Doma vládlo ticho a úžasný pokoj. Všetci spali. Ležal som vo svojej posteli, zhasil som svetlo a zrazu som počul hlas: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte, a nebudete súdení! Odpustite, a bude vám odpustené.“
Vstal som z postele a šiel pomaly smerom k miestu, odkiaľ som počul hlas. Prišiel som k izbe mojej sestry. Otvoril som dvere a videl som ju, ako sedí na posteli s knihou v ruke. Čítala a slzy jej stekali po lícach. Keď ma zbadala, veľmi sa zľakla. Schovala knihu pod vankúš, aby som ju nevidel. Poprosil som ju, aby mi ju ukázala. Odpovedala rozhodným: „Nie!“ Spýtal som sa: „Prečo?“ – „Aby si mi ju neroztrhal!“ Sľúbil som jej, že to neurobím, takže mi tú knihu dala. Bola to malá knižka vytlačená na tenkom papieri, mala mnoho strán. Volala sa Ahd-al-Džadid (Nový zákon). Všimol som si označenú 6. kapitolu Evanjelia podľa sv. Lukáša, ktorú práve čítala moja sestra. Chcel som si prečítať ten text a požiadal som ju, aby mi knihu požičala. Po váhaní mi ju dala.
Celú noc som čítal tú zvláštnu knihu, stranu za stranou. Cítil som, že v mojom srdci sa niečo deje. Moja duša sa stávala čoraz ľahšou a nasávala do seba jej posolstvo. Bol som naplnený veľkou láskou ku Kristovi, o ktorom som sa len pred chvíľkou dozvedel. Cítil som veľkú potrebu bližšie ho poznať. Začal som sa modliť, odovzdal som mu seba a svoj život.
V túto noc som sa rozhodol byť sprievodcom pre synov mojej vlasti a ukázať im cestu evanjelia, aby mohli byť spasení. Skontaktoval som sa so skupinou mojich priateľov, s ktorými som začal hovoriť na duchovné témy. Využil som príležitosť, aby som ich presvedčil, že štúdium evanjelia nie je škodlivé a neznamená odklon od skutočnej a pravej viery. Nie je náboženstvo vierou v Boha, jeho anjelov, jeho knihy a prorokov? Štúdium Biblie a poznávanie Krista nie je hriech pre moslima! Nestávame sa tým odpadlíkmi od viery! Práve naopak – prostredníctvom Biblie môžeme posilniť svoju vieru v Boha. Moji priatelia so mnou súhlasili a od tej doby sme začali spoločne čítať evanjelium a uvažovať nad jeho posolstvom. Všimol som si, že majú záujem a že si želajú pokračovať v týchto stretnutiach. Prečítal som im prvú vetu z Evanjelia podľa sv. Jána: „Fi-l-bad´i kana al-kalima …“ (doslova: „Na začiatku bol Slovo, hoci arabské slovo kalima je ženského rodu). Pokračoval som v čítaní – a čím ďalej som čítal, tým viac ma chceli počúvať. Počúvali napäto, vôbec sa nehýbali, nevydávali žiadne zvuky a ani ich to neunavovalo. Takto započúvaní zotrvávali v mlčaní a ja som cítil, ako Božie slovo preniká ich duše a telá. V istom okamihu sa mi zdalo, že počujem šepot anjelov a že za chvíľu uvidím tvár samotného Krista!
Dobrá zem so súhlasom svojho Pána môže priniesť dobré ovocie. Boli dobrou pôdou, do ktorej som zasieval dobré semená a ony rástli a prinášali ovocie. Prijali Božie slovo s radosťou a nadšením. Bez váhania vyznali, že ho prijímajú, veria a chcú ho hlásať svojim príbuzným a priateľom. Duch Svätý urobil, čo mal urobiť: očistil ich srdcia od hriechov a slabostí.
Čoskoro som sa však dostal do vážnych ťažkostí. Bol som obvinený, že som zanechal islam. Častovali ma nadávkami, ktoré sa neodvážim zopakovať – ale nič ma už nemohlo zadržať v kráčaní po ceste života. Smelo som šiel k ľuďom so svojím poslaním. Bol som rozhodnutý, že neuhnem pred ničím, čo by mi mohlo brániť v hlásaní Božieho slova.
Šauki (preklad z arabčiny)
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!