Venovala som sa marseilskému tarotu, ktorý má najväčšie magické možnosti… Bolo to podľa mňa ženské, podporovalo to moju sebaistotu a dávalo mi to moc, zvlášť vtedy, keď sa z kariet dalo vyčítať niečo pre človeka, ktorý sa prichádzal so mnou poradiť.
Na začiatku som sa musela naučiť rozkladať karty, vykladať ich význam a súvislosť medzi kartami. Potrebovala som na to trochu času, ale veľmi som sa snažila a celá som sa do toho vložila. Kontemplovala som karty, rozprávala som sa s nimi ako so živým človekom. V podstate už po niekoľkých týždňoch som cítila, že sa mi darí. Ľudia mi kládli otázky a ja som im vysvetľovala ich situáciu alebo predpovedala, čo sa stane a čo majú robiť, aby boli šťastní. Veštila som zadarmo.
Už po roku som bola výborná, po dvoch rokoch úžasná a venovala som sa už len kartám. Prichádzali ku mne priateľky a ja som im pomáhala v ťažkých životných situáciách, radila som im podľa kariet. Bola som presvedčená, že je to moje životné poslanie; chcela som pomáhať druhým. Nevidela som na tom nič zlé, ale spôsob, ktorý som si zvolila, bol úplne zhubný…
Vtedy sa ešte nedialo nič mimoriadne. Zo začiatku som dokonca chodila do kostola tak, ako väčšina ľudí. Postupne som však už nepotrebovala kostol a zriekla som sa svätej omše (na dlhé roky, ako sa ukázalo neskôr). Všetko prebiehalo celkom dobre a iste by to ešte pokračovalo, keby môj otec nepostrehol, že stále sedím doma, nikde nechodím a čoraz horšie vyzerám. Ja som to vtedy akosi nevnímala. Môj otec sa dovtípil, že žriedlom problému sú karty. Celý môj vtedajší život sa točil okolo tarotových kariet… A ja som si vôbec neuvedomovala, že sa tým ponáram do okultizmu…
Jedného dňa po návrate zo školy som sa chcela pozrieť na tarotové karty. Vložila som ruku do zásuvky, ale neboli tam! Najskôr ma ovládla zúrivosť, potom zúfalstvo. Za každú cenu som sa ich musela dotknúť, držať ich v ruke, aby som sa cítila bezpečne! Začala som kričať a neskôr prosiť rodičov, aby mi karty vrátili. Cítila som sa, akoby som bola pritlačená k múru a prosila o milosť pred popravou… Napriek tomu mi rodičia karty nevrátili, ale úpenlivo ma prosili, aby som s tým skoncovala. V tej chvíli som si uvedomila, že bez kariet nedokážem žiť, že som závislá. Videla som samú seba, čo sa so mnou deje, keď ich nemám – nebolo to normálne. Pokúsila som sa zo závislosti vyslobodiť a prvým krokom bolo zničenie (spálenie) tarotových kariet.
A to bol prelom v mojom príbehu. Odvtedy som nevzala do ruky nijaké karty – a ani to nezamýšľam urobiť. Som nesmierne vďačná rodičom, hoci ďalšia časť boja už prebiehala bez ich vedomia. Dnes sa nazdávam, že dávno predtým, než sa začal proces môjho uzdravenia, sa niekto za mňa modlil, aby som získala svetlo života. Myslím si, že to bola moja stará mama. Po rozhodnutí definitívne skoncovať s tarotovými kartami, čiže po vyhodení všetkých kníh a vecí akokoľvek spojených s okultizmom, som pochopila, s kým mám dočinenia. Zlý sa začal prejavovať, pretože vedel, že ma stráca. Začal sa môj boj za oslobodenie z okultizmu…
Všetky reklamy na tarotové karty vo mne vyvolávali neovládateľný túžbu mať ich späť. Strašne som sa trápila. Viedla som vnútorný boj o prežitie, nemala som radosť ani chuť žiť. Nedokázala som rozmýšľať o normálnych veciach. Strácala som zmysel vlastnej existencie.
Občas som mávala chvíle, keď som sa pokúšala modliť, ale išlo mi to veľmi ťažko. Prosila som Boha, aby mi vrátil normálne vnímanie sveta. Vedela som, že môj stav nemá iba psychický podklad. Napadali mi zvláštne obrazy – len tak, bez príčiny. V myšlienkach som videla udalosti, ktoré sa týkali budúcnosti, napr. smrť, choroby a ľudské nešťastia. To, čo sa ukazovalo, keď som vykladala karty pre zákazníkov, prichádzalo teraz samo, bez kariet a neočakávane, dokonca proti mojej vôli. Modlila som sa a cítila som, že moja modlitba je slabá. Vedela som, že nie som sama. Ktosi mi celé roky pomáhal rozvíjať môj veštecký talent, no ja som si jednoducho myslela, že myšlienky a videnia pochádzajú odo mňa, teda z kariet, ktoré som dobre vykladala… V mojej hlave zrazu vznikali rúhavé myšlienky, ktoré som nedokázala ovládnuť. Ktosi ma zobúdzal uprostred noci, v izbe som vnímala akúsi zlovestnú prítomnosť, napadali mi samovražedné myšlienky a ja som sa od strachu zvíjala.. Bolo to, akoby Zlý bojoval o to, čo stráca, a vyhrážal sa, že ma zabije… Bojovala som o pokoj myšlienok – a prehrávala som. Život pre mňa strácal iskru. Keď som bola v izbe a snažila sa zaspať, po posteli mi chodili veľké čierne chrobáky a svetlo sa samo zažínalo. Mnoho ráz, keď som sa vracala domov, som stretávala zvláštnych ľudí, šialencov s posadnutosťou v očiach. Zastavovali ma, na niečo sa ma vypytovali… Videla som, že všetci majú niečo spoločné. Bolo to, akoby mi Zlý posielal podozrivých ľudí, aby mi ukázal, že svet patrí jemu a že mu neutečiem. Občas som v izbe počula zlovestné vrčanie psa – asi to bol pes, pretože som to len počula, ale aj tak to bolo hrozivé. Nekonečné muky…
Mala som už pripravený plán samovraždy. Našťastie… raz si duchovne citlivý človek všimol, že sa akosi čudne vo svojej uzavretosti mením. Málokto si to všimol, pretože navonok som bola normálna. Bola som vyčerpaná bojom. Keď sa iní za mňa modlili, vracali sa mi sily.
Keď je človek už natoľko silný, že si uvedomuje závažnosť problému, musí sa slávnostne zrieknuť neprávosti a začať cestu nápravy svojho života. Dlho som sa pripravovala na túto chvíľu. Podopieraná mnohými modlitbami známych ľudí jedného dňa som sa vnútorne zriekla zla, akéhokoľvek okultizmu v mene Ježiša Krista. Prebehlo to cez deň, v mojej izbe, kde som vždy veštila. Vo chvíli, keď som sa slávnostne rozhodla skoncovať s tarotovými kartami, som zrazu v izbe zazrela ohyzdnú bytosť podobnú vlkodlakovi, avšak oveľa reálnejšiu a škaredšiu. Stála som ako skamenená. Pamätám si nenávisť v očiach toho monštra – niečo také som nevidela u nijakého človeka! Intuitívne som sa začala modliť Zdravas’ Mária… Po chvíľke obluda zmizla a už nikdy sa nezjavila. Matka Božia vždy prichádza na pomoc. Ona je mimoriadnym stelesnením krásy, čistoty a pokory a zlí duchovia reagujú na Pannu Máriu ako potkany pri pohľade na oheň v tmavej pivnici.
Po tejto udalosti som sa vybrala k exorcistovi, aby som sa očistila, oslobodila a uzdravila v mene Ježiša Krista silou jeho milosti. Týchto stretnutí bolo niekoľko.
Od tej doby uplynulo päť rokov. Je to dostatočne dlhý čas na to, aby som si uvedomila spustošenie, aké vo mne spôsobili moje zväzky s okultizmom. Chválim Ježiša za to, že ma vytrhol z pekla a postupne ma obnovuje. Žiaľ, je veľa takých, ktorí nechcú vyznať tento hriech a zotrvávajú v otroctve zlého ducha…
Keď sa teraz delím o svoju skúsenosť, chcela by som všetkých varovať pred nebezpečenstvom veštenia. Scenár je stále rovnaký: vtiahnuť, zadržať a zničiť – skôr či neskôr. Celkový chaos v živote je príčinou toho, že hľadáme rýchle odpovede. Veštenie ponúka takúto odpoveď. Často sa od veštkýň dozvedáme také veci, ktoré okrem nás nemôže nikto vedieť, a to nás udivuje. Ani dokonalý psychologický rozhovor a rozbor by nepriniesol podobné informácie. A v tom je vlastne háčik, na ktorý sa ľudia dajú chytiť, pretože si myslia, že všetko, čo hovorí veštica, je pravda.
Predovšetkým treba vedieť, že tarotové karty jednoznačne patria do sveta mágie. Karty sú vymyslené tak, aby démon mohol pôsobiť v našom živote v širokom zábere, a tým nás zotročovať a predstierať, že všetko vie. Samotné používanie tarotových kariet je totožné s používaním zaklínadiel, ktoré majú za cieľ vyvolávať duchov. Veštec nemusí o tom vedieť – a vlastne ide o to, aby nevedel. Keď kladieme kartám otázky, prehrešujeme sa proti prvému prikázaniu, ktoré hovorí, že Boh má byť jediným Pánom nášho života. Týmto hriechom sa dobrovoľne odovzdávame pod vládu zlých duchov. Zvyšok prebieha podľa klasickej schémy zotročenia. Démoni, ktorí využívajú karty, nepoznajú budúcnosť, ale ju tak usmerňujú, aby človeka priviedli k večnému zatrateniu. Sú mimoriadne inteligentní a snažia sa udržať veštca v stave hriechu, pretože vtedy majú k nemu ľahký prístup. Poznajú osobnosť veštca (veštice), všetky jeho (jej) slabosti a hriechy. Prostredníctvom vhodnej manipulácie udržujú veštca (vešticu) v domnienke, že má výnimočné schopnosti. Často si takýto človek myslí, že tieto dary pochádzajú od Boha, a to je dvojnásobný problém.
Okultná skúsenosť, hoc aj v podobe veštenia, zanecháva po sebe veľmi dlhú stopu. Jedným z dôsledkov je nechuť modliť sa a odpor k Cirkvi. Viem, že Zlý sám od seba nepustí nikoho, koho drží vo svojich pazúroch. Na počiatku ti zaistí zdanlivý pokoj, podsunie ti nejaké mimoriadne schopnosti – a potom ťa zničí. Ak mu to dovolíš, odoberie ti lásku a nahradí ju skazou. Neskôr ťa presvedčí, že je to vina iných ľudí… Ak sa človek včas neprebudí a neuverí, že Ježiš je jediný Spasiteľ, ktorý má moc všetko obnoviť, jeho život bude celý čas poznačený mučivým duchovným zotročením.
Na to, aby sme získali milosť uzdravenia, potrebujeme pokoru a otvorenosť na milosrdného Ježiša, ktorý odpúšťa všetky hriechy a celkom oslobodzuje z otroctva okultizmu. Ľudia, ktorí sa venovali okultizmu, sa musia vyspovedať a potom sa každý deň s úplnou dôverou a trpezlivosťou odovzdávať Ježišovi, aby pokračoval proces ich uzdravenia a návratu k životu. Musí sa to diať v každodennej vytrvalej modlitbe, prostredníctvom častého prijímania Eucharistie, pravidelnej spovede a práci na sebe pod vedením spovedníka. Veľkou pomocou je služba exorcistu, porada s kresťanským psychológom a podpora modlitbovej skupiny.
Pokiaľ žijeme na svete, môžeme vyhrať život. A stávka je veľmi vysoká: spása alebo zatratenie. Boh nám dal prostriedky na to, aby sme zvíťazili a nestratili sa. Som šťastná, že žijem v priateľstve s Bohom. Boh bol, je a vždy bude silnejší a môže všetko premeniť, ak mu odovzdáme celý život. Kedysi som vstúpila do smrti a ani som netušila, že ma zabíjajú. Preto, aby som sa znovu nestratila, sa celá odovzdávam Božiemu milosrdenstvu: „Ó, ľútostivý Bože, ty jediný ma môžeš ospravedlniť a neodmietneš ma nikdy, keď sa vyberiem skrúšená k tvojmu milosrdnému srdcu, ktoré nikdy nikoho neodmietlo, aj keby bol najväčším hriešnikom“ (Denníček 1730).
Anna