Ako bojovať o čistotu? Čistota je postoj človeka. Je to však aktívny, nie pasívny postoj.
Čistotu rúk si neudržíme tak, že si ich nikdy nezašpiníme. Ak chceme mať čisté ruky, musíme si ich z času na čas umyť. Dokonca aj keď sa budeme veľmi snažiť, skôr či neskôr si ruky zašpiníme. Podobne je to aj s postojom k čistote – treba oň bojovať, pestovať ho, stále sa k nemu vychovávať, ustavične sa k nemu vracať a očisťovať sa. Najskôr však musíme po ňom zatúžiť, potom oň bojovať a ustavične nanovo ho nadobúdať.
Našťastie máme dokonalý „čistiaci prostriedok“, ktorým je spoveď. Nemám lepšiu radu, než tú, že po každom hriechu treba ísť do spovednice. Každý z nás bude, či už vo väčšej, či menšej miere, v niektorých oblastiach života padať. Ten, kto si myslí, že sa nikdy nepotkne, je vo veľkom nebezpečenstve. Svätý Pavol varoval: „Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol“ (1 Kor 10, 12). Samozrejme, že nie každý bude padať rovnakým spôsobom. Nie vždy pôjde o dramatický, ba až tragický pád, ale každý bude v nejakej oblasti prehrávať sám so sebou a podliehať svojej hriechom poznačenej prirodzenosti. Je to neoddeliteľná súčasť života. Môže ísť o slabosť na sladkosti, pozeranie športových zápasov, sledovanie facebooku, sklon k lenivosti alebo ťažkosť vstať ráno z postele – do konca života budeme musieť bojovať o svoju svätosť a slobodu, čiže budeme musieť bojovať sami so sebou.
Čistota je postoj, ktorý sa prejavuje v túžbe: chcem byť taký, aký objektívne som, akým ma Boh stvoril a akým ma chce mať. Pripomeňme slávnu vetu svätého Jána Pavla II.: „Rodina, ,staň sa‘ tým, čím ,si‘!“ (Familiaris consortio 17). Rodina je objektívna realita (rovnako ako každý z nás): má byť tým, čím je, čiže objaviť Boží zámer s ňou a nesnažiť sa prispôsobiť obrazu, ktorý jej predkladá bezbožný a morálne pomýlený svet, ktorý ju núti žiť podľa hriešnych chúťok a pochybných nápadov. Čistota je postoj, ktorý zahŕňa celého človeka a celý jeho život.
Samozrejme, že aj sexuálna oblasť má byť usporiadaná podľa Božieho poriadku. Určuje ho šieste prikázanie: necudzolož. Necudzoložiť znamená vedome neaktivovať sexuálnu oblasť v iných okolnostiach než v situácii manželskej lásky. Nevyvíjať nijakú sexuálnu aktivitu a úmyselne nedráždiť pohlavné orgány. Treba dodať, že u chlapcov môže k takejto reakcii dôjsť neúmyselne. Ak nejde o úmyselný a vedomý súhlas, o dobrovoľné rozhodnutie vôle, nejde o hriech. Treba si však všimnúť, v akej situácii k tomu došlo, a neskôr sa podobným okolnostiam vyhýbať.
Čistota teda znamená vedome nevyvolávať reakciu, k akej dochádza pri sexuálnom spolužití – okrem jedinej okolnosti, ktorou je manželský vzťah, kde sa láska vyjadruje prostredníctvom sexuálneho spolužitia. Len vtedy sa má vedome aktivovať mechanizmus napätia, vzrušenia a sexuálnej aktivity. V každej inej situácii ho treba brzdiť prostredníctvom vedomého spracúvania podnetov (vyhýbania sa im) a nasmerovania myšlienok do bezpečnej zóny – najlepšie na záľuby a koníčky.
Treba spomenúť ešte pojem, ktorý sa s čistotou spája a neraz sa s ňou stotožňuje a mýli – panenstvo. Panenstvo je súhrn telesných vlastností, ktoré v dôsledku prvého sexuálneho spolužitia nenávratne strácame. U žien sa to biologicky spája s panenskou blanou, čiže ide o viditeľnú stratu. Avšak aj muž stráca panenstvo, ak prežíva sexuálny styk mimo manželstva. Panenstvo sa nedá získať späť (hoci súčasný svet ponúka aj umelé panenské blany), zato k čistote sa dá vždy vrátiť.
Toto je veľmi dôležité pre niektorých z vás a pre vašich známych, s ktorými sa stretávate. Od vašej reakcie na mylné (až obsesívne) koncepcie sexuálnej rozkoše, ktorá je vytrhnutá z kontextu manželstva a plodnosti, môže závisieť zmena zmýšľania iných ľudí. Od vašej reakcie (možno aj od výrazu tváre, s akým zareagujete na nevhodné slová) často závisí, či sa iní ľudia upevnia vo svojom správaní (a budú ho považovať za správne), alebo či sa zamyslia a odvrátia od zlej cesty. Netlieskajme zlu, ktoré sa okolo nás deje.
Možnosť návratu
K postoju čistoty sa dá vrátiť a treba sa k nemu vracať, a to aj vtedy, keď tento postoj v nás slabne alebo sa čo len trochu narušil. Aj zranený človek sa môže vrátiť k úplnej čistote, k svätosti. Príkladom toho je verejná hriešnica Mária Magdaléna. Takmer ju ukameňovali za to, čo urobila, ale Ježiš si ju vyvolil a ako prvej sa jej zjavil po svojom zmŕtvychvstaní. Nezjavil sa najskôr milovanému učeníkovi Jánovi či Petrovi, ale obrátenej verejnej hriešnici. Určite to nebola náhoda, že Mária Magdaléna bola vtedy v záhrade. Takto nám Pán symbolicky ukázal, že neexistuje dno, od ktorého sa nemožno odraziť. Mária Magdaléna sa stala veľkou svätou. Každú životnú situáciu teda možno dať do poriadku, ale najskôr sa musíme rozhodnúť pre návrat k čistote, čiže k životu podľa prikázaní.
Osobná čistota
Postoj čistoty má dva rozmery. Prvý je individuálny rozmer. Ja sám musím byť čistý: mám mať čisté myšlienky, moje slová majú byť čisté, môj pohľad má byť čistý a moje skutky majú byť čisté. Mám mať čisté túžby – tie, ktoré vedome kontrolujem, ako aj tie, ktoré vychádzajú z môjho podvedomia. Áno – aj moje podvedomé túžby a želania majú byť čisté. Mať čisté túžby je pre nás veľmi ťažké, pretože svet nám nahovára, že nemravnosť je super a čistota nie je atraktívna. To je základný boj, ktorý prebieha vo vnútri každého z nás. Ide o to, aby sme uverili, že atraktívna je čistota, a nie nemravnosť, ktorú propaguje skazený svet, v ktorom žijeme.
Čistota vedie k slobode a šťastiu, zatiaľ čo nemravnosť človeka skôr či neskôr zotročí a povedie k rôznym „-holizmom“: alkoholizmu, sexholizmu a podobne. Ak uveríte v silu faktov, čiže v to, že čistota naozaj vedie k šťastnému, radostnému a naplnenému životu, bude pre vás všetko ľahšie. Lenže, žiaľ, veľa ľudí „sužuje“ ich vlastná slušnosť… Je veľa mužov, ktorí sú celý život verní svojim manželkám, ale nemajú z toho radosť, pretože si myslia, že neporiadnici a neverníci sa majú lepšie! Pochopme konečne, že sa nemajú lepšie! Takíto ľudia totiž za cenu chvíľkového vzrušenia zničia život sebe aj svojim blízkym, a to nielen tu, ale aj vo večnosti. Niet im čo závidieť.
Medzi yšlienkou, lovami a skutkami existuje silné prepojenie. Ak máme hriešne myšlienky, aj naše slová a skutky budú zlé. Každý bude mať (až do konca života), v čom na sebe pracovať – ak nie v jednej oblasti, tak v druhej.
Ako niečo zanechať? Ako to zmeniť? V knihe Osoba a čin Karol Wojtyła hovorí o prepojenosti medzi vnútrom a vonkajškom – vonkajšie skutky sa zvnútorňujú, čiže vonkajšie skutky prechádzajú na toho, kto ich vykonal. Ako si teda máme usporiadať „zadný mozog“, ku ktorému nemáme priamy prístup? Najskôr musíme usporiadať (a to radikálne) svoje skutky a potom (alebo skôr súčasne) svoje slová (taktiež radikálne), no a následne si musíme radikálne očistiť myšlienky. Dostatočne dlho praktizované pekné skutky, slová a myšlienky sa odtlačia vo vnútri toho, kto takto koná, hovorí a myslí – zvnútornia sa a preniknú do podvedomia. Je to praktická cesta k oslobodeniu od zlých túžob, ktoré nám svet všemožne vtláča do hlavy a podvedomia.
Je dobré zablokovať si v počítači pornografické stránky, aby sa ani náhodne nezapínali. A keď narazíme na nežiadané zmyselné obrazy, naučme sa odvrátiť pohľad, ba aj zatvoriť oči. A keď prídu zlé myšlienky a predstavy (napríklad pod vplyvom neúmyselných zrakových podnetov), presmerujme svoje myšlienky na územie svojich koníčkov a záujmov. Tieto jednoduché rady pomohli v boji o čistotu už nejednému človeku.
Čistota vo vzťahu
Druhým rozmerom postoja čistoty je čistota vo vzťahu. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na dôležitú vec – ak je niekto sám v sebe nečistý, nie je schopný vybudovať čistý vzťah, hoci často o tom sníva. Sú muži, ktorí tvrdia: „Ja sa zatiaľ zabávam s dievčatami, ale keď sa ožením, budem svojej vyvolenej verný do konca života.“ A môže si to ozaj úprimne myslieť. Veľmi veľa mužov sľubuje manželskú lásku a vernosť a naozaj chcú dodržať manželskú prísahu.
Rodí sa však otázka: Sú toho schopní? Sexholik závislý od pornografie, masturbácie či dokonca od sexuálneho styku so ženami môže úprimne túžiť byť verný, avšak nie je schopný uskutočniť túto túžbu. Je naivné myslieť si, že síce som nečistý, ale keď stretnem čisté dievča, vybudujem si s ním nádherný, čistý, svätý manželský vzťah. Ak je jeden z partnerov nečistý, táto skutočnosť ovplyvní čistotu vo vzťahu a naruší ju. Takýto vzťah dosiahne istú hornú hranicu, nad ktorú sa nepozdvihne, kým partneri, ktorí tento vzťah tvoria, nedozrejú.
Boj o čistý vzťah môže byť veľmi dôležitým prvkom rastu oboch partnerov. Ba čo viac, zamilovaný chlapec či dievča majú veľmi silnú motiváciu obetovať sa a namáhať sa pre milovaného človeka. Naozaj môžu dozrieť a oslobodiť sa zo závislosti, a to predovšetkým vtedy, keď svoju úprimnú ľudskú snahu podporia modlitbou, adoráciou Najsvätejšej sviatosti a sviatostnými milosťami. Preto je veľmi dôležité, aby mladí vo dvojici bojovali o čistotu a navzájom sa pri tom podporovali. Možno by bolo dobré, keby osobitnú starostlivosť venovali tomu z nich dvoch, ktorého čistota je väčšmi ohrozená. Od čistoty obidvoch totiž závisí kvalita ich vzťahu. Bez obojstrannej čistoty neprežijú opravdivú, čistú, obšťastňujúcu lásku.
Nečisté môže byť snívanie a rozmýšľanie o vzťahu, vyjadrovanie sa o ňom, ako aj konanie vo vzťahu. Podriadiť si oblasť sexuality a očistiť ju v sebe samom je našou individuálnou aj spoločnou úlohou. Radikálne musíme očistiť svoje skutky, slová, pohľady, ale aj svoje rozmýšľanie a snívanie o vzťahu.
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!