Volám sa Ján a som alkoholik, ktorý pil 25 rokov. Už 13 rokov abstinujem. Moje detstvo bolo šťastné až dovtedy, kým nás neopustil otec. Odvtedy ma vychovávala mama, ktorá mala veľmi dobré a nežné srdce, ale bola chorá. V čase dospievania sa vo mne rozvinuli komplexy, predovšetkým pocit menejcennosti a nedocenenia, ktoré pravdepodobne vyplývali z chýbajúcej otcovskej opory a pomoci.
Moja mama bývala kvôli svojmu chronickému ochoreniu často v nemocnici. A tak som začal hľadať lásku a naplnenie svojich mladíckych plánov a snov o budúcnosti v tomto svete. Našiel som si partiu rovesníkov, ktorí čerpali radosť z alkoholu, nezodpovedného života a sexu. Zapáčilo sa mi to a povedal som si, že toto je ozajstný život. Dokončil som školu a začal som pracovať. Mal som dobre platené zamestnanie a partiu, ktorá mi vyhovovala a ktorá tiež obľubovala alkohol. Takže všetko bolo super – veľa sme sa nasmiali a nemali sme nijaké starosti.
Zdanlivo bolo všetko v poriadku, ale diabol ma posúval stále ďalej k sebazničeniu a otváral predo mnou nové brány pekla: postupne vo mne rástla nenávisť voči mojim blízkym, čo viedlo ku konfliktom medzi nami. Nakoniec som padol na dno…
Spolu s chorou mamou som navštevoval psychotronikov a pochybných liečiteľov, čo ešte zhoršilo môj telesný aj duševný stav. Po istých výtržnostiach v alkoholickom opojení som sa dostal do väzenia. Tam som sa počas prechádzok modlieval Zdravasʼ Mária a každú nedeľu som počúval svätú omšu. Ježiš klopal na dvere môjmu srdca, ale ja som tvrdohlavo vravel: „Nie.“ Po prepustení na slobodu som znovu upadol do egoizmu a pýchy… Zlý ma pobádal k čoraz väčšej nenávisti voči Bohu, ktorý sa mi zdal byť veľmi vzdialený. Ale láska Boha Otca zvíťazila nad mojím hriechom pýchy a nenávisti voči Bohu a voči ľuďom. Na Popolcovú stredu roku 2000 som povedal Ježišovi „áno“, ktoré trvá dodnes. Boh sa stal mojím všetkým a ja ho milujem.
V priebehu trinástich rokov života v triezvosti som sa zúčastnil na kurzoch a duchovných cvičeniach, ktoré organizovalo Hnutie obnovy v Duchu Svätom. Sviatosť zmierenia je pre mňa sviatosťou lásky, ktorá uzdravuje moje telo aj moju dušu. Každý deň sa modlím ruženec. Všetko som zasvätil Nepoškvrnenej Panne Márii – som „totus tuus“. Už tri roky prijímam každý deň do svojho srdca Ježiša, ktorý je mojou láskou, bez ktorej nedokážem žiť.
Moje zasvätenie sa Panne Márii vyvrcholilo tým, že 8. decembra som zložil doživotné sľuby v Treťom ráde svätého Františka, v ktorom som absolvoval vyše päťročnú formáciu. Celý patrím Ježišovi a Márii. Vám, ktorí čítate moje svedectvo, prajem to isté a spolu so svätým Františkom vás prosím: „Milujte Lásku, lebo nie je milovaná. Odovzdajte sa Kristovi a budete najšťastnejší a najbohatší ľudia na svete.“
alkoholik Ján
Píš a hovor o mojom milosrdenstve… (Denníček 1448)
Týmito slovami sa Ježiš prihovára všetkým čitateľom, ktorí sa s dôverou zasvätili Božiemu milosrdenstvu, aby svoju vďačnosť za Božie dary a milosti obrátenia a uzdravenia napísali a poslali do našej redakcie
Ako sa modliť ruženec k Božiemu milosrdenstvu?
(modlí sa na obyčajnom ruženci, má päť desiatkov)
Otče náš…
Zdravas’ Mária…
Verím v Boha…
Na veľkých zrnkách:
Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.
Na malých zrnkách:
Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom. (10 krát)
Na zakončenie:
Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom. (3 krát)
Ježišu, dôverujem ti. (3 krát)
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!