Znovuzískané Božie dieťa

Povedal som Bohu, aby odteraz prevzal vedenie on, pretože moje doterajšie počínanie viedlo k zničeniu všetkého dobrého v mojom živote. A Boh sa chopil vedenia.

Som znovuzískané Božie dieťa, vytrhnuté z pazúrov beštie. Môj príbeh je v mnohých ohľadoch búrlivý. Pred niekoľkými rokmi som bol na dne, ale Boh to zmenil…

Mám 43 rokov. Pochádzam z veriacej, mnohodetnej, dalo by sa povedať, normálnej rodiny. Som tretí zo siedmich súrodencov. Takmer každý z mojich súrodencov si už život skomplikoval, predovšetkým v dôsledku závislostí. Prvých 12 rokov života som prežil na vidieku, ďalších šesť rokov v Krakove. V tom období som sa niekoľkokrát zúčastnil na oázových duchovných cvičeniach pre mladých. Moja mama ako hlboko veriaca žena sa nám snažila vieru odovzdať tak, ako vedela. 

Raz na oáze som mal sen: snívalo sa mi, že Ježiš ma pozýva, aby som ho nasledoval. Pochopil som to ako povolanie ku kňazstvu, ale nepočúvol som. Prišla prvá „láska“ a mladícka hriešnosť, ktorá sa postupne zmenila na závislosť, ktorá ma ničila celý život. Potom som emigroval do USA, kde môj život plynul veľmi rýchlo. Spočiatku som myslel na svoje dievča v Poľsku, ale keď sa po dvoch rokoch so mnou rozišlo, rozišiel som sa aj ja… s Bohom. Urazil som sa naňho a bol som presvedčený, že ma sklamal. Na ďalších 20 rokov som sa od Boha odvrátil, hoci občas som mával záblesky túžby po Bohu a zažil som krátkodobé návraty. Avšak Boh sa ma nikdy nevzdal…

Pomaly som prestal chodiť do kostola, zamotal som sa do zúfalého manželstva, ktoré bolo od začiatku neplatné, čo neskôr uznal cirkevný súd. Z tohto vzťahu sa narodila moja najstaršia dcéra. Po rozvode pred 15 rokmi sa mi z neformálneho vzťahu s inou ženou narodil syn. Neskôr som vstúpil do ďalšieho vzťahu, ktorý trvá dodnes. Vzhľadom na anuláciu môjho prvého manželstva sme pred niekoľkými rokmi, vďaka Bohu, prijali sviatosť manželstva. Máme dve deti a ďalšie dve k nám chodia na víkendy.

Počas nášho cirkevného sobáša som prijal Eucharistiu, hoci na spoveď som nebol dostatočne pripravený. Všetko sa vybavovalo v zhone a skôr pre príbuzných a pre babku, než pre nás dvoch. Moja manželka bola síce pokrstená, ale neverila, a ja som bol nábožensky ľahostajný a Boh sa mi zdal vzdialený a neprítomný.

Vo chvíli svadby som bol alkoholikom, ale nepripúšťal som si to. Pil som potajomky a takto som klamal všetkých okolo. V istej chvíli sa alkoholik stane odborníkom na klamanie a skrývanie svojej závislosti. Náš život teda nemal zmysel ani cieľ. Moja manželka bedákala a nevedela, čo so mnou. Jej otec bol tiež alkoholik, a preto považovala mnohé veci za normálne. Koniec koncov, aj mne sa to javilo normálne, pretože aj u nás doma kraľoval alkohol.

Už roky mám firmu, vďaka ktorej som dobre finančne zabezpečený. Peniaze mi teda nikdy nechýbali, čo napomáhalo môj hýrivý spôsob života. Rodine som sa venoval len povrchne, z povinnosti. Manželka so mnou síce žila, ale nemohla nič zmeniť. Nemodlila sa za mňa, pretože ju to nikto nenaučil. Boli to roky duchovnej prázdnoty. Moja závislosť od alkoholu začala ubližovať iným ľuďom, zvlášť mojej rodine a mne samému. V tom čase som často pil sám. Hádal som sa s manželkou, lebo som chcel mať viac času pre seba a pre svojho bôžika.

Moja manželka v tom čase odcestovala do Poľska zachraňovať svojho otca zo závislosti. Niekoľko týždňov som teda zostal sám s mojou závislosťou. Medziiným som sa vtedy zaplietol do krátkeho milostného romániku, o ktorom sa dozvedela aj moja manželka. Schyľovalo sa k rozvodu, pretože som bol „zamilovaný“ a unavený z manželstva, ktoré som dávno považoval za mŕtve. Bol som presvedčený, že robím dobré rozhodnutie. V poslednej chvíli som kdesi nabral silu poprosiť Ducha Svätého o svetlo. Na druhý deň mi Duch Svätý ukázal zúfalstvo a bolesť môjho malého dieťaťa a to zmenilo moje rozhodnutie. Pokúsil som sa zachrániť svoju rodinu.

Vtedy nastal prelom. Každý deň som sa modlil k Duchu Svätému a prosil som ho o pomoc. Pokúšal som sa prestať piť, ale nedarilo sa mi to. Fyzicky som bol unavený, mal som trochu ochrnutú ľavú stranu tela. Rozhodol som sa, že požiadam o injekciu, ktorá mi rok zabráni piť. Avšak prv, než sa to však stalo, diabol zo všetkých síl bojoval proti mne a o mňa. Toto rozhodnutie som odkladal z týždňa na týždeň. Nakoniec som sa však rozhodol a vtedy mi spadol kameň zo srdca. Už som nemusel dlhšie bojovať. Povedal som Bohu, aby odteraz prevzal vedenie on, pretože moje doterajšie počínanie viedlo k zničeniu všetkého dobrého v mojom živote. A Boh sa chopil vedenia.

Po desiatich mesiacoch chaotickej, ale zato systematickej modlitby k Duchu Svätému sme sa spolu s manželkou, ktorá bola práve tehotná, vybrali na duchovné cvičenia pre manželov. Už som nepil, ale ešte stále som fajčil, a to nielen cigarety – často som bol „mimo“. Duch Svätý mi dal najavo, aby som neprichádzal do kostola v takomto stave. Sľúbil som mu, že ho poslúchnem a naplánoval som si spoveď. Počas nočnej adorácie som si uvedomil, akým zlým otcom som bol doteraz. Boh mi otvoril srdce a oči: uvidel som svoju biedu a zároveň som doslova fyzicky pocítil Božiu otcovskú lásku. Hodinu mi tiekli slzy očistenia, bol som celý mokrý, avšak srdce mi napĺňala nesmierna láska a túžba po Bohu. Moja spoveď, počas ktorej som tiež plakal, trvala vyše dvoch hodín. Bol to začiatok môjho nového života. Po návrate domov sme sa dozvedeli, že tehotenstvo mojej manželky je ohrozené. Už som vedel, koho mám poprosiť o pomoc. Poprosil som o modlitbu spoločenstvo a známych. Dieťa má teraz dva roky a je zdravé ako rybička.

Keď som sa obrátil, všetci moji známi si mysleli, že som sa v dôsledku môjho alkoholizmu zbláznil. Postupne však mnohí z nich zmenili názor a tiež sa obracajú k Bohu. Deje sa to pomaly, s veľkou námahou, ale zato zjavne.

Každý deň venujem veľa času modlitbe, svätej omši a adorácii. Vypočul som si stovky hodín prednášok a prečítal som si veľa duchovných kníh. Mám doslova hlad po poznaní Boha a tých, čo zakúsili jeho blízkosť. Na začiatku som mal veľa pokušení a pochybností. Diabol sa mi snažil nahovoriť, že Boh sa nepribližuje k takým hriešnikom ako ja a že ide len o moje halucinácie. Tri razy som fyzicky pocítil prítomnosť Zlého, ktorý ma v prvých mesiacoch môjho obrátenia trýznil. Skončilo sa to, keď som začal každý večer pred spaním pozývať Ježiša do svojho srdca. Moja dôvera stále rastie. Bez rozhovoru s Bohom počas dňa by som sa cítil zle a osamelo. Takmer každý deň prežívam počas modlitby alebo pri povzdychu k Bohu hlboké pohnutie srdca. Mám Ježišov pokoj. Pod Kristovým krížom rozjímam o utrpení jeho matky. Toto utrpenie nemožno opísať, možno len trpieť spolu s Pannou Máriou.

Raz, keď som sa modlil pred obrazom Panny Márie, pocítil som vo svojom tele horúčosť. Vtedy som naisto vedel, že už nikdy nebudem piť alkohol. Neskôr mi Panna Mária pomohla oslobodiť sa od fajčenia marihuany a pred pol rokom som vďaka príhovoru svätého Jána Pavla II. prestal fajčiť cigarety. Boh ma oslobodil aj od hriechov nečistoty a napriek tomu, že prežívam pokušenia, nepodlieham im.

Počas týchto dvoch rokov sa v našom manželstve veľa zmenilo. Všetko smeruje k dobru a k láske. Ježiš nás postupne uzdravuje z mnohých zranení minulosti. S jeho pomocou a požehnaním sa učíme nanovo milovať a žiť v zhode a v pokoji. Prežívame ešte chvíle slabosti, ale zároveň rastieme vo vzájomnej láske.

Ktosi povedal, že treba dlho naprávať to, čo sa dlho ničilo. Je to ozaj pomalý, postupný, ale zato zjavný proces. Najdôležitejšie však je, že to nie je osamelý proces. Prežívame ho so živým Ježišom v srdci. On si poradil s mojimi závislosťami vo veľmi krátkom čase.

Viem, že obrátenie je celoživotný proces a nemám zámer spomaliť. Každý deň sa zúčastňujem na eucharistickej hostine a modlím sa ruženec. Dva razy v týždni pridávam ruženec siedmich bolestí Panny Márie. Adorujem Ježiša po svätej omši a pri iných príležitostiach. Nevynechávam každodennú modlitbu, niekoľkokrát počas dňa sa modlím Korunku k Božiemu milosrdenstvu a aj v iných chvíľach sa obraciam na Boha. Nemôžem sa vynačudovať Božej dobrote. Ustavične zakúšam krásu Božieho milosrdenstva vo svojom živote – to je to hlavné, čo vám chcem povedať. Sláva Pánovi!

Jack