Každý rok zomrie na následky alkoholizmu na svete 3,3 milióna ľudí. Každú minútu zomiera 6 osôb. Nadmerné užívanie alkoholu je treťou príčinou rôznych ochorení a úrazov. Alkoholizmus je teda problém, ku ktorému by sme nemali byť ľahostajní.
Problémy vyplývajúce z nadmerného užívania alkoholu sa líšia v závislosti od miesta, avšak vo väčšine krajín je súvis medzi nadmerným užívaním alkoholu a rozličnými ochoreniami a úmrtiami veľmi veľký. Alkohol je príčinou 60 druhov ochorení, pričom sa mu pripisujú 4 percentá všetkých úmrtí na svete, čo je viac ako v prípade HIV/AIDS, násilia alebo tuberkulózy. Nadmerné užívanie alkoholu sa spája aj s mnohými spoločenskými problémami vrátane násilia, zanedbávania a zneužívania detí a neprítomnosti v práci.
Ničí človeka aj jeho okolie
Lekárska veda zhodne poukazuje na negatívny vplyv alkoholu na všetky ľudské orgány. Jeho toxické pôsobenie sa prejavuje zvlášť v prípade nervovej, tráviacej, cievnej, dýchacej, močovej a hormonálnej sústavy. Alkohol výrazne oslabuje imunitu organizmu a zväčšuje riziko vzniku onkologického ochorenia.
Človek do závislosti upadá postupne a nebadane. Veľa ľudí si svoje zotročenie a závislosť dlho neuvedomuje a nepripúšťa. Vo svedectvách závislých znejú ako refrén slová: „Bol som presvedčený, že kedykoľvek môžem prestať piť.“
Napriek problémom a zhubným následkom nadmerného užívania alkoholu sa verejnosť vyhýba diskusii o tejto téme. Ba čo viac, mnohí schvaľujú časté užívanie nadmerného množstva alkoholu, a to aj napriek tomu, že sú svedkami jeho ničivého pôsobenia na životy jednotlivcov, rodín aj celej spoločnosti. V roku 2005 dosiahla globálna ročná spotreba alkoholu 6,13 litra čistého alkoholu na osobu vo veku nad 15 rokov. Avšak aj napriek tejto všeobecne rozšírenej spotrebe alkoholu tvoria najvyššie percento populácie ľudia, ktorí alkohol nepijú. To však neznamená, že nie sú postihnutí dôsledkami nadmerného užívania alkoholu. Osoby pod vplyvom alkoholu sú totiž často zodpovedné za dopravné nehody a ich správanie voči príbuzným, známym, spolupracovníkom, ba aj neznámym ľuďom býva neraz agresívne a nezodpovedné.
Čo hovorí Biblia?
Na to, aby sme našli dostatočné dôvody proti nadmernému užívaniu alkoholu, nepotrebujeme výsledky moderných vedeckých výskumov. Takúto stáročnú múdrosť nachádzame už na stránkach Svätého písma: „Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti“ (Rim 13, 13). A na inom mieste: „A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom“ (Ef 5, 18). Cieľom týchto upozornení je ochrániť dôstojnosť človeka, ktorý je vrcholom Božieho stvorenia: „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele!“ (1 Kor 6, 19 – 20).
Alkoholizmus je choroba, ktorá neničí len telesné a psychické zdravie človeka, ale skrze ňu sa jednotlivec dostáva pod nadvládu zlých duchov. Nadmerné užívanie alkoholu je hriech, ktorý ničí vzťah človeka s Bohom aj s ľuďmi a znemožňuje mu uskutočňovať Božie povolanie vo svojom živote. Sväté písmo vystríha pred skazou, k akej vedie alkohol, a preto pobáda k triezvosti, čiže k zrelému a zodpovednému postoju.
Triezvosť
V prípade dospelých treba pojem „triezvosť“ chápať ako užívanie alkoholických nápojov s mierou, pri ktorom nedochádza k zmene spôsobu myslenia, emocionálneho prežívania a správania. V prípade detí a mládeže zas triezvosť označuje úplnú abstinenciu, pretože užívanie alkoholu v období rastu a rozvoja spôsobuje psychofyzické a sociálne poruchy. V prípade dospelých nie je teda užívanie alkoholu zlé, ale zlé je jeho nadmerné užívanie. Nadmerné užívanie alkoholických nápojov je priama cesta k závislosti, na ktorej príčiny poukázal Ján Pavol II.: „Základom závislosti od alkoholu a drog – napriek bolestnej komplexnosti jej príčin a podmienok – je všeobecná existenciálna prázdnota, spôsobená chýbajúcimi morálnymi hodnotami, nedôverou v seba samého a v iných ľudí, ako aj celková strata zmyslu života“ (23. novembra 1991). Od alkoholu sa stávajú závislí tí ľudia, ktorí nezvládajú seba samých a svoj život a chcú si zlepšiť len náladu a momentálny stav namiesto toho, aby zmenili svoje správanie a životnú situáciu. Problém s alkoholom majú teda tí, ktorí majú problém so svojím životom.
Cirkev zoči-voči alkoholizmu
Cirkev sa starostlivo skláňa nad človekom a podniká rôzne kroky, ktorých cieľom je vybudovať postoj triezvosti a zároveň pomôcť tým, ktorí už sú závislí.
Proces uzdravovania zo závislosti spočíva v tom, že človek sa učí vybudovať si zrelý postoj k pitiu alkoholu a zároveň zrelý postoj k životu. V prvom rade je potrebná terapeutická a následne duchovná pomoc, pretože podmienkou trvalej triezvosti (ktorá si v prípade alkoholika vyžaduje úplnú abstinenciu) je ustavičná práca na sebe. Nadobudnúť trvalú triezvosť je totiž oveľa náročnejšie ako abstinovať. Trvalá triezvosť spočíva v obnovení vzťahu s Bohom a s ľuďmi a jej súčasťou je zmierenie sa s minulosťou, prijatie správnej hierarchie hodnôt, osvojovanie si nového spôsobu života v pravde, čestnosti a zodpovednosti.
Nenahraditeľnou súčasťou obnovy duchovného a náboženského života, ako aj morálnej citlivosti u alkoholika sú sviatosti, modlitba a život podľa múdrosti evanjelia. Človek zotročený alkoholom získa úplnú slobodu len vtedy, ak príde so svojím problémom k Ježišovi a poprosí ho o zázrak uzdravenia. Ježiš ho určite uzdraví, ale bude musieť podstúpiť liečbu Ježišovou láskou. Preto sa treba každý deň modliť ruženec, čítať Sväté písmo, prijímať Ježiša v Eucharistii, adorovať ho v Najsvätejšej sviatosti a hneď vstať z každého ťažkého pádu vo sviatosti pokánia. Iba Ježiš, ktorý vzal na seba všetky hriechy ľudí a z lásky k nám zomrel na kríži, dokáže človeka oslobodiť z otroctva hriechu a vrátiť mu slobodu Božieho dieťaťa. Je to Božia terapia láskou, pretože len Boh je pre človeka zdrojom lásky k sebe samému a k iným ľuďom. Viera v Boha nás učí, že dobré správanie je dôležitejšie ako dobrá nálada a že dôstojnosť a rozvoj ľudskej osoby je dôležitejší ako prchavé a falošné šťastie a uvoľnenie získané pomocou alkoholu.
Dar abstinencie
Abstinencia od alkoholu na úmysel závislých, ktorú prijímame z lásky a zodpovednosti za dobro blížneho, je nádhernou iniciatívou v rámci boja o triezvosť. V Poľsku ju (Kruciátu oslobodenia človeka) inicioval Boží služobník František Blachnicki, zakladateľ Hnutia Svetlo – Život, ako odpoveď na výzvu pápeža Jána Pavla II. adresovanú Poliakom na začiatku svojho pontifikátu: „Prosím vás, aby ste odporovali všetkému, čo znevažuje dôstojnosť človeka a ponižuje mravy zdravej spoločnosti a čo môže v priebehu času ohroziť jeho existenciu aj spoločné dobro a zmenšiť jeho vklad do pokladnice ľudstva, kresťanských národov a Kristovej Cirkvi“ (Ján Pavol II., 23. októbra 1978). Na pápežovu výzvu odpovedá aj Hnutie čistých sŕdc, ktoré svojich členov povzbudzuje, aby sa pripojili k tejto ušľachtilej iniciatíve.
Abstinencia, ku ktorej sa členovia Kruciáty oslobodenia človeka zaväzujú, je slobodné rozhodnutie konať zadosťučinenie za hriechy alkoholizmu. Je to prejav lásky k závislým osobám, pre ktoré je úplná abstinencia jedinou podmienkou triezvosti. Zároveň je to účinný prostriedok zmeny mravov, spôsob sebavýchovy a formovania svojho charakteru, ako aj dôležitý prostriedok prevencie, výchovy a zdravého vlastenectva. Abstinencia je teda prostriedkom prinavrátenia triezvosti a pomáha pri morálnej výchove detí a mladých.
O veľkej sile abstinencie spojenej s modlitbou za závislého svedčia mnohé ľudské príbehy. Napríklad aj Martino svedectvo: „Pochádzam z viacdetnej rodiny. Vieru v Boha a v prikázania mi vštepila mama a stará mama. Aj napriek otcovmu alkoholizmu vládla totiž u nás doma atmosféra hlbokej nábožnosti. Dnes už viem, že diabol takto bojoval o otcovu dušu, ako aj proti nám. Tento boj ešte stále trvá. V detstve som výrazne vnímala Božiu blízkosť a radosť plynúcu z viery. Pán Boh mi dával silu na každý deň, v ktorom sa odohrávala dráma nášho otca… Spolu s bratom sme sa rozhodli nepiť alkohol na úmysel uzdravenia nášho otca. A Pán vypočul našu prosbu – otec sa nakoniec rozhodol bojovať so svojou závislosťou.“
Osobný, dobrovoľný dar abstinencie má veľkú hodnotu nielen pre záchranu závislých, ale aj pre individuálnu formáciu toho, kto sa pre abstinenciu rozhodol. Je to cvičenie v čnosti miernosti. Svätý Ján Pavol II. povedal: „Mierny človek je človek schopný sebaovládania; človek, v ktorom zmyslové vášne nevíťazia nad rozumom, vôľou a ,srdcom‘; človek, ktorý sa vie ovládať! Takže jasne vidíme, aký zásadný, ,kardinálny‘ význam má čnosť miernosti. Potrebujeme ju na to, aby sme ,boli‘ ľuďmi v plnosti“ (22. novembra 1978).
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!