Poteš moje materinské srdce!

Zakaždým, keď kontemplujeme umučenie Ježiša, nášho Spasiteľa, očami duše hľadíme na toho, ktorý z nekonečnej lásky dal svoj život na kríži, aby nás spasil. Hľadíme tiež na Máriu, našu Matku, ktorá pred nami otvára svoje srdce práve dnes. Čo nám túži povedať?

Pätnásteho septembra 2011, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, istý benediktín, ktorého zápisky boli uverejnené v knihe In sinu Jesu (vyšla aj v češtine), počul nasledujúce Máriino vyznanie: „On je v tej sviatosti opustený, zanedbávaný a vydávaný do rúk hriešnikov – a to vlastnými vyvolenými, svojimi milovanými kňazmi, mužmi, ktorých si sám vybral, aby boli útechou a radosťou jeho srdca. […] Moje materinské srdce neprestane trpieť a rmúti sa nad neúctou, chladom a nevďačnosťou toľkých duší voči sviatosti nehynúcej lásky môjho Syna. […] Áno, môj milovaný synu, ôsma bolesť môjho materinského a nepoškvrneného srdca spočíva v tom, že môj Syn je taký urážaný vo sviatosti svojej lásky… Táto moja bolesť bude trvať až do konca čias.“ Ponorme sa do jej slov a urobme z utrpenia svojej Matky naše utrpenie.

Prečo nám Ježiš zanechal Najsvätejšiu sviatosť?

Mária vysvetľovala: „Práve v tejto sviatosti on miluje svojich vlastných a miluje ich až do krajnosti (Jn 13, 1; Lk 22, 15) – až na pokraj každej stvorenej možnosti a až na samý kraj tohto pominuteľného sveta. Jeho eucharistická láska prekračuje všetky zákony pominuteľnej prirodzenosti: na zemi neexistuje väčší zázrak ako skutočná prítomnosť môjho Syna v Oltárnej sviatosti“ (15. septembra 2011).

Táto Kristova láska nás poháňa k tomu, aby sme mu dali odpoveď plnú lásky, a to tým vrúcnejšej, keď si uvedomíme, že tak často zakúša zabudnutie – namiesto vďačnosti, opustenie – namiesto prítomnosti, zradu – namiesto vernosti, zlorečenie – namiesto chvály…

Mária nám bližšie objasňuje, čo jej srdcu spôsobuje bolesť a čím Ježiša ukrytého vo sviatosti lásky ľudia zrádzajú.

Nedovolia iným spoznať ho

„Ako je zrádzaný? Jeho kňazi, moji vlastní synovia, ho zrádzajú, keď ho neohlasujú, keď tým, že neučia o tajomstve jeho skutočnej prítomnosti, nechávajú duše v temnote nevedomosti bez tepla a svetla“ (15. septembra 2011).

V zápiskoch z 10. októbra 2007 nájdeme jednu z Ježišových prosieb: „Chcem, aby si mojim veriacim pripomínal, že svätá omša je skutočnou obetou. Zabudli na to. Nikto im už nepripomína, že slávenie Eucharistie obnovuje moju obetu na kríži a že na oltári som prítomný ako na kríži – súčasne ako kňaz aj ako obetný baránok. Pred ich pohľadmi sa odohráva celá moja obeta lásky. Toto im musíš povedať. Chcem, aby si bol pre moje srdce druhým Jánom. Naplním tvoju dušu slovami mojej lásky, aby si ich mohol odovzdávať tým, ktorí ich potrebujú počuť.“

Podobný prísľub a podobnú výzvu nájdeme v zápiskoch z 29. októbra 2007: „Chcem, aby si hovoril o mojej samote vo svätostánku. […] Vo svätostánku nie som ako neživý predmet. Vo svätostánku na vás čaká moje srdce; svoj pohľad plný nehy upieram na tých, ktorí k nemu prichádzajú. Som v ňom preto, aby som vás sýtil a napĺňal radosťou z mojej prítomnosti.“

Odrádzajú iných

Druhý dôvod utrpenia Matky: niektorí kňazi „zrádzajú môjho Syna tým, že svojím príkladom odrádzajú druhých od vzdávania úcty, adorácie a milujúcej pozornosti voči jeho skutočnej prítomnosti. Zrádzajú ho aj vtedy, keď nehodne prinášajú najsvätejšiu obetu svätej omše a keď ho vydávajú do rúk hriešnikov, ktorí mu nechcú odovzdať svoje srdcia, hľadať jeho milosrdenstvo a odpustenie svojich hriechov. […] Moje srdce trpí aj vtedy, keď najsvätejšiu obetu svätej omše slúžia narýchlo, bez dostatočnej dôstojnosti, bez vďakyvzdávania; keď centrom pozornosti nie je môj Syn, Baránok, ale jeho sluha, ktorý tým, že na seba upriamuje všetku pozornosť, berie Bohu to, čo právom prináleží len jemu: milujúcu pozornosť každého srdca počas slávenia svätých tajomstiev“ (15. septembra 2011).

Toto Máriino utrpenie je aj Ježišovým utrpením. V zápiskoch z 21. februára 2008 nájdeme jeho slová: „Bolí ma nedbalosť, s akou niektorí kňazi pristupujú k mojim svätým tajomstvám. Liek na tento nedostatok úcty, pozornosti a nábožnosti je synovské priľnutie k mojej Matke. To ona je tá, ktorá pripravuje srdce kňaza, aby dôstojne prinášal najsvätejšiu obetu. Moja Matka sa o svojich synov stará. Chce vidieť, ako k oltáru prichádzajú s pokorou, s čistým a nevinným srdcom, ako ma do hĺbky adorujú. Sprevádza každého kňaza vo všetkých posvätných úkonoch jeho služby. Každého z nich podporuje svojím všemocným príhovorom.

Moja Matka chráni všetkých kňazov a ja túžim, aby si to uvedomovali. Kňaz, ktorý to vie, nájde útočište v pokušeniach; bude v bezpečí pod jej ochranným plášťom. Keď zo slabosti alebo nedbanlivosti padne, ona ho zdvihne a nasmeruje jeho kroky na cestu pokánia a svätosti. […]

Bez spolupráce s mojou svätou Matkou bude služba každého kňaza poznačená vyhorením. Aj ja sám som chcel mať Matku po svojom boku v hodine svojej najväčšej obety. Zveril som ju svojmu milovanému učeníkovi Jánovi, aby všetci kňazi pochopili, že mojej Matke patrí miesto po boku každého z nich, zvlášť vtedy, keď prichádza k oltáru, aby priniesol moju obetu Otcovi a aby hovoril a konal v mojom mene.

Nikdy nezabudni vnímať tajomnú prítomnosť mojej Matky pri svätej omši. Ona je po tvojom boku. Teší sa z rozdávania ovocia môjho vykúpenia a aktívne sa na ňom podieľa. Ruky každého kňaza sú istým spôsobom vložené do dlaní mojej Matky. Ona koná spolu s kňazom. Potichu, ale veľmi účinne sa zúčastňuje na obete, ktorá sa obnovuje na oltári, a jej prítomnosť je skutočná, hoci neviditeľná.“

Nechávajú ho samého

Mária trpí aj preto, že Ježiš ostáva vo svätostánku sám. Plače, pretože nie-ktorí kňazi „ho nechávajú samého v  zatvorených kostoloch a dušiam sťažujú alebo dokonca znemožňujú pristúpiť k svätostánku a zotrvať v žiare jeho eucharistickej tváre. Zrádzajú ho aj vtedy, keď dovoľujú, aby sa ich z kostolov stávali miesta plné hluku a svetských rečí, a keď nekonajú nič, aby dušiam ukázali živé tajomstvo jeho lásky, to znamená jeho prítomnosť vo svätostánku“ (15. septembra 2011).

Tieto Máriine slová vyjadrujú aj nesmierne Ježišovo utrpenie. On sám o ňom mnohokrát hovorí: „Je to bolesť, lebo tí, ktorých som si vyvolil a vyhradil, aby boli mojimi priateľmi a kňazmi, majú málo záujmu byť v mojej spoločnosti, počúvať to, čo by som im chcel povedať a vylievať mi svoje srdcia. Čakám na nich. Vyzerám ich príchod. A som sklamaný, pretože tak málo mojich kňazov chápe, že ustanovením sviatosti lásky som túžil, aby kňazi, ktorí prinášajú moju obetu a sýtia môj ľud mojím telom a krvou, mohli v mojej eucharistickej prítomnosti nájsť liek 
na každú samotu, na všetok strach a na akúkoľvek túžbu po láske, ktorú som v nich prebudil. Bez lásky, pre ktorú boli stvorení, zakúšajú len bolestnú prázdnotu. Som im nablízku a čakám na nich. Prečo ku mne neprichádzajú?“ (30. januára 2009).

„Márniť“ čas

V zápiskoch benediktína, ktoré tu citujeme, Pán Ježiš hovorí o rôznych spôsoboch, ako uspokojiť jeho eucharistické srdce: „márniť“ s ním čas, adorovať ho v noci, otvárať chrámy na adorácie a prinášať zadosťučinenie.

„Práve po tomto túžim: aby si ‚márnil‘ čas v mojej prítomnosti, čas, ktorý mi venuješ kvôli mne samému. Túžim, aby všetci moji kňazi vo svojej modlitbe objavili nezištnosť. Chcem, aby ku mne prichádzali, aby boli so mnou, pre mňa, len kvôli mne samému, pretože to ja jediný som hoden všetkej ich lásky.

Domnievaš sa, že som sa neustále stretával so svojimi učeníkmi preto, aby sme naplánovali akcie, preto, aby sme premysleli, pripravili a rozvrhli ďalšie činnosti? Toto všetko je spôsob, akým sa svet usiluje dosiahnuť očakávané výsledky. Keď som chodil so svojimi učeníkmi, keď som s nimi odpočíval, našou radosťou bolo to, že sme trávili čas spolu. Boli so mnou kvôli mne samému a ja som bol s nimi z lásky k nim – podobne ako ostávam v Oltárnej sviatosti z lásky k celej Cirkvi a zvlášť z lásky k svojim kňazom. Prečo to stále nechápu? Celá ich kňazská služba musí vychádzať z ‚ich zotrvávania so mnou‘ – vtedy prinesie hojné a život prinášajúce ovocie – ovocie, ktoré sa neskazí“ (3. februára 2009).

Tým, ktorí budú mať odvahu ‚márniť s ním čas‘, Ježiš prisľubuje nasledujúce milosti: „Prichádzaj ku mne prítomnému vo sviatosti mojej lásky a budem ťa naďalej viesť a učiť. Utiekaj sa ku mne, keď budeš stratený alebo bezradný, a ja ti zošlem svoje svetlo a svoju pravdu“ (3. februára 2009). „Moje srdce prahne po láske svätých. Tým, ktorí ku mne prichádzajú, udeľujem lásku a svätosť, vďaka čomu je oslávený môj Otec. Uskutočňuje sa to prostredníctvom intímneho pôsobenia môjho Ducha. Tam, kde som prítomný vo sviatosti svojej lásky, tam je prítomný aj Duch Otca a Syna“ (29. októbra 2007). „Tam, kde sa moji kňazi vracajú k modlitbe, tam klíčia nové povolania a ich úroda bude hojná. Znásobím množstvo svojich kňazov, ako som rozmnožil chleby a ryby, aby som nasýtil zástupy na púšti. Keď kňazi zanechávajú modlitbu, opúšťajú ma a ja odnímem svoje požehnanie ich práce a ponechám ich im samým. Bez modlitby – bezo mňa – nič nemôžu urobiť“ (15. júla 2012).

Nočná adorácia

Dážď mimoriadnych milostí Ježiš prisľubuje aj tým, ktorí sa budú modliť počas nočnej adorácie: „Až v nebi spoznáš hodnotu takto stráveného času. Prichádzaj teda ku mne. Navštevuj ma a tráv so mnou čas v noci a ja budem pracovať pre teba, s tebou a skrze teba cez deň. V čase nočnej adorácie dostaneš odo mňa to, čo ináč nie je možné získať, predovšetkým oslobodenie duší spod vplyvu a útlaku temných síl. Vďaka nočnej adorácii bude zachránených a oslobodených viac duší než prostredníctvom akejkoľvek inej formy modlitby: táto modlitba ťa úzko zjednocuje s nocami, ktoré som počas svojho pozemského života strávil v modlitbe.

Prichádzaj ku mne v noci a zakúsiš moju moc a prítomnosť po svojom boku počas dňa. Pros ma v noci o čokoľvek a na svitaní zakúsiš moju milosrdnú pomoc. Mám zvláštnu záľubu v tých, ktorých povolávam bdieť so mnou nočnom čase. Modlitba adorácie v noci má moc a účinnosť ako modlitba a pôst, ktorú som odporúčal apoštolom ako spôsob vyháňania démonov z trápených a utláčaných duší. Preto sa démoni nočnej adorácie boja a nenávidia ju, zatiaľ čo anjeli sa z nej radujú a slúžia duši, ktorá po nej túži“ (12. novembra 2012).

Adorácia v chrámoch

„Ak ma ľudia na nejakom mieste adorujú, moje skryté pôsobenie v dušiach sa neobyčajným spôsobom umocňuje. Toto miesto sa stáva centrom, z ktorého na svet nachádzajúci sa v otroctve nenávisti, temnoty a smrti vyžaruje láska, život a svetlo.
Chrámy s vystavenou Najsvätejšou sviatosťou nie sú len útočišťom pre nábožných veriacich. Sú vyžarujúcim, pulzujúcim miestom mocného božského pôsobenia, ktoré presahuje jeho múry – preniká do domácností, škôl, nemocníc; aj na temné, chladné miesta, kde duše zotročuje satan –, aby prenikalo srdcia, uzdravovalo chorých a pobádalo vrátiť sa domov tých, ktorí sa odo mňa vzdialili“ (26. augusta 2010).

Náhrada

„Keď ľudia moju lásku odmietajú, keď nespoznávajú dar môjho tela a mojej krvi, keď ho prijímajú nehodne a neadorujú ho čisté a milujúce srdcia, prežívam božské súženie. To znamená, že je zranená moja láska; zranené moje Božské Srdce. Hľadám teda svojich kňazov, aby ma potešovali a aby mi vynahradili ten chlad, ukrutnú ľahos-tajnosť, nevďačnosť a neúctu, aké zakúšam vo sviatosti svojej lásky.

Túto útechu mi môžu venovať len moji kňazi prebývajúci na zemi, v temnom údolí smrti. Len tí, ktorí žijú pre oltár a z oltára, mi môžu darovať útechu a adorujúcu lásku, ktorá utíši utrpenie zvierajúce moje srdce. Ja, ktorý som žriedlo nebeskej slávy a blaženosti, musím znášať dôsledky toho, že ľudia odmietajú odpovedať na moju eucharistickú lásku – to je tajomstvo lásky. […]

Vykonať to, o čo ťa prosím, nie je také ťažké. Daruj mi svoju prítomnosť. Venuj mi svoju spoločnosť. Zotrvávaj v jase mojej eucharistickej tváre. Odovzdaj sa môjmu eucharistickému srdcu, aby ťa mohlo milovať, premieňať a používať ako nástroj lásky a uzdravenia pre mojich kňazov, tvojich bratov“ (16. marca 2010).

Buď obetou lásky!

Mária, naša Matka, sa dnes pýta každého z nás: „Môžem ti povedať viac o tej ôsmej bolesti môjho srdca? Spôsobuje ju nedostatok tvojej veľkodušnosti; keď neodpovedáš na lásku láskou, keď nie si dosť štedrý venovať čas tomu, ktorý je prítomný v Najsvätejšej sviatosti z lásky k tebe.

Nehovorím to tu len tebe, ale všetkým svojim kňazským synom a všetkým zasväteným dušiam, ktoré žijú s mojím Synom pod jednou strechou, a napriek tomu sú voči nemu chladní, ľahostajní a držia si od neho formálny odstup. […]

Necítiš aj ty bolesť ôsmej bolesti môjho srdca spôsobenú znovu a znovu opakovanými ranami?

Žiaľ spolu so mnou a potešuj moje materinské a nepoškvrnené srdce tým, že budeš adorovať môjho Syna, požehnaný plod môjho lona, a odovzdáš sa mu“ (15. septembra 2011).