Zisťovanie veku plátna uhlíkovou metódou C14

Zisťovanie veku plátna uhlíkovou metódou C14

Keď komplexné výskumy Turínskeho plátna jednoznačne potvrdili, že je to pohrebné plátno z Ježišových čias, vyvstal návrh zistiť jeho vek uhlíkovou metódou C14.

Výskum v roku 1988 odobril kardinál Anastasio Ballestrero z Turína. Počas rozhovoru v roku 1997 vyhlásil, že spôsob, akým sa tieto výskumy viedli, jasne ukázal, že na nich mali vplyv slobodomurári.

Porušili všetky dohodnuté postupy

Dňa 21. apríla 1988 odobrali vzorky plátna s cieľom určiť jeho vek pomocou rádiouhlíkového výskumu – metódou C14. Odborníci sa s predstaviteľmi Cirkvi dohodli, že vzorky odoberú zo siedmich miest plátna. Tieto miesta mali najprv preskúmať chemici a experti v oblasti starovekých tkanín. Vzorky mali odoslať do siedmich rôznych laboratórií.

Odborníci, žiaľ, porušili všetky dohody s cirkevnými predstaviteľmi. Slávny americký vedec Raymond N. Rogers, člen tímu STURP, v rozhovore pre mesačník Inside the Vatican povedal: „Pred odberom vzoriek z plátna by mala byť uzavretá dohoda a vedci z rôznych vedných odborov by spolu mali úzko spolupracovať. Ak chceme pri uhlíkovej metóde C14 dosiahnuť vierohodný výsledok, je potrebné odobrať množstvo vzoriek.“

Polovicu odstrihnutej časti plátna rozdelili na tri časti, odoslali ich do laboratórií v Tucsone (USA), Oxforde (Anglicko) a Zürichu (Švajčiarsko) a druhú polovicu odložili na ďalšie výskumy. Určovanie veku plátna metódou C14 vo vyššie vymenovaných laboratóriách prebehlo v úplnej tajnosti. Vedcom z iných vedných odborov nebolo dovolené podieľať sa na výskumoch. Chýbala aj chemická expertíza, ktorej cieľom bolo určiť vlastnosti vzoriek, čo môžeme pokladať za trestuhodnú nedbalosť.

Výsledky týkajúce sa veku zverejnili 13. októbra 1988 – oznámili, že s 95-percentnou istotou plátno pochádza zo stredoveku, z obdobia medzi rokmi 1260 – 1390. Laboratóriá hrdo vyhlásili, že Turínske plátno je stredovekým falzifikátom. Vtedy úplne odignorovali predchádzajúce výsledky výskumov iných vedných odborov, ktoré jednoznačne potvrdzovali, že plátno pochádza z Kristových čias. Doktor Edward T. Hall z Oxfordu, ktorý bol počas výskumov veku plátna kľúčovou osobou, v televíznom rozhovore ironicky vyhlásil: „Dokázali sme, že plátno je falzifikát. Každý, kto s nami nesúhlasí, by sa mal stať členom Združenia plochej zemegule.“ Táto nepravdivá informácia sa stala senzáciou, ktorú masmédiá rozširovali po celom svete.

Hlavná príčina nesprávneho výsledku

Až neskoršie vedecké výskumy na odloženej druhej polovici vzorky ukázali, že časť plátna, ktorú použili na určenie veku pomocou uhlíkovej metódy C14, sa chemickým zložením líši od zvyšnej, hlavnej časti, pretože sa tam nachádzajú bavlnené nite pochádzajúce zo 16. storočia.

V roku 2000 M. Sue Benford a Joseph G. Marino spolu s inými odborníkmi na staroveké tkaniny zistili, že vzorku plátna, podľa ktorej v roku 1988 určili vek, tvorí len 40 percent originálneho plátna, zatiaľ čo zvyšných 60 percent sú bavlnené nite zo stredoveku.

Táto, možno aj zámerná, chyba odborníkov sa stala hlavnou príčinou, prečo mali výskumy chybné výsledky.
Dňa 20. januára 2005 vo vedeckom časopise Thermochimica Acta (č. 425, s. 189 – 194) bol zverejnený článok pod titulkom Studies on the rodiocarbon sample from the Shroud of Turin (Výskum vzorky Turínskeho plátna pomocou rádiokarbónového datovania), ktorý napísal profesor Raymond N. Rogers z Národného laboratória v Los Alamos.

Profesor Rogers, ktorý disponoval bohatým vedeckým materiálom z druhej polovice vzorky, v nej našiel bavlnené vlákna prepletené s ľanovými. Zistil, že bavlnené nite sú obohatené o rastlinnú gumu obsahujúcu farbivo alizarín. Zatiaľ čo na zvyšnej hlavnej časti plátna sa vôbec nenachádzajú bavlnené vlákna ani farbivá! Výskumy Rogersa a iných vedcov teda jednoznačne ukazujú, že určenie veku plátna uhlíkovou metódou C14 z roku 1988 je nespoľahlivé, pretože naň bola použitá nevhodná vzorka.

V Thermochimica Acta Rogers písal: „Prítomnosť bavlny, výsledky výskumov chemickej kinetiky a analytickej chémie spolu s pyrolýzou dosvedčujú, že materiál plátna z miesta, z ktorého bola vzatá vzorka určená na výskum, sa značne líši od ostatného materiálu.
Vzorka použitá na určenie veku plátna metódou C14 nebola súčasťou originálneho materiálu, a preto tento výskum priniesol chybné výsledky – a je neplatný“ 
(www.shroud.com).

Je teda vedecky potvrdené, že výskum metódou C14 z roku 1988 je neplatný, pretože ho uskutočnili na vzorke plátna, ktorú tvorilo len 40 percent originálnej, starovekej ľanovej tkaniny, a zvyšných 60 percent materiálu tvorili bavlnené nite zo stredoveku – tie tam votkali, keď túto časť plátna opravovali. Práve toto bolo hlavnou príčinou, prečo použitím metódy C14 určili nesprávny vek plátna. Masmédiá sa však, žiaľ, stále opierajú o výsledky výskumov z roku 1988 ako o akúsi dogmu, čím očividne zavádzajú a manipulujú.

Zlé sily sa neustále usilujú zdiskreditovať pravdu o Kristovom zmŕtvychvstaní rovnako ako aj najväčšiu relikviu kresťanstva Turínske plátno, ktoré je tichým svedkom tejto udalosti. Používajú na to klamstvo a manipuláciu. To platilo už niekoľko hodín po Kristovom zmŕtvychvstaní. Veľkňazi „dali vojakom veľa peňazí“ a prikázali im rozšíriť falošnú informáciu, že Ježišovi učeníci prišli v noci k hrobu a jeho telo ukradli. „Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili“ (porov. Mt 28, 12 – 15).

Každý človek, ktorý úprimne hľadá pravdu a je intelektuálne poctivý, zistí, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych a je s nami, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu a smrti a priviedol nás do plnosti života v nebi. Prvým človekom, ktorý uveril v Ježišovo zmŕtvychvstanie, hľadiac na jeho pohrebné plátno, bol svätý Ján apoštol.

„Videl i uveril“ (Jn 20, 8)

Včasráno v prvý deň po sabate sa apoštoli Peter a Ján od Márie Magdalény dozvedeli, že Ježišovo telo v hrobe nie je. Hneď tam bežali. Keď vošli do hrobu, zbadali pohrebné plátno, ktoré bolo neporušené, ale prázdne, pretože Ježišovo telo v ňom nebolo. Keď svätý Ján videl tvar plátna, pochopil, že Ježišovo telo cezeň muselo preniknúť. Takto apoštol Ján uveril v zmŕtvychvstanie Krista.

Napísal: „Videl i uveril“ (Jn 20, 3 – 8). Peter a Ján v Ježišovom hrobe zbadali aj „šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste“ (Jn 20, 7). Práve túto šatku priložili k Ježišovej tvári, keď ho snímali z kríža; obviazali mu ňou hlavu, aby zachytili všetku krv a tekutiny prúdiace z nosa, úst a rán na tvári. Po tom, ako ho preniesli do hrobu, šatku odviazali, zložili a položili vedľa tela, ktoré namazali a zavinuli do plátna.

Šatka sa zachovala do dnešných čias a nachádza sa v meste Oviedo v Španielsku. Historické údaje o jej existencii sa zachovali od 6. storočia. Vieme presne, kde sa nachádzala a ako putovala. Vedecké výskumy potvrdili, že šatka z Ovieda sa dotýkala rovnakej tváre ako Turínske plátno. Nachádza sa na nej 124 krvavých škvŕn. Rovnaký počet krvavých škvŕn na tých istých miestach nájdeme aj na Turínskom plátne.

Zmŕtvychvstalý Ježiš nám dáva mnoho znakov a dôkazov, že žije. Medzi tie najpresvedčivejšie dôkazy pre pochybujúcich a ateistov patria Turínske plátno a šatka z Ovieda.