Výzva Panny Márie k obráteniu z Fatimy z roku 1917 „nie je jednorazová. Jej výzvu musíme prijímať z generácie na generáciu v závislosti od nových ,znamení čias‘. Treba sa k nej ustavične vracať“ (svätý Ján Pavol II.).
Sté výročie zjavení Panny Márie vo Fatime prežívame v mimoriadnych historických súvislostiach. V tomto roku si pripomíname 500. výročie reformácie, ktorá zanechala bolestnú ranu na Kristovom mystickom tele. Rok 2017 nám prináša aj ďalšie smutné výročie: 300 rokov od vzniku slobodomurárstva, ktoré je „satanovou cirkvou“. Nepoškvrnená Panna Mária nás vo fatimských posolstvách uisťuje o tom, že jej Nepoškvrnené Srdce svojou pokorou a láskou rozmliaždi pýchu a úklady Zlého.
Atentát
Jednou z najdramatickejších udalostí počas pontifi átu Jána Pavla II. bol atentát, ktorý bol spáchaný 13. mája 1981. Presne v ten istý deň šesťdesiatštyri rokov predtým sa vo Fatime zjavila Panna Mária. Pred začiatkom stredajšej audiencie prechádzal Ján Pavol II. v papamobile cez Námestie svätého Petra. O 17.14 hodine najatý turecký terorista Ali Agca trikrát vystrelil zo vzdialenosti troch metrov na Svätého Otca (pri pokuse o štvrtý výstrel sa mu zasekla pištoľ). Zasiahol ho do brušnej dutiny, pravého lakťa a ukazováka pravej ruky. Zraneného pápeža okamžite odviezli do nemocnice Gemelli. Keď mu počas operácie prof. Crucitti otvoril brušnú dutinu, zistil prekvapivý fakt: deväťmilimetrový náboj, ktorý zasiahol pápeža do brucha, preletel zvláštnu dráhu, akoby ho viedla neviditeľná ruka. Náboj sa v ľudskom tele pohybuje priamo, a-však v tomto prípade sa vyhol všetkým orgánom nevyhnutným pre život. Pre prof. Crucittiho, ako aj pre asistujúcich lekárov, to bolo zjavné znamenie zázračného Božieho zásahu. Len čo sa Ján Pavol II. prebral z bezvedomia, povedal: „Bol to skutočný zázrak a viem, komu zaň vďačím. Jedna ruka držala pištoľ a druhá viedla guľku.“ V roku 1983 sa pápež stretol s Alim Agcom vo väzení Rebibbia. Atentátnik počas rozhovoru s pápežom povedal: „Viem, že som mieril dobre. Viem, že výstrel bol smrteľný, a napriek tomu nezabil. Prečo? Čo je to, čo všetci opakujú: Fatima?“ Agca sa chcel dozvedieť tretie fatimské tajomstvo. „Pochopil,“ zhrnul to neskôr Ján Pavol II., „že nad schopnosťou strieľať a zabíjať je akási vyššia moc.“
Keď sa pápež po atentáte zotavoval v nemocnici, požiadal, aby mu priniesli všetky dokumenty o fatimských zjaveniach vrátane obálky s tretím fatimským tajomstvom. Svätý Otec si všetko dôkladne preštudoval a pri odchode z kliniky Gemelli povedal: „Pochopil som, že jedinou záchranou sveta pred vojnou a ateizmom je obrátenie podľa fatimského posolstva.“ Toto posolstvo Panny Márie je jasné a jednoznačné: ak sa ľudstvo chce zachrániť pred sebazničením a večným peklom, musí sa obrátiť, čiže radikálne skoncovať s každým hriechom, a vrátiť sa k Bohu.
Ježiš Kristus nám pripravil nádhernú budúcnosť, ale ak odmietneme žiť s ním a zvolíme si hriech, postihnú nás hrozné dôsledky nášho rozhodnutia. Takto sa totiž dobrovoľne odovzdáme do diablovej moci a staneme sa jeho otrokmi, čo sa už tu na zemi prejaví rôznymi tragédiami, utrpením, nenávisťou a vojnou. A ak sa neobrátime ani pred svojou smrťou, nevyhneme sa hroznej realite večného zatratenia.
Rozhodujúci boj
Panna Mária Fatimská je patrónkou Pápežského inštitútu pre manželstvo a rodinu v Ríme, ktorý Ján Pavol II. zriadil 13. mája 1981. Pri príležitosti inaugurácie inštitútu napísala sestra Lucia list jeho riaditeľovi kardinálovi Carlovi Caffarrovi. Tu je úryvok z neho: „Rozhodujúci a definitívny boj medzi dobrom a zlom, medzi satanom a ľuďmi, ktorí hľadajú a konajú dobro z lásky, sa odohrá v manželstve a bojovať sa bude o manželstvo a rodinu. Tí, ktorí budú brániť manželstvo a rodinu, budú prenasledovaní. Avšak neupadajte do zúfalstva, pretože Božia Matka a jej Syn už premohli Zlého a všetko sa dobre skončí. Avšak utrpenie už je a ešte dlho bude naším údelom.“
Sily zla zvlášť agresívne útočia na manželstvo a rodinu a falšujú pravdu o význame ľudskej sexuality. Jeden z vodcov slobodomurárstva povedal, že najúčinnejší úder do srdca Cirkvi je morálna skazenosť. Keď sa Panna Mária zjavila vo Fatime, v Rusku sa zmocnili vlády marxistickí ateisti, ktorí prejavovali osobitnú nenávisť voči Kristovi a Cirkvi. S rovnakou nenávisťou prenasledovali veriacich v Krista slobodomurári, ktorí sa zmocnili moci v Portugalsku a v Mexiku.
Svätý Ján Pavol II. upozorňoval, že „netreba podceňovať organizované sprisahanie medzinárodných organizácií, fundácií a združení, ktoré vedú naprogramovaný boj…“ A ďalej píše: „Stojíme pred obrovským ohrozením nielen jednotlivého ľudského života jedinca, ale celej našej civilizácie. Stojíme tvárou v tvár čomusi, čo možno definovať ako ,štruktúra hriechu‘“ (Evangelium vitae 59).
Útok na manželstvo a rodinu
Marxizmus zacielil svoj útok predovšetkým na manželstvo a rodinu preto, lebo nenávidel Krista. Karol Marx v liste Feuerbachovi napísal: „Keďže sme zistili, že pozemská rodina je tajomstvom Svätej rodiny z Nazareta, treba ju zničiť teoreticky aj prakticky“ (Marx, K. The-ses on Feuerbach (1845) [in:] Marx-Engels-Gesamtausgabe, t. 3. s. 6). Keď sa v Rusku zmocnili vlády komunisti, Sovietsky zväz sa stal prvou krajinou na svete, kde už 18. novembra 1920 bola legalizovaná interrupcia. Nastalo obdobie teroru, počas ktorého bol vedený zarytý boj proti všetkým prejavom viery v Boha. Zavraždených bolo viac ako 200 000 duchovných rôznych vyznaní a tí, čo prežili, boli poslaní do lágrov. Kostoly boli ničené alebo zmenené na sklady, továrne, múzeá ateizmu a domy kultúry. Pliaga komunistickej ideológie sa zo ZSSR rozšírila na celý svet a udomácnila sa na mnohých západoeurópskych univerzitách, kde dodnes vládne kultúrny marxizmus, ktorý inšpiruje sexuálnu revolúciu a je ideovým základom feminizmu, rodovej ideológie, hnutia gejov a radikálneho environmentalizmu. Marxizmus sa premenil na inú verziu ateizmu, aby tak účinnejšie bojoval proti Bohu a kresťanským hodnotám.
Najvplyvnejším centrom kultúrneho marxizmu je univerzita vo Frankfurte, kde jednotlivé generácie prehlbovali marxistickú nenávisť voči Kristovi, manželstvu a rodine. Spochybňovaná tu bola existencia objektívnej pravdy a učilo sa, že všetko zlo na svete je dôsledkom kresťanskej morálky a tradície. Ak ju zavrhneme, odblokujú sa všetky ľudské pudy a ľudia si budú užívať ničím nehatenú sexuálnu slobodu. Takto sa rozvinula rodová ideológia, ktorá redukuje človeka na živočícha a dušu na inštinkty. Pre rodových ideológov je najdôležitejšia sexuálna rozkoš, a preto navrhujú, aby sa už v materskej škole deti učili masturbovať. Podľa týchto ideológov patria antikoncepcia a interrupcia k zá-kladným právam človeka, zatiaľ čo odmietanie homosexuálneho správania je podľa nich prejavom rasovej nenávisti a predsudkov.
Najväčším nepriateľom tvorcov a priaznivcov tejto ideológie je Katolícka cirkev, ktorá hlása Bohom zjavenú pravdu o význame a zmysle ľudskej sexuality, o dôstojnosti človeka a o posvätnosti manželstva a rodiny. Podľa Božieho zámeru má byť sexuálne spolužitie znamením sviatosti manželstva a manželom má dávať účasť na živote a láske trojjediného Boha. Sviatostné manželstvo sa má postupne stávať ikonou Najsvätejšej Trojice. Ježiš jasne učí, že platne uzavreté manželstvo je nerozlučné a že sexuálne spolužitie mimo manželstva je vždy smrteľným hriechom.
Predstavitelia „frankfurtskej školy“ vytvorili diabolský plán zničenia Cirkvi, manželstva a rodiny. Aký? Píšu, že treba „zorganizovať intelektuálov a tak ich využiť, aby zo západnej civilizácie urobili odpudivý smrad. Až vtedy, keď zničia všetky jej hodnoty a urobia život nemožným, budeme môcť nastoliť diktatúru proletariátu“ (De Lassus, A. The Genesis of the Cultural Revolution The Frankfurt School, s. 5).
Sme svedkami toho, že útok na rodinu a manželstvo prichádza aj od niektorých pastierov Cirkvi, a to z tých európskych krajín, v ktorých sa Cirkev takmer rozpadla: z Nemecka, Belgicka a Holandska. Nezabúdajme na to, že sú teológovia, ktorí spochybňujú nerozlučnosť manželstva, existenciu hriechu a zlých duchov. Ich uvažovanie vychádza z marxistickej tézy, že neexistuje jedna objektívna pravda, ale že každý človek si tvorí svoju pravdu.
Neochota obrátiť sa, nazývanie zla dobrom a zotrvávanie v hriechu sú veľmi nebezpečné postoje, ktoré spôsobujú veľké utrpenie Kristovi a ničia Cirkev. Pápež Benedikt XVI. povedal, že „najväčšie prenasledovanie Cirkvi nepochádza od jej vonkajších nepriateľov, ale pramení z hriechu, ktorý je v Cirkvi“ (11. mája 2010).
Takto sa prostredníctvom judášovskej zrady, ktorej sa dopúšťajú mnohí Kristovi vyznávači, zrodila civilizácia smrti, v ktorej sa zabitie nenarodených detí a eutanázia považujú za ľudské práva. Svätý Ján Pavol II. napísal, že civilizácia smrti „sa odieva do štruktúr sily a politického i kultúrneho útlaku (predovšetkým prostriedkami sociálnej komunikácie), aby celému ľudstvu vnútila podobné omyly a svojvoľnosť… Kto za to nesie zodpovednosť? Zodpovedný je človek; ľudia, ideológie, filozofické systémy. Povedal by som, že zodpovednosť za to nesie boj proti Bohu, systematické ničenie všetkého toho, čo je kresťanské; boj, ktorý vo veľkej miere už tri storočia dominuje v myslení a živote Západu. Marxistický kolektivizmus nie je ničím iným než ,horším vydaním‘ tohto programu. Môžeme povedať, že podobný program odhaľuje dodnes celú svoju nebezpečnosť, ale zároveň aj celú svoju slabosť“ (Prekročiť prah nádeje, s. 126 – 127).
Záchrana pred zničením
Panna Mária vo fatimskom posolstve ukázala najúčinnejší spôsob záchrany pred ateizmom, peklom a sebazničením národov. Deťom vo Fatime povedala: „Videli ste peklo, kam sa dostávajú duše úbohých hriešnikov. Aby ich zachránil, chce Boh vo svete zaviesť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak ľudia urobia, čo vám poviem, veľa duší sa zachráni a bude mier.“ Panna Mária prosila, aby sme sa každý deň modlili ruženec, aby sme päť prvých sobôt mesiaca pristúpili k spovedi, zúčastnili sa na svätej omši, prijali Ježiša v Eucharistii a 15 minút rozjímali o tajomstvách ruženca. Naším hlavným úmyslom má byť túžba zadosťučiniť Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie za hriechy a rúhanie. Božia Matka sľúbila, že každý, kto bude konať túto pobožnosť, dostane vo chvíli smrti všetky milosti potrebné k spáse. Keď sa sestra Lucia opýtala Ježiša, prečo päť sobôt mesiaca, dostala odpoveď: „Dcéra, dôvod je jednoduchý. Existuje päť foriem rúhania a urážok vyslovených proti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie: 1. rúhanie proti Nepoškvrnenému počatiu; 2. proti jej večnému panenstvu; 3. proti jej Božiemu materstvu, ktorým jej upierajú aj titul Matky celého ľudského rodu; 4. rúhanie tých, ktorí sa verejne snažia zasiať do sŕdc detí ľahostajnosť, pohŕdanie, ba dokonca nenávisť k Nepoškvrnenej Matke; 5. rúhanie tých, ktorí znevažujú Pannu Máriu priamo v jej svätých obrazoch.“
Každý, kto uverí, že Ježiš vstal z mŕtvych, radikálne skoncuje s každým hriechom, otvorí srdce jeho láske prostredníctvom každodennej modlitby a sviatostí pokánia a Eucharistie, zakúsi duchovnú premenu a uzdravenie z egoizmu, z rôznych chýb a zlých náklonností. Milosť živej viery si treba vytrvalo vyprosovať. Pán Ježiš nám dáva pomoc, aby sme sa na ceste viery nestratili: keď zomieral na kríži, dal nám svoju matku, aby bola aj našou Matkou, učiteľkou a sprievodkyňou na ceste viery.
Panna Mária nás naučí veriť a milovať, ak jej to dovolíme. Urobme to tak, že sa každý deň zasvätíme jej Nepoškvrnenému Srdcu. Svätý Ján Pavol II. vysvetľuje, čo znamená zasvätiť sa Panne Márii: „Zasvätiť sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie znamená prijať jej pomoc pri zasvätení seba samého jedinému Spasiteľovi Ježišovi Kristovi.“ Preto sa každý deň zverujme Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, utiekajme sa k nej a prosme ju o pomoc vo všetkých situáciách každodenného života. Panna Mária počas svojho pozemského života hrdinsky verila. V situáciách, ktoré boli v očiach ľudí beznádejné, verila proti ľudskej nádeji, a preto je najlepšou učiteľkou a sprievodkyňou na ceste viery. Ona nám pomôže vstať z každého hriechu vo sviatosti pokánia, aby sme mohli žiť v stave milosti posväcujúcej. Bude nám pripomínať, aby sme svoje utrpenie spojili s Kristovým utrpením a obetovali za obrátenie zatvrdlivých hriešnikov a ateistov. Ježiš Kristus povedal sestre Faustíne: „Modlitbou a utrpením zachrániš viac duší ako misionár samotným učením a kázaním“ (Denníček 1767). Panna Mária nám bude pomáhať plniť si povinnosti čo najlepšie a svedomito vykonávať prácu. Pomôže nám zorganizovať si čas tak, aby sme každý deň mali čas na modlitbu ruženca, čítanie Svätého písma a, ak je to možné, účasť na Eucharistii a poklone Najsvätejšej sviatosti.
Jedinou záchranou sveta pred vojnou a peklom sú čisté srdcia plné lásky a pokory, ktoré sú celkom oddané Kristovi skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Tieto srdcia sú prameňom svetla a lásky vo svete.
„Panna Mária, daj mi svoje srdce, také krásne, čisté a nepoškvrnené, plné lásky a pokory, aby som mohla prijať Ježiša v chlebe života a milovať ho tak, ako si ho ty milovala“ (svätá Matka Terézia z Kalkaty).
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!