Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša hovorí: „Modlitba je pozdvihnutie srdca, jednoduchý pohľad k nebu, výkrik vďačnosti a lásky tak v utrpení, ako aj v radosti.“ Inak povedané: Modlí sa ten, kto sa s vierou a láskou obracia na Pána.
Od koho sa môžeme naučiť modliť?
Učiteľom modlitby je Ježiš Kristus. Keď ho učeníci prosili: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov“ (Lk 11, 1), Ježiš ich naučil najdôležitejšiu a najkrajšiu modlitbu – Otče náš. Máme sa ju modliť každý deň a podľa nej usmerňovať svoj život. Šťastný je ten, v koho živote sa naplní všetkých sedem prosieb z Modlitby Pána!
Ježiš nás v evanjeliu učí, aby sme sa modlili vytrvalo, s odovzdanosťou do Otcovej vôle, ba aj za nepriateľov. Modlitba nie je ťažká. Modliť sa dokáže aj malé dieťa. Svätý Pavol však hovorí, že bez pomoci Ducha Svätého sa nedokážeme modliť opravdivo. Jedným zo siedmich darov Ducha Svätého je dar nábožnosti, čiže schopnosť modliť sa. O tento dar treba prosiť a otvárať sa mu.
Aj knihy Svätého písma, zvlášť Kniha žalmov, nás učia modliť sa. Žalmy sú aj napriek svojmu dávnemu pôvodu stále aktuálne pre každého z nás.
Modliť sa môžeme naučiť od Panny Márie, od svätých, ale aj od ľudí, ktorým dal Boh dar modlitby. Rodičia majú učiť modliť sa svoje deti. V tejto úlohe im pomáha Božia milosť, ktorú dostali vo sviatosti manželstva.
Kedy je modlitba dobrá?
Pri hodnotení modlitby sa nemôžeme riadiť podľa pocitov. Niekedy sa nám zdá, že naša modlitba je nepodarená a inokedy sme s ňou spokojní. Tieto pocity však môžu byť veľmi mylné. Naše menlivé emócie nie sú dôležité. Dôležité je to, či má Boh zaľúbenie v našej modlitbe. Dobrá modlitba je verná, čiže každodenná; vytrvalá, a teda nepodlieha znechuteniu; pokorná, pri ktorej si uvedomujem, že ja, hriešny a obmedzený človek, stojím pred svätým a nepochopiteľným Bohom. Ježiš nás vyzýva, aby sme sa modlili s vierou a boli ochotní prijať Otcovu vôľu.
Aké chyby najčastejšie robíme pri modlitbe?
Ak o našej modlitbe neplatí to, čo sme uviedli vyššie, blúdime. Ježiš Kristus nás upozorňuje, aby sme k modlitbe nepristupovali so srdcom plným neodpustenia voči blížnym (porov. Mk 11, 25) a s neochotou zmieriť sa (Mt 5, 24 – 25). Veľkou chybou je hľadať pri modlitbe svoju spokojnosť a pozemský osoh, a nie Boha. Modlíme sa preto, lebo sa chceme stretnúť s Bohom a otvoriť sa prijatiu jeho vôle.
Aké sú druhy modlitby?
Poznáme modlitbu prosby, odprosovania, vďaky a zvelebenia. Dve posledné sú náročnejšie a zriedkavejšie, avšak v nebi sa budeme modliť už len takto. Hovoríme aj o modlitbe Cirkvi, čiže o liturgickej modlitbe, a o osobnej, „súkromnej“ modlitbe, ktorá má význam aj pre celú Cirkev. Počas osobnej modlitby sa môžeme modliť vlastnými slovami. Môžeme, ba mali by sme používať aj modlitby, ktorých autormi sú svätí a nábožní ľudia obdarení darom modlitby. Modlitba však nemá vychádzať len z úst, ale predovšetkým zo srdca. Nepoužívajme pri modlitbe veľké slová, ktoré nezodpovedajú našej vnútornej realite.
Čo znamená liturgická modlitba Cirkvi?
V prvom rade ide o svätú omšu, Eucharistiu, ale aj o ostatné sviatosti vysluhované v Cirkvi. Patrí sem aj liturgia hodín, ktorá sa skladá predovšetkým zo žalmov. Najdôležitejšie časti liturgie hodín sú ranné chvály, vešpery a kompletórium (modlitba pred nočným odpočinkom). Formu týchto modlitieb určujú pastieri Cirkvi – pápež a biskupi. Je to oficiálna modlitba Cirkvi, ktorú nemožno ľubovoľne pozmeňovať.
Za čo sa môžeme modliť?
Za všetko dobré. Ježiš hovorí: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16, 23). Modlitba by sa však nemala týkať len dočasných záležitostí a potrieb. Spomedzi siedmich prosieb obsiahnutých v Otčenáši sa len jedna (za každodenný chlieb) týka materiálnych záležitostí. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme prosili o dary Ducha Svätého: „Proste a dostanete!… Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svo-jim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11, 9. 13).
Prečo sa nám zdá, že niektoré z našich modlitieb neboli vypočuté?
Neexistuje nevypočutá modlitba. Sú však modlitby, ktoré sa nezavŕšia splnením našich túžob. Boh je múdry a dobrý, a preto sa nepozerá len na náš dočasný život, ale aj na našu večnú existenciu. Ľudská duša nikdy nezomrie! Takže Boh, ktorý je dobro, nám nedá na zemi to, čo by mohlo uškodiť našej duši, pozbaviť nás milosti a prekážať nám dosiahnuť spásu. Boh má celú večnosť na to, aby nám dal dobro, ktoré pre nás naplánoval a tak naplnil naše najväčšie a najhlbšie túžby.
Boh nám dal slobodnú vôľu. Sme teda slobodné bytosti, a preto Boh nebude meniť dôsledky našich skutkov, ako by sme si neraz želali. Ak sa študent nepripravuje, ale len prosí o dobrý výsledok skúšky, nemodlí sa, ale berie Božie meno nadarmo. A toto nám druhé Božie prikázanie zakazuje. Prv, než Ježiš povedal, že naše prosby vypočuje (porov. Jn 15, 7), uviedol dve podmienky. Prvá znie: „Ak ostanete vo mne.“ V Kristovi ostáva ten, kto prijíma jeho telo, Eucharistiu. A druhá: „Ak moje slová ostanú vo vás.“ Božie slovo ostáva v nás, ak počúvame a čítame Sväté písmo a ak zachovávame to, čo poznáme.
Ježiš Kristus sa modlil len k Bohu Otcovi. Prečo sa my modlíme aj k Panne Márii a k svätým?
Ježiš sa modlil k Bohu Otcovi, ktorý je jeho a zároveň aj náš Otec. Ježiš splnil Otcovu vôľu tým, že prišiel na zem. Urobil to z lásky k Otcovi a z lásky k nám. Bol s Otcom spojený putom lásky a rozprával sa s ním, takže učeníci a všetci tí, čo ho videli, sa mohli od neho naučiť modliť. V evanjeliách sú zachytené prosby, s ktorými ľudia prichádzali za Ježišom, Božím Synom. Aj tieto prosby boli modlitbou. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus je jediný prostredník medzi Bohom Otcom a nami, avšak keď zomieral na kríži, dal nám svoju matku, aby bola aj našou Matkou. Na jej prosbu Ježiš vykonal svoj prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej. Ježišova matka, ktorá je už aj našou Matkou, sa teraz stará o každého z nás a v nebi sa za nás prihovára u Boha.
Podobne aj svätí, zvlášť naši patróni, stoja v nebi pred Božou tvárou a prihovárajú sa za nás. V Bohu vidia naše starosti a počujú naše prosby a pozerajú sa na ne „Božím pohľadom“. Pripájajú sa k našim modlitbám a „upravujú“ ich tak, aby boli v súlade s Božou vôľou a priniesli nám čo najväčšie dobro. Modliť sa „k“ svätým znamená prosiť ich o príhovor pred Bohom.
Prečo sa musíme modliť a vytvoriť si čas na modlitbu?
Modlitba je jednou z najdôležitejších, ba možno najdôležitejšou úlohou v našom živote. Bez modlitby sa nik nespasí. Nie je možné spasiť sa vlastnými silami, potrebujeme k tomu Božiu milosť. Bez toho, aby sme sa každý deň stretávali s Bohom pri modlitbe, nebudeme schopní žiť vo viere, v nádeji a v láske a vytrvať v kresťanskom živote.
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!