Pán Boh dlho klopal na moje dvere. Moja mama dlhé roky odoberala časopis Milujte sa!, ale ja som, žiaľ, nikdy neotvorila žiadne číslo. Je mi ľúto, že som sa o Hnutí čistých sŕdc nedozvedela skôr, pretože by som sa nemusela s takou bolesťou učiť na vlastných chybách… Pán Boh to však zariadil tak, že som sa vďaka HČS mohla od nich odraziť ako od trampolíny.
Zverila ma pod Máriinu ochranu
Pochádzam z veriacej rodiny. Dátum mojich narodenín nebol náhodný: mala som sa narodiť 8. de–cembra, na sviatok Nepoškvrneného počatia Najsvätejšej Panny Márie. Keďže bol v tom roku slávnostne korunovaný obraz Božej Matky v našom sanktuáriu, moji rodičia sa rozhodli, že mi dajú meno Mária Anna. Narodila som sa však trochu skôr, 27. novembra, na sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie zázračnej medaily.
Keď som mala tri roky, moja mama ma zverila pod ochranu Najsvätejšej Matky a zavesila mi na krk zázračnú medailu. O niečo neskôr mi dala karmelitánsky škapuliar. Keď som vyrástla, všetko mi vysvetlila. Dnes, keď s odstupom času hľadím na svoj život, nemám pochybnosti o tom, že Božia Matka sa o mňa vždy mimoriadne starala. Moja viera v detstve bola úprimná a autentická. Dokonca som snívala o tom, že sa raz stanem rehoľnou sestrou. V tom období som sa držala blízko Cirkvi a zapájala som sa do života vo farnosti.
Búrlivé obdobie dospievania
Nevinné detské obdobie sa skončilo, keď som začala dospievať. Vtedy som sa začala búriť proti obmedzujúcim zákazom. Inak to nebolo ani v záležitostiach týkajúcich sa viery – všetko som začala robiť skôr z donútenia. Moja viera začala vychádzať zo strachu, časom z obyčajného zvyku a plnenia povinností. Predovšetkým som sa však dostala do zlej partie. Moji priatelia pochádzali z liberálnych rodín, kde im všetko dovoľovali, a tak som sa aj ja začala stále viac búriť a hádať s rodičmi. Na strednej škole sme často chodievali na akcie, kde alkohol tiekol potokom, kde sa fajčilo a skúšali sa tie najrôznejšie drogy. Napriek veľkému tlaku okolia som sa na drogy nenechala nahovoriť, ale neodoprela som si alkohol. Veľakrát sa stalo, že som sa opitá vracala domov alebo som sa nevrátila vôbec, pričom som to rodičom ani nedala vedieť. Keď ma rodičia varovali a vysvetľovali, že to nie je partia pre mňa, nechcela som ich počúvať. Presvedčila som sa o tom až vtedy, keď mi počas silvestrovskej párty niekto vsypal do nápoja silnú dávku amfetamínu. Našťastie som si včas uvedomila, že niečo nie je v poriadku a stihla som utiecť domov, kým som stratila vedomie… Prebudila som sa doma pri vystrašených rodičoch a ďalšie tri dni som prichádzala k sebe. Až vtedy som pochopila, že som trávila čas s falošnými priateľmi.
Bola však určitá oblasť, ktorú som si strážila. Napriek tomu, že všetky moje kamarátky už s chlapcami spávali a užívali antikoncepciu, ja som tomu veľmi vzdorovala. Nebola to moja zásluha, skôr Božia milosť, pretože na mňa toto pokušenie nedoliehalo. Prinieslo mi to však veľa sklamaní a zranení, keďže mnoho chlapcov, do ktorých som bola zamilovaná, sa o mňa po niekoľkých pokusoch prestalo zaujímať a „presedlali“ na niektorú z mojich kamarátok, ktoré so sexom nemali žiaden problém. O chlapcov, ktorí sa o mňa zaujímali, nikdy nebola núdza, preto som si to kompenzovala tým, že som ich striedala ešte častejšie ako ponožky. Niekedy som už po mesiaci chodenia zmenila objekt záujmu, pričom som mnohých zranila.
Otázka hodnoty
Búrlivé obdobie dospievania sa skončilo, keď som nastúpila na vysokú školu. Bývala som vtedy s istým dievčaťom, s ktorým som sa spriatelila. Správala sa slušne a mala podobné názory ako ja. V takýchto podmienkach začala moja viera opäť ožívať. Často sme si spolu kľakali k modlitbe a chodili sme do kostola aj cez týždeň. Obe sme túžili počkať so sexom do svadby. Čas plynul, no aj keď sa okolo nás točilo veľa chlapcov, ani jedna z nás nemohla nájsť nikoho stáleho.
V treťom ročníku sa k nám do partie pridal šarmantný o rok starší chlapec. Spolu s kamarátkami sme mu navrhli, aby s nami býval, pretože sme práve hľadali spolubývajúceho. Všetci sme sa spriatelili, no medzi nami dvomi začalo rásť mimoriadne puto priateľstva. Priťahovalo nás to k sebe a zakrátko sme sa dali dokopy. Časom sa začala vracať téma čistoty a ja som svojmu milému dávala najavo, že nechcem, aby sme spolu spávali. Jedného dňa som si uvedomila, že sa ku mne začal správať ako k obyčajnej kamarátke. Nerozumela som, čo sa stalo, tak som ho poprosila, aby sme sa porozprávali. Vtedy mi vysvetlil, že si nevie predstaviť vzťah bez fyzickej blízkosti a sexu. Veľmi ma to zabolelo, no nedala som mu žiadne argumenty, prečo chcem aj naďalej žiť čisto. Moja kamarátka už dlhšie chodila s jedným chlapcom a ten na ňu tiež čoraz viac v tejto veci tlačil. Obe sme začali o tejto téme hovoriť. Naše názory už boli silno nalomené kvôli množstvu nevydarených vzťahov a sklamaní. Dospeli sme k záveru, že ak budeme tak neústupne brániť svoju čistotu, nikdy nenájdeme stály vzťah. Diabol v nás postupne budoval takéto klamstvo, až sme si nakoniec povedali, že čas letí a rozhodli sme sa, že obe privolíme na sex.
Vzdialená od Boha
Už vtedy, keď sa to stalo, som vedela, že som urobila tú najhoršiu chybu vo svojom živote. V tej chvíli som mala pocit, akoby som stratila ten najcennejší poklad, akoby niečo vo mne zomrelo. Zrazu som sa stala úplne iným človekom. Z dievčaťa, ktoré bolo vždy plné života, z ktorého sršala radosť a ktoré bolo vždy srdcom partie, sa stalo dievča smutné, mlčanlivé, bez chuti do života… Samozrejme, nakoniec som dostala to, po čom som tak veľmi túžila: stáleho priateľa – bol to môj najdlhší vzťah, ktorý trval až štyri roky. Boli to však štyri stratené roky života. Žili sme v obrovskom strachu, že otehotniem a nedokončím školu, až ma nakoniec presvedčil, aby som užívala antikoncepčné tabletky. Čoraz častejšie som prežívala depresívne stavy, mávala som silné bolesti hlavy, no predovšetkým som sa úplne vzdialila od Boha. Môj priateľ bol neveriaci, no pritom veľmi inteligentný. Mojim hodnotám však neprikladal vôbec žiadnu váhu. Celý čas som si nahovárala, že sa zmení a podarí sa mi obrátiť ho, no realita vyzerala inak – to on pomaly sťahoval mňa na svoju stranu…
Postupne som sa prestala modliť, pristupovať k spovedi a k svätému prijímaniu. Žila som v akomsi stave otupenosti a v apatii, prestala som sa tešiť zo života. Moja rodina a známi mi neustále hovorili, že ten vzťah ma ničí, že sa k sebe vôbec nehodíme. Vedela som to, len som z neho nedokázala vycúvať, pretože som doň investovala to najcennejšie, čo som mala – svoju nevinnosť a čistotu… Nevedela som si už predstaviť, že by som mohla byť s niekým iným – keďže som stratila panenstvo, v mojom vnútri sa vytvorilo silné puto, ktoré ma s tým človekom spájalo a nebola som schopná pretrhnúť ho. Nakoniec, po štyroch rokoch, keď ani napriek mnohým rozhovorom, ukončenej škole a stabilnej finančnej situácii on nerozmýšľal ani o zásnubách, nehovoriac o svadbe, rozhodla som sa náš vzťah ukončiť.
Snažila som sa vrátiť na správnu cestu, no mojim problémom ešte nebol koniec. Diabol využil dvierka, ktoré som mu otvorila prostredníctvom hriechov nečistoty a ťahal ma nadol do ďalších nezdravých, ba až jedovatých vzťahov. Vyšla som z nich veľmi zranená a vyčerpaná. Bola som prázdna a osamelá.
Hnutie čistých sŕdc
Ktorýsi deň som sa rozprávala so svojím priateľom rehoľníkom. Sťažovala som sa mu, že dnešný svet je taký skazený, že neexistujú mladí ľudia, ktorí majú skutočné hodnoty, ktorí túžia žiť inak a neriadiť sa tým, čo diktuje svet. Odpovedal mi stručne: „Existujú a zakrátko sa o tom presvedčíš.“ Onedlho som v našej firme narazila na dievča v mojom veku. Spriatelili sme sa a zakrátko mi navrhla, aby sme sa spolu vybrali na nočné bdenie Hnutia čistých sŕdc do Čenstochovej. Nikdy predtým som nepočula o HČS, ale veľmi som chcela ísť na Jasnú Horu.
Bdenie bolo prekrásne. Nesmierne na mňa zapôsobilo, že je tak veľa mladých ľudí, ktorí počas celonočnej modlitby odovzdávajú Bohu svoj život. Vtedy som tiež prvýkrát počula Modlitbu zverenia HČS, ale dospela som k záveru, že to asi nie je pre mňa. Nestala som sa členkou HČS, ale dozvedela som sa o letných rekolekciách v Gródku nad Dunajcom a pocítila som obrovskú túžbu tam ísť.
O necelé dva mesiace som sa prvýkrát zúčastnila týždňových rekolekcií. Po ich skončení sa môj život diametrálne zmenil. Ďalší šok som zažila, keď som zbadala kaplnku praskajúcu vo švíkoch – bola plná modliacich sa dievčat a chlapcov, ktorí velebili Boha a spievali mu. Spoločné slávenie Eucharistie a adorácia Najsvätejšej sviatosti sa tak mocne dotkli môjho srdca, že som sa nemohla ubrániť slzám. Tento plač bol tiež vyjadrením mojej veľkej ľútosti za hriechy, ktoré som si uvedomila počas ďalších mimoriadne vzácnych konferencií. Vďaka nim som sa rozhodla pristúpiť k spovedi a vyznať hriechy spáchané počas celého svojho života. Bolo úžasné zakúsiť Božie milosrdenstvo. Mala som pocit, akoby Boh zmazal celú moju hriešnu minulosť, akoby ma oslobodil od toho všetkého, do čoho som bola zamotaná, akoby vzal moje choré, zranené srdce a daroval mi nové, úplne zdravé a čisté.
Najdôležitejšia chvíľa nastala počas jednej z nočných adorácií, keď som prvýkrát v živote zažila skutočnú prítomnosť Ježiša Krista. Vtedy som pocítila, ako na mňa vylieva svoju ohromnú lásku. Nežne si ma privinul k svojmu milosrdnému srdcu, tak ako otec objíma márnotratného syna na Rembrandtovom obraze. Po tomto zážitku som už nemohla žiť tak ako predtým. Cítila som sa ako človek, ktorý sa práve do niekoho zamiloval – a tak to aj naozaj bolo. Ježiš ma očaril a fascinoval ma. Moje srdce napĺňala obrovská radosť a vďačnosť. Prvýkrát som zakúsila, čo to znamená mať zrelú autentickú vieru. Zároveň som si uvedomovala, že môj predchádzajúci život bol akýmsi falzifikátom či fikciou. Vstúpila som do Hnutia čistých sŕdc, ktoré sa nie nadarmo nazýva „nemocnicou“ sŕdc. Tento názov dokonale vyjadruje to, čo som zažila počas týchto úžasných rekolekcií.
Nový život
Odvtedy som začala chodievať na sväté omše každý deň – zúčastňovala som sa ich naplno a vedome. Teraz si už neviem predstaviť deň bez svätej omše a svätého prijímania, preto sa celý čas snažím žiť v stave milosti posväcujúcej. Ak sa stane, že padnem, ešte v ten istý deň idem na spoveď. Po rekolekciách som sa tiež rozhodla, že budem mať stáleho spovedníka a duchovného vodcu, čo malo veľký vplyv na ďalšie budovanie mojej viery a duchovného života. Ukázalo sa, že je možné zmeniť priority v mojom živote: že si môžem nájsť čas na každodenné čítanie Svätého písma, na rozjímanie a modlitbu aj vo víre povinností. Začala som nanovo spoznávať Pána Boha a svoje povolanie. Okrem toho som začala vnímať, ako Pán Boh neobyčajným spôsobom koná v mojom živote a koľkými milosťami ma obdarúva. Od momentu obrátenia staval do mojej cesty výnimočných ľudí a obohacujúce priateľstvá.
Zmeny nastali aj v mojom pracovnom živote. Predtým som bola workoholička a perfekcionistka. Svojej práci som sa venovala naplno, bola celým mojím svetom a jediným zmyslom života, čo sa odrážalo na mojom zdraví. Bola som spokojná so svojím finančným ohodnotením a moje ego a pýcha narastali. Mohla som ísť za svojimi cieľmi, cestovať, no čoraz viac som poddávala konzumnému spôsobu života. Skutočnosť, že som prakticky pracovala medzi samými vysoko postavenými mužmi, predstavovala isté nebezpečenstvo. Keďže som pracovala celkovo v troch zamestnaniach, bolo náročné usporiadať si súkromný život. Po absolvovaní rekolekcií som si uvedomila, že v tejto záležitosti musím niečo zmeniť a spomaliť svoje životné tempo. Celý rad udalostí rozhodol o tom, že som nakoniec z korporácie odišla a venovala sa práci s mládežou v škole.
V súčasnosti sa v mojom živote dejú úžasné veci. Pán Boh tiež začal naprávať moje vzťahy s blízkymi, predovšetkým s otcom. Myslím, že už rozumiem, čo to znamená spolupracovať s Božou milosťou. Každé bdenie, rekolekcie HČS či adventné dni spoločenstva sú pre mňa skutočným stretnutím s Bohom – zúčastňujem sa ich každý rok a túžobne ich očakávam.
Mária
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!