudia putovali po blatistom teréne cez strmé horské priesmyky a prinášali so sebou chorých. Všetci sa snažili dotknúť hrobu alebo získať relikvie. Najzaujímavejšie je však to, že nikto nevie, ako sa títo ľudia dozvedeli, že rakva s Šarbelovým telom bude vystavená k verejnej úcte. Tí, ktorým sa nepodarilo získať relikvie, trhali listy z duba rastúceho pri Šarbelovej pustovni. Takto stratil starý dub všetky listy, ktoré ľudia varili a tak z nich pripravovali uzdravujúci nápoj pre chorých.
Zázraky pripisované príhovoru svätého Šarbela spisujú miestni mnísi od 11. novembra 1926. Odo dňa verejného vystavenia svätcovho tela vzrástol počet zázračných uzdravení o desaťtisíce. Preto sa začalo hovoriť o roku zázrakov svätého Šarbela. Spomeňme aspoň dva zázraky z tohto obdobia:
Pochádzam z Majfuku. Na celom tele sa mi vytvorili nádory, ktoré lekári nedokázali vyliečiť ani odstrániť. Moja teta z Annaye mi vtedy povedala, že páter Butros Junus, predstavený Kláštora svätého Marona, má niekoľko kvapiek krvi Božieho služobníka pátra Šarbela. Ver v jeho príhovor, popros predstaveného o trochu krvi, potri si ňou nádory a hneď ozdravieš. Potom vyhoď lieky, pretože ich už nebudeš potrebovať, dodala teta. Poprosil som predstaveného o trochu z tejto relikvie, potrel som si ňou nádory a išiel som spať. Ráno som sa prebudil úplne zdravý. Choroba zmizla!
Butros Bišara Salame
Moja 45-ročná manželka Alžbeta mala päť rokov rakovinu. Navštívila veľa známych libanonských lekárov, ktorí sa rozhodli pre operáciu. Avšak ani po operácii a následnej zdĺhavej terapii choroba neustovala, ba rozmohla sa. Vtedy sme sa dozvedeli o zázrakoch, ktoré sa udiali na príhovor svätého Šarbela, a pocítili sme nádej. Koncom leta 1950 sme sa vybrali do kláštora. Keď kňaz s Najsvätejšou sviatosťou v procesii prechádzal cez pustovňu, Alžbeta prosila Boha o uzdravenie na príhovor svätého Šarbela. Vtom sa jej zjavil svätec. Stál v lúči svetla pred obrazom svätého Petra, patróna pustovne, a dvíhal ruku v geste požehnania. V tej chvíli Alžbeta pocítila, že bolesť z brucha a chrbta ustupuje a ako prúd sa rozpúšťa v jej boku. Do zakončenia procesie choroba celkom zmizla. Odvtedy sa manželka cíti výborne, je ako znovuzrodená.
Mansur Jusef Sabir, Alžbetin manžel
Nielen Libanon
Uzdravenia a obrátenia, ktoré koná Kristus na príhovor svätého Šarbela, nie sú darom len pre Libanončanov, ale aj pre Cirkev na celom svete. Jeden z hymnov, zložených na pustovníkovu česť, hlása: „V slávnom kláštore v Annayi zapálil Šarbel jasnú lampu a Cirkev na celom svete sa modlí a túžobne prosí: Šarbel, oroduj za nás!“ Už viac ako desať rokov sa úcta k svätému Šarbelovi šíri vo Švédsku, v Amerike, v Rusku, v Anglicku, v Afrike a v Poľsku. Uvádzame niekoľko svedectiev o uzdraveniach, ktoré sa na svätcov príhovor udiali len nedávno.
Pred niekoľkými mesiacmi sme na príhovor svätého Šarbela zakúsili silnú Božiu ochranu. Náš sedemmesačný syn Michal začal mať zdravotné ťažkosti, ktoré lekári spočiatku diagnostikovali ako tzv. šiestu chorobu detí (exantema subitum) a neskôr ako zápal hrdla. Dali mu lieky, avšak jeho stav sa zhoršoval. Vyskytli sa ďalšie symptómy: narastajúca bolesť brucha a problémy s lezením po štyroch. Rozhodli sme sa ísť do nemocnice, kde nás po úvodných vyšetreniach poslali hneď na infekčné oddelenie. Výsledky vyšetrení boli znepokojivé: silný zápal v celom organizme. Bol to najťažší prípad na celom oddelení. Lekári ani po mnohých vyšetreniach nedokázali nájsť bezprostrednú príčinu ochorenia.
Začali sme sa intenzívne modliť a aj našich známych sme poprosili o modlitbu za Miška. Znepokojení synčekovým zdravotným stavom sme odovzdali jeho život Bohu slovami: „Je to tvoje dieťa, nie naše. Postaraj sa oňho a daruj mu život a zdravie.“ Miškov krstný otec priniesol exorcizovaný kríž, ktorý sme mali pri sebe až do konca nášho pobytu v nemocnici.
Počas liečenia sme dva razy potreli Miška olejom svätého Šarbela: raz v oblasti obličiek, ktoré lekári označili za zdroj infekcie, a druhý raz na jeho operovanú ľavú nožičku. Keď sme mu olejom natreli zapálené miesto na nohe, stalo sa niečo zvláštne: z Miškovej nožičky začala vytekať krv. Ortopéd, ktorý to videl, povedal, že rana sa takto očisťuje.
Z nemocnice sme odišli po dvoch mesiacoch. Lekárska správa obsahovala nekonečné množstvo vyšetrení a procedúr, ktoré náš synček absolvoval. Keď si pediater správu prezrel, povedal: „Niekto sa za vás veľmi modlil. O Miškovom živote rozhodlo doslova pár hodín.“
Náš syn je stále pod lekárskym dohľadom. Za záchranu jeho života ďakujeme Bohu a všetkým, ktorí sa za nás modlili, so svätým Šarbelom na čele. Naďalej s dôverou a odovzdanosťou prosíme o úplné uzdravenie nášho synčeka.
Mária a Peter
Pracujem ako technológ a už roky vediem vlastnú firmu. Moja práca si odo mňa vyžaduje rozhodnosť a sebaovládanie. Vždy som si uvedomoval, že len ak budem stáť nohami pevne na zemi a ak nebudem podliehať zmenným emóciám, budem schopný robiť rozumné rozhodnutia. V kľúčových chvíľach života prosím často o príhovor svätých a v poslednom čase mi je osobitne blízky svätý Šarbel.
Koncom februára 2014 som sa začal cítiť veľmi zle. Dovtedy neznáma bolesť v hrudníku ma upozornila, že ide o niečo závažnejšie. Ocitol som sa na pohotovosti. Išlo o rozsiahly infarkt. Lekári okamžite vykonali potrebný zákrok, ktorý sa však neobišiel bez komplikácií. Dva razy sa mi zastavil krvný obeh. Až neskôr som sa dozvedel, že v druhom prípade mali lekári veľké ťažkosti obnoviť činnosť srdca. Po zákroku bol môj zdravotný stav vážny a krivka EKG to len potvrdzovala. Dobre som si uvedomoval vážnosť situácie a nebezpečenstvo ohrozenia života. Cítil som však pokoj.
Po nasledujúcom zákroku sa činnosť môjho srdca stabilizovala a dostala do normy. Hodiny a dni plynuli a ja som sa cítil čoraz lepšie, takže ma odpojili od prístrojov. Celý čas som bol na áre. Počul som, ako niektorých pacientov oživovali, ako mnohí z nich bojovali o život a ako časť z nich opustila tento svet… Začal som sa za nich všetkých modliť ruženec.
Po zákroku ma navštívila moja sestra, ktorá mi povedala: „Priviedla som ti hosťa, priateľa.“ Opýtal som sa jej: „Svätého Šarbela?“ Nemýlil som sa. Dala mi obrázok tohto svätca. Potom prišli moji synovia, Vojtech a Matúš, ktorí sa za mňa pomodlili modlitbu príhovoru a Vojtech ma potrel olejom svätého Šarbela.
Modlil som sa ruženec so zatvorenými očami, keď som zrazu uvidel celkom reálnu postavu. Pýtal som sa sám seba: „Kto je to?“ Postava sa približovala a ja som v nej spoznal svätého Šarbela. Povedal len: „Chcel si zázrak – tak dostaneš zázrak“ a zmizol. Bol som prekvapený a snažil som sa rozpamätať, či som predtým prosil o zázrak… Vtedy som pochopil, že môj život a uzdravenie si vyžadujú skutočný zázrak!
Na druhý deň som sa cítil oveľa lepšie. Rehabilitačná sestra ma upozorňovala, že k bežným činnostiam sa musím vracať veľmi pomaly, avšak už po dvoch dňoch som všetko robil celkom normálne. Potom ma previezli do inej nemocnice, kde mi rehabilitačná sestra navrhla, aby som sa pomaly prešiel po schodoch. Bez problémov som vyšiel na prvé poschodie, pričom tep sa mi vôbec nezvýšil. Rehabilitačná sestra povedala, že moje srdce pracuje dobre. V priebehu roka som chodil na pravidelné kontroly a po roku ma opäť dôkladne vyšetrili. Lekár s neskrývaným prekvapením konštatoval, že moje srdce si s poškodením výborne poradilo.
Do dnešného dňa nepociťujem nijaké následky infarktu: nemám poruchu krvného obehu a neopúchajú mi nohy… Oveľa ľahšie znášam záťažové situácie v práci. Svätý Šarbel ma naozaj prekvapil. V tom, čo robí, je konkrétny, jednoznačný a zároveň veľmi láskavý.
Pavol
Svätí nás sprevádzajú na ceste do neba
Svätý Šarbel, podobne ako všetci svätí, nám chce pomáhať v našom boji proti egoizmu, pýche a iným hriechom a silám zla. Svätí nás učia dôverovať Kristovi v každej situácii nášho života a sprevádzajú nás na ceste do neba! Záleží im na tom, aby sme patrili Ježišovi. Chcú, aby sme sa rozhodli radikálne skoncovať s hriechom, vytrvalo a pravidelne sa modlili a zasvätili sa Ježišovi Kristovi skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Oni dobre vedia, že láska, radosť a pokoj sú len v Kristovi. Nech teda aj o nás platia slová svätého Pavla: „Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom“ (Flp 3, 8 – 9).
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!