Čo nás čaká po smrti?

V úradných knihách je zaznamenaný deň nášho narodenia a raz tam bude zapísaný aj deň našej smrti.

Boh, náš vševediaci Otec, pozná hodinu našej smrti. V 90. žalme sa hovorí: „Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, a ako jedna nočná stráž“ (v. 4) a „vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat“ (v. 10).

Boží súd

Boží súd presvetlí všetko svetlom Božej lásky, pretože Boh je láska. Po smrti nás čaká Božia spravodlivosť, ktorá je však iná ako ľudská. Božia spravodlivosť je plná milosrdenstva. Celý svoj život, všetko dobro a zlo, ktoré sme vykonali, uvidíme očami dobrotivého Boha. Spoznáme Božiu lásku v plnosti. Keby sme ju už teraz celkom poznali, neboli by sme schopní žiť dlhšie v tele na zemi. Pán hovorí: „A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet… Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu“ (Jn 3, 19 – 21).

Odmena v nebi

Ježiš Kristus hovorí: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!“ (Jn 14, 2). Ježiš pripravil pre každého jedinečné miesto v nebi, ktoré nemôže zaujať nik iný. Nebo spočíva v dokonalom zjednotení s Najsvätejšou Trojicou, Bohom lásky: Otcom, Synom Ježišom Kristom a Duchom Svätým. Zároveň ide o zjednotenie s Božou Matkou, Pannou Máriou, so svätými a so všetkými ľuďmi v nebi. Je to trvalá odmena za každé, aj to najdrobnejšie dobro, ktoré sme vykonali počas pozemského života. Na konci sveta bude mať na nebeskom šťastí účasť aj naše telo. Skrze Krista vstaneme z mŕtvych, čiže budeme v nebi už nielen s dušou, ale aj s telom, tak ako Panna Mária, Božia Matka.

Očistec

Božia láska nám umožňuje aj po smrti konať pokánie za hriechy, ktoré sme nevykonali na zemi. Očistec nie je miesto, ale stav. Očistec nie je trest v ľudskom ponímaní, ktorý spája trest s pomstou. Očistec je dôsledok nedostatku lásky a zla v našom pozemskom živote. Je to utrpenie, ktoré vyplýva z túžby po Bohu. Je to oslobodenie od všetkého, čo nás od Boha oddeľuje, zvlášť od pýchy a egoizmu. Zosnulým v očistci môžeme pomôcť modlitbou, pokáním, svätými omšami, odpustkami a nápravou zla, ktorú nestihli vykonať počas svojho života. Všetci, ktorí sú, alebo raz budú v očistci, pôjdu do neba.

Peklo

Božia láska je taká veľká, že dovoľuje človeku využiť dar slobody naplno. Človek si môže vybrať Boha, alebo ho odmietnuť. Môže konať dobro, alebo zlo. Boh nechce zatratiť nikoho: „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (Jn 3, 17). Boh vo svojej láske bojuje za spásu každého človeka až do konca. Svojím dobrovoľným a vedomým rozhodnutím pre zlo, svojou tvrdohlavosťou, nenávisťou, pýchou alebo nečistotou sa človek sám odsudzuje na peklo.
Peklo je hrozné miesto, večné odlúčenie od Boha, zúfalstvo, ustavičné spoločenstvo so satanom, trvalé zlo, neschopnosť milovať, nenávisť voči Bohu a všetkým stvoreniam.

Koniec sveta

Sväté písmo nám zjavuje pravdu o druhom Kristovom príchode na zem. Tento príchod bude definitívnym víťazstvom dobra nad zlom. Bude zjavením dobra, radosti, šťastia a dokonalosti, po akých túžime. Preto spolu s celou Cirkvou z hĺbky srdca volajme, ako nás to učí Kniha zjavenia svätého apoštola Jána: „Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22, 20).