Viera je z hlásania

Svätý Pavol, vynikajúci židovský teológ a znalec Mojžišovho zákona, sa presvedčil, že viera v Ježiša Krista je pre spásu nevyhnutná. Napísal: „Vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša…“ (Gal 2, 16). Z čoho vyplýva toto presvedčenie o nevyhnutnosti viery?

Sám svätý Pavol to vysvetľuje nasledovne: „Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo“ (Rim 10, 17). Bez hlásania niet viery a bez viery niet spásy. Preto musíme každý deň počúvať, čo nám chce Ježiš povedať.

V rozvojových krajinách každý deň zomierajú od hladu deti. Podobne je to aj s našou dušou: ak ju neživíme Božím slovom, zomierame na bludných cestách. Boh nás stvoril na svoj obraz a podobu, a preto potrebujeme jeho slovo viac než chlieb a vodu. Aj po štyridsaťdňovom pôste na púšti bol Ježiš presvedčený, že „nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4). Práve vďaka poslušnosti Božiemu slovu zvíťazil nad diablom, ktorý sa ho snažil oklamať.

Ak čítame Božie slovo iba z času na čas, podliehame tendencii prispôsobovať Božiu vôľu svojmu životu. Zdá sa nám, že Boh je ako pouličný predavač hamburgerov, ktorého hlavnou úlohou je vybavovať naše žiadosti. Ale ak Božie slovo čítame a počúvame pravidelne a systematicky, spoznávame pravdu o trojjedinom Bohu, ktorý stvoril svet a stále nad ním vládne. Zisťujeme, aký Boh naozaj je: že sa skláňa nad ľudskou biedou a vystiera k nám ruku, aby nás vytrhol z našej úbohosti. Svoje slovo, ktoré nám adresuje, nás premieňa a vzbudzuje v nás túžbu žiť podľa jeho vôle. Začíname túžiť po vyslobodení zo svojich hriechov a slabostí a po skutočnom šťastí, pre ktoré nás Boh stvoril. Chceme vo svojom živote plniť Božiu vôľu, aby sme dosiahli spásu. Svätý Pavol je presvedčený, že Božie slovo musíme počúvať preto, aby sme získali vieru, potrebnú pre spásu: „Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“ (Rim 10, 14).

Božie slovo je živé. Ak ho chceme naozaj počuť a pochopiť, musíme sa prebiť cez škrupinu svojich mylných názorov, ktoré často vyjadrujeme frázami: „Zdá sa mi; som si istý; ja to viem lepšie…“ Musíme sa započúvať do jemných, tichých, pokojných Božích slov. Ak sa rozhodneš pravidelne a systematicky čítať a počúvať Božie slovo, Ježiš ti zošle svetlo Ducha Svätého, ktoré sa dotkne tvojho srdca. Postupne budeš jeho dotyk vo svojom vnútri vnímať čoraz silnejšie. Ani si nevšimneš, kedy sa pod vplyvom Ježišovho dotyku tvoje myšlienky, túžby a skutky zmenia na Božie. S údivom zistíš, z koľkých vecí ťa Ježiš uzdravil: tvoju fantáziu z pornografických predstáv a obrazov, tvoje city z nemorálnych túžob, tvoje srdce z nečistoty, tvoje myšlienky z egoizmu a pýchy. Zistíš, že ťa vedie uzdravené svedomie.

Ku spáse vedie úzka cesta. Ale táto cesta nie je ťažká, ak kráčame za Ježišom, počúvame ho a ideme v jeho šľapajach.