Zotrvávaj v mojej prítomnosti

Mnohokrát a rôznymi spôsobmi nás Pán Ježiš pozýva zotrvávať pri ňom prítomnom v Najsvätejšej sviatosti. Nižšie uvádzame niekoľko myšlienok adresovaných zvlášť kňazom, ktoré Pán Ježiš odovzdal jednému z nich.

† Povolal som ťa, aby si zakúsil milosť môjho priateľstva. Chcem, aby si pre mňa bol svätým Jánom dneška, ktorý ma miluje, hľadá ma, počúva a zotrváva v mojej prítomnosti (3. januára 2008).

† Postav ma na prvé miesto. Vyvýš priateľstvo so mnou nad všetko iné. […] Povolal som ťa, aby si bol mojím priateľom. Zjavil som sa ti ako Priateľ, po ktorom si vždy túžil. Priateľ, ktorý ťa nikdy neoklame, ktorý ťa nikdy nesklame, nikdy neopustí. […] Hovor so mnou. Počúvaj ma. Zotrvávaj v mojej prítomnosti. Vedz, že môj zrak na tebe spočíva v každej chvíli. Moje Srdce je v každej chvíli pripravené prijať ťa. Túžim po tvojej prítomnosti. Chcem pozornosť tvojho srdca. Chcem tvoje priateľstvo ako odpoveď na priateľstvo, ktoré som ti ja ponúkol. […]

Každého z nich [kňazov – pozn. red.] by som chcel naplniť svojou milosrdnou láskou, každému z nich by som chcel poskytnúť prístrešok v mojom zranenom boku, každého z nich by som chcel obdarovať radosťou môjho božského priateľstva, no tak málo z mojich kňazov prijíma to, čo im túžim dať. Utekajú spred mojej tváre. Sú ďaleko od môjho otvoreného Srdca. Držia si odo mňa odstup. Ich život je rozbitý. Obracajú sa ku mne len vtedy, keď ich k tomu núti povinnosť. Nie je v tom nezištná láska či túžba byť so mnou kvôli mne – len tak, jednoducho preto, že som prítomný vo Sviatosti svojej lásky a čakám na spoločnosť a priateľstvo tých, ktorých som si vybral spomedzi miliónov duší za svojich kňazov a špeciálnych priateľov svojho svätého Srdca. Keby len mohli pochopiť, že boli pozvaní nielen preto, aby slúžili dušiam v mojom mene, ale predovšetkým preto, aby ku mne priľnuli, aby pri mne zotrvávali, žili vo mne a pre mňa, aby žili skrze mňa a nikoho iného! […]

Tak veľa mojich kňazov v skutočnosti nikdy nepočulo a nepochopilo pozvanie k výlučnému a všetko napĺňajúcemu priateľstvu so mnou. Veď predsa bez neho pociťujú v živote osamelosť. Sú nútení obzerať sa po plnosti šťastia niekde inde. Hľadajú nádej a pokoj, ktoré im môžem dať len ja, vo stvorení nehodnom nedeliteľnej lásky ich zasvätených sŕdc. Toľkí z nich sa brodia cez zatrpknutosť a rozčarovanie. Snažia sa vyplniť vnútornú prázdnotu márnivými túžbami, žiadosťami, majetkom, jedlom a pitím. Majú ma tak blízko seba vo Sviatosti mojej lásky a dňom i nocou ma nechávajú samého.

Ó, ako moje Srdce túži po skupine kňazov – adorantov, ktorí budú zotrvávať pred mojou Eucharistickou tvárou ako zadosťučinenie za svojich bratov kňazov! Vylejem na nich poklady svojho Eucharistického Srdca. Chcem obnoviť kňazstvo vo svojej Cirkvi a učiním tak; začnem s hŕstkou kňazov hlboko pohnutých mojím priateľstvom, ktorých pritiahla moja žiarivá tvár v Eucharistii. […]

Moje Srdce je plné slov svetla, lásky a potešenia pre mojich kňazov. Ako len túžim po rozhovore s tými, ktorých som si vybral za priateľov svojho Srdca! Povedz mojim kňazom o dare Božieho priateľstva, ktorý mám pre každého z nich. Hľa, tajomstvo kňazskej svätosti: život v priateľstve so mnou; „áno“ daru Božieho priateľstva opakované každý deň. Ponúkam ho každému kňazovi vo svojom slove, vo sviatosti i obete svojho tela a krvi.

Chcem, aby si každý štvrtok čítal 13. až 17. kapitolu Jánovho evanjelia. Nakŕm týmto čítaním svoju dušu. Urobím z neho jasné svetlo pre tvoju dušu. Urobím z neho pokrm pre tvojho ducha. Urobím z neho uzdravujúci liek, protijed na všetky tvoje bolesti a slabosti. Slová, ktoré sú tam zapísané, som povedal všetkým svojim učeníkom až na veky vekov; povedal som ich predovšetkým tým, ktorých som poznal už pred vekmi a vybral som si ich za svojich kňazov, kňazov povolaných k životu v priateľstve so mnou a skrze mňa – do života v blízkosti môjho Otca a vo svetle Ducha Svätého. Začni už dnes čítať tieto kapitoly a rob tak každý týždeň, nech je to cesta k zasväteniu štvrtkov, všetkých štvrtkov tvojho života. Prosím, aby si mi ich obetoval pre dobro všetkých mojich kňazov, tvojich bratov. Rob tak a ja ti dám svetlo. Rob tak a ja ťa poučím. Rob tak a ja ťa poteším potešením, aké ti nedá nijaké stvorenie (17. januára 2008).

† Z môjho zraneného Srdca neprestajne vyviera prameň milosrdnej lásky, aby očisťoval, posilňoval, liečil, posväcoval duše a pozdvihoval ich. […] Moji kňazi nemusia žiť v izolácii, v pocite osamelosti, bez priateľstva. Chcem byť ich verným spoločníkom dňom i nocou. Chcem byť ich potešením a odpočinkom. Chcem byť priateľom vždy pripraveným vypočuť ich, prijať, liečiť a obnovovať v nich nádej. Ó, keby ma len vyhľadávali vo svätostánku! […]

Nikdy nevynechaj príležitosť pozdraviť ma, adorovať, zotrvať so mnou vo Sviatosti mojej lásky, hoci len na chvíľu. Vo večnosti spoznáš obrovskú hodnotu každej chvíle strávenej v mojej Eucharistickej prítomnosti (31. januára 2008).

† Prosím ťa len, aby si bol mojím priateľom a žil v každej chvíli milosťou môjho božského priateľstva. Všetko ostatné príde potom. Dokonalosť je ovocím priateľstva so mnou a nie jeho podmienkou. Mnoho duší, aj tvoja, v tom nemá jasno. Moje priateľstvo nie je niečím, čo si treba zaslúžiť, nie je niečím, čo sa získava dosiahnutím štandardov dokonalosti, ktoré si sami určujete. Moje priateľstvo je čistý dar. Je to dar môjho Najsvätejšieho Srdca a ponúkam ho zadarmo. Tak málo duší tomu rozumie. Posväcujete sa životom v mojom priateľstve. Všetko ostatné je druhoradé. Miluj ma a uver v moju bezpodmienečnú lásku k tebe. Dôveruj mi. Ukáž mi, že vkladáš dôveru do mojej milosrdnej dobroty – zvlášť vtedy, keď si uvedomuješ svoje slabosti, keď sa hanbíš či bojíš – a ja obnovím milosť svojej lásky v tvojom srdci. Som Priateľ, ktorý ťa nikdy neopustí. Nech ti to stačí (17. januára 2008).