Niekoľko slov a antikoncepcii

Celý sexuálny neporiadok – od pornografie cez antikoncepciu až po zabíjanie nenarodených detí – je zdrojom veľkého finančného zisku pre isté podnikateľské skupiny.

Vo svete reklamy

Je logické, že koncerny vyrábajúce antikoncepciu venujú časť svojho zisku na reklamu antikoncepcie. Oplatí sa to! Keby vládol morálny poriadok, celý tento priemysel by zbankrotoval, pretože antikoncepciu by nik nepoužíval. Práve preto propagátori antikoncepcie bojujú proti všetkým, ktorí sa usilujú zaviesť morálny poriadok. Prívrženci umelého regulovania pôrodnosti považujú za svojich najväčších nepriateľov: Katolícku cirkev a pevnú rodinu, a preto na tieto spoločenstvá všemožne agresívne útočia. Výrobcom antikoncepcie sa zdá, že môžu klamať, zosmiešňovať, ba aj zabíjať nenarodené deti, aby chránili svoje zisky. Propagujú údajne zázračné prostriedky, avšak ich marketingové slogany by sa dali zhrnúť do niekoľkých slov: „Človeče, netráp sa! Stačí, ak použiješ náš prostriedok, a všetky problémy sa skončia. Je to jednoduché a ľahké! Ver nám – chceme tvoje dobro. Propagátori prirodzených metód ťa budú nútiť, aby si sa trápil, aby si niečo meral a pozoroval. Je to veľmi ťažké a nespoľahlivé. Never im – chcú ťa oklamať.“ (Ktovie prečo? – pozn. autora.) Ak sa nad tým logicky zamyslíme, niet čo dodať…

Trpké plody antikoncepcie

Manželia, ktorí používajú antikoncepciu, ničia svoju vzájomnú lásku a ubližujú Bohu. V tomto stave smrteľného hriechu sú vystavení pôsobeniu síl zla. Okrem toho ničia aj svoje zdravie. Hormonálna antikoncepcia je jedným z hlavných činiteľov vedúcich k vzniku rakoviny prsníka, krčka maternice, pečene a mnohých ďalších ochorení. Nijaké argumenty nehovoria v prospech antikoncepcie. (Pozor: Nemám tu na mysli liečbu, ktorá má ako vedľajší následok neplodnosť. Hovorím o takom používaní antikoncepcie, ktorého cieľom je zámerne dosiahnuť neplodnosť a tak umožniť sexuálne spolužitie kedykoľvek a bez následkov.) Antikoncepcia nie je nikdy dobrá, a preto je zlé aj jej ovocie.

Veľmi dobre to vedia tí, čo antikoncepciu reklamujú. Zneužívajú ľudské city a reálne ľudské tragédie, aby vykonštruovali a šírili správy o extrémnych situáciách, v ktorých sa antikoncepcia javí ako „menšie zlo“. Preto marketingoví pracovníci antikoncepčného biznisu hovoria o situáciách, keď opitý muž brutálne znásilňuje manželku, pre ktorú je lepšie, aby neporodila ďalšie dieťa, ktorému takíto rodičia nie sú schopní zabezpečiť základné životné potreby. Je to hrozný príklad. Všimnime si však, že muž by manželku neznásilňoval (a možno by ani nepil), keby sexuálne spolužitie považoval za sväté, a nie za niečo, na čo má nárok, ako mu to nahovárajú výrobcovia antikoncepcie. Dvojzmyselná falošnosť propagátorov antikoncepcie je zjavná: patologické situácie chcú riešiť metódami, ktoré patológiu podporujú. Veď propagujú postoje, ktoré patológiu zapríčiňujú! Je teda zjavné, ako „úprimne“ sa starajú o „blaho ľudstva“.

Používajme zdravý rozum!

Najväčším ohrozením antikoncepčného priemyslu je zdravý ľudský rozum používaný v súlade so správnymi poznatkami. Ako výrobcovia antikoncepcie čelia hrozbe zdravého rozumu? Tak, že deformujú poznatky a nahlas tvrdia (majú totiž dostatočné finančné prostriedky na reklamu): „Je to predsa samozrejmé, vôbec netreba rozmýšľať. Každý, kto má iný názor, je stredoveký tmár a klamár. Pravdu máme my.“

Opakované klamstvo sa stáva pravdou, ako tvrdil hitlerovský propagátor Joseph Goebbels a iní odborníci na manipuláciu, a preto propagátori antikoncepcie šíria nepravdivé informácie o neúčinnosti prirodzených metód plánovania rodičovstva.

Základná výčitka prívržencov antikoncepcie namierená proti prirodzeným metódam znie: „Nemôžete sexuálne žiť vtedy, keď chcete, zatiaľ čo vtedy, keď môžete, na to nemáte chuť.“ Tvrdia teda, že spolužitie stráca spontánnosť a že zriekať sa sexu je pre človeka ťažké.

Opravdivé ľudské správanie však spočíva v tom, že človek je schopný a aj povinný podriadiť svoje konanie kontrole rozumu a vôle. Obmedziť sexuálne spolužitie dvoch osôb na úroveň „chce sa mi“ a „nechce sa mi“ je primitívne, pretože sexuálne správanie človeka redukuje na úroveň uspokojovania fyziologických potrieb. Každý normálny človek, aj keď je veľmi hladný, počká v reštaurácii na čašníka (aj keď mešká), a nevrhne sa „spontánne“ na tanier hosťa sediaceho pri susednom stole. Každý normálny človek je schopný vôľou usmerniť a zastaviť svoju spontánnu reakciu, ak mu to rozum káže. Je to samozrejmé. Prečo by teda normálny človek nemal usmerniť a zastaviť túžbu po spolužití, keď mu to rozum káže? Takáto neschopnosť je prameňom veľkých nešťastí v rodinách, a nielen v nich. A práve táto vrcholne ľudská schopnosť prekáža antikoncepčnému priemyslu. Preto ju zosmiešňuje a vyčíta jej nedostatok „spontánnosti“. Rozumný človek si názor vytvára na základe zdravého úsudku, a nie na základe reklamných sloganov.

Ak má byť sexuálne spolužitie hlbokým stretnutím, sviatkom dvoch osôb, treba ho naplánovať a pripraviť. Ak kultúrny človek dbá na zachovanie určitých foriem aj pri najbežnejšej činnosti, akou je jedenie, nemal by zachovať istý poriadok aj v najintímnejšej oblasti, akou je sexuálne spolužitie? Každý predsa vníma rozdiel medzi skonzumovaním guláša v staničnom bufete a štedrovečernou večerou v kruhu najbližších. Taký istý rozdiel je medzi spolužitím, ktoré je „spontánnym“ uvoľnením sexuálneho napätia, a spolužitím, ktoré je krásne pripraveným sviatkom manželov, ktorý sprevádza aj vhodná psychická atmosféra (čo je zvlášť dôležité pre ženu).

A ešte posledný problém: prirodzené metódy si vyžadujú schopnosť zrieknuť sa spolužitia na niekoľko, možno aj na viac ako desať dní, čo ich odporcovia považujú za nemožné, lebo to údajne nie je prirodzené a narúša to pokoj v manželstve. Namiesto rozoberania tohto absurdného názoru uvediem príbeh.

„Manžel sa začal správať ku mne inak“

Pred rokmi navštívila Poľsko Chorvátka Eljka Ivkovićová, ktorej rodičia boli členmi Pápežskej rady pre rodinu. Prišla prednášať v mene svojho otca, ktorého komunistický režim „zo zásady“ nepúšťal do zahraničia. Eljka porozprávala, ako sa na dovolenke pri mori zoznámila s istou Taliankou. Žena s ňou hneď nadviazala vzťah a vyrozprávala jej príbeh svojho života. Najskôr počala dieťa, potom sa konala svadba, obaja s manželom urobili veľkú kariéru a rozhodli sa, že budú mať len dve deti. S týmto zámerom začali používať hormonálnu antikoncepciu, ktorá bola účinná – ďalšie dieťa sa už nepočalo. V ich manželstve sa však začalo niečo kaziť. Spočiatku to nedávali do súvisu s antikoncepciou. Keď sa manželkin zdravotný stav výrazne zhoršil, lekári jej odporučili nepoužívať antikoncepciu. Manželia teda začali hľadať „niečo zdravé“ a našli Billingsovu metódu (nemali pritom vznešené ideály, len túžbu nepočať ďalšie dieťa). Keď Talianka začala hovoriť o tejto metóde, tvár sa jej rozžiarila a povedala: „Je to vynikajúca metóda!“ A nakoniec nadšene dodala: „Predstav si, opäť som tehotná!“ Eljka, ktorá vyučovala prirodzené metódy plánovania rodičovstva, veľmi dobre vedela, aký mechanizmus v tomto prípade zaúčinkoval, ale predstierala, že netuší, o čo ide. Povedala Talianke: „Čo mi to hovoríš, veď si nechcela ďalšie dieťa, a teraz si tehotná! Nehovor mi o takej metóde. Je nanič.“ Talianka jej však odvetila: „Nič nechápeš! Len čo sme začali používať túto metódu, manžel sa začal správať ku mne inak. Teraz si ma váži. Predstav si, že sa máme radi ako kedysi! A okrem toho sa v nás zrodila túžba, aby táto naša nová láska priniesla ovocie ďalšieho dieťaťa.“

Nejde o rozprávku ani o zázrak. Ide o veľmi jednoduchý mechanizmus, ktorého účinnosť by som mohol potvrdiť mnohými podobnými prípadmi. Jednoducho: predtým mal muž ženu neplodnú a mohol ju „používať“ každý deň. Veď predsa to bol cieľ užívania antikoncepcie. Nie je dôležité, aké argumenty muž používal na ospravedlnenie tejto situácie, ba ani to, že žena tvrdila, že aj ona to chce. Nie je podstatné ani to, či spolu sexuálne žili zriedka alebo často. Podstatné je to, že vždy keď si muž zažiadal, žena „bola pripravená“. A teraz súhlasil s používaním Billingsovej metódy, takže, keď jedného dňa povedal, že chce mať s manželkou styk, ona mu odvetila: „Dnes je prvý deň, keď som plodná.“ Pomyslel si: „To som už roky nepočul.“ A keďže nechcú mať dieťa, musel počkať. Podobná situácia sa zopakovala nasledujúcich päť dní, ku ktorým treba pripočítať ďalšie tri dni. Takže hneď pri prvom manželkinom cykle si manžel, ktorý nebol naučený čakať, uvedomil atraktívnosť svojej manželky. Uvedomil si to vďaka tomu, že musel počkať. Antikoncepcia mu na to nedala šancu. Ľudia používajúci antikoncepciu bývajú neraz prekvapení, že si zovšedneli, a zrazu ich začne priťahovať niekto tretí spoza ich manželstva.

Čo robiť?

Je to jednoduché a logické. Ale ak odmietneme používať zdravý rozum, nik nám nepomôže a neporadí. Keď je propagovaná antikoncepcia pre mladých (vraj v snahe chrániť ich pred AIDS), hovorí sa: „Máš rád riziko, máš rád nebezpečné situácie, máš rád kontakty s náhodnými partnerkami, použi prezervatív, ktorý tvoj problém vyrieši.“ Inak by sa to dalo vyjadriť takto: „Máš rád riziko, máš rád nebezpečné situácie, rád myšičkuješ pomedzi autá z jedného pruhu do druhého, daj si helmu, ktorá tvoj problém vyrieši.“ Nijaké skutočné problémy ľudstva sa nevyriešia pomocou „zázračnej pilulky“ alebo „helmy“. Je to cesta do záhuby.

Nevyhnutnou podmienkou je používať rozum a vôľu, čiže schopnosti našej duše. Problémy ľudstva nemožno vyriešiť bez vhodne používanej sily rozumu a vôle.

Čo teda robiť? Keď sa novinár svätej Matky Terézie z Kalkaty opýtal, ako možno zmeniť svet, odpovedala: „Ja zmením seba a vy seba.“ Treba teda začať od seba, čiže prijať celoživotnú námahu spojenú so sebavýchovou, ktorej ovocím je sebaovládanie a skutočná sloboda. Len vtedy, keď „vlastním“ seba samého, môžem byť nádherným darom pre vybraného človeka a opravdivo ho milovať. Treba sa teda mať na pozore, kriticky používať rozum a zdokonaľovať svoju vôľu, aby sme sa nedali zviesť alebo oklamať. Preto treba vytrvalo hľadať pravdu, ktorá nás oslobodí, a jej Prameň. Treba premáhať pokušenie vyvyšovať sa nad zákony prírody, a teda aj nad Stvoriteľa. Potrebujeme pokoru, aby sme mohli čerpať z opravdivého prameňa. Veď ak chceme piť z prameňa, musíme sa skloniť a pokľaknúť si. Kiežby sme to dokázali!