Srdce, ktoré tak veľmi miluje

V strednom Francúzsku, v departmente Saone et Loire, v malej starobylej obci Paray-le-Monial sa vypína prekrásna, dokonale zachovaná románska bazilika.

Ježiš si však za miesto osobitných milostí nevybral túto nádhernú svätyňu, ale neveľkú barokovú kaplnku spojenú s kláštorným komplexom sestier vizitiek. Keď do nej vstúpime, pocítime zvláštnu atmosféru, akoby sa nám Ježiš prihováral slovami: „Hľa, Srdce, ktoré tak veľmi miluje ľudí… ale od väčšiny z nich dostáva iba nevďačnosť…“ Toto Ježišovo vyznanie počula mladá rehoľníčka Margita Mária v roku 1674. Pán si vyvolil toto skromné miesto a skromnú dôverníčku, aby zjavil svetu úžasnú pravdu o svojom Srdci, ktoré nekonečne miluje každého človeka. A z tohto miesta sa táto pravda rozšírila do celej Cirkvi a sveta.

Dôverníčka

20. júna 1671 prekročila dvadsaťtriročná Margita Mária Alacoque prah kláštora sestier vizitiek v Paray-le-Monial. Dlho musela bojovať so svojou rodinou, ktorá bola síce nábožná, ale tiež veľmi početná a chudobná, a preto nesúhlasila s jej odchodom do kláštora. Dievčina tento boj vyhrala vďaka svojej zanovitosti. Vo chvíli vstupu do kláštora počula vnútorný hlas: „Tu ťa chcem mať.“
Už predtým počula a vnímala vnútorné vnuknutia. Od skorej mladosti nosila vo svojom vnútri veľkú túžbu nasledovať Ježiša Krista, a preto sa prostredníctvom svojho pokánia a umŕtvenia snažila priblížiť Pánovmu utrpeniu. Mohli by sme povedať, že obeta a utrpenie z lásky k Milovanému sa stali obsahom jej života. Margitine náboženské vedomosti, získané na hodinách náboženstva v škole, neboli veľké, a preto dúfala, že v kontemplatívnom, hoci nie klauzúrnom kláštore hlbšie prenikne do právd viery a tajomstiev vnútorného života. Tešila sa, že rehoľný rád, do ktorého vstúpila, má silnú mariánsku charizmu, vďaka čomu bude jej láska k Bohu dozrievať pod ochranou Panny Márie, od ktorej sa naučí žiť v pokore, poslušnosti, chudobe a umŕtvení.

Mystické milosti hlbokého spojenia s Bohom, ktoré Margita zakúsila už skôr, boli odteraz čoraz častejšie. Pán ju viedol po osobitnej ceste, čím ju pripravoval na jej budúcu úlohu. On sám bol novicmajstrom jej mystického noviciátu, zatiaľ čo rehoľná formácia, akú jej poskytovali sestry vizitky, sa uberala inou cestou: dôraz sa kládol na jednoduchosť, pokoru, hľadanie Božej vôle vo všetkom, modlitbu, prácu a komunitný život. Margitine mystické vytrženia a zážitky znepokojovali jej predstavené, ktoré si kládli otázku, či jej povolanie zodpovedá charizme ich rádu. Pochybnosti vyjadrovali aj iné sestry, ktoré novicku pozorne sledovali. Margita sa preto vyžialila Ježišovi: „Kvôli tebe ma odtiaľto vyhodia!“ Nakoniec však predstavená aj kláštorná kapitula uznali, že ide o pôsobenia Ducha Svätého a že kandidátka v kláštore zostane.

Poslušnosť Ježišovi a predstaveným

Blížil sa dátum zloženia rehoľných sľubov, pred ktorými sa konali duchovné cvičenia. Margita sa mala v tom čase starať o oslicu so žriebäťom. Mala zvieratá pásť a strážiť, aby neprešli z pasienku do zeleninovej záhrady, ktorá bola veľmi dôležitá pre obživu kláštora. Sestry ju chceli takto stiahnuť z neba na zem. Pastierka však pri svojej činnosti kľačala pod stromom a hlboko sa ponorila do zvelebovania svojho Učiteľa. Jedného dňa, keď sa takto modlila, osly utiekli do zeleninovej záhrady. Keď sa Margita prebrala z vytrženia, celá zhrozená vybehla zachraňovať záhradu, ale Ježiš ju upokojil a uistil, že zvieratá nespôsobili nijakú škodu. A naozaj, sestry, ktoré takisto vybehli do zeleninovej záhrady a snažili sa vyhnať votrelcov, našli všetko v dokonalom poriadku.
Margitina rehoľná formácia pokračovala aj po zložení sľubov. Sestry chceli vyskúšať jej poslušnosť, a preto jej dávali veľa fyzickej práce (ďalej pásla osly). Ale predstavená jej nariadila niečo ešte ťažšie: Margita mala zapisovať svoje duchovné zážitky, predovšetkým Ježišove slová.

Keďže jej mystické stavy priťahovali pozornosť sestier, Margita prosila Pána, aby jej svoje milosti udeľoval, keď bude osamote v cele, aby to nevyvolávalo zvedavosť a rozruch. Po neúspešných pokusoch presvedčiť Pána pochopila, že Ježišovi sa osobitne páči modlitba pred Najsvätejšou sviatosťou. Je dôležitejšie chváliť ho prítomného v Eucharistii, než starať sa o ľudské ohľady.

Veľké zjavenia v rokoch 1673 – 1675

Blížil sa čas najväčších milostí, aké Pán udelil Margite. V jej životopisoch sa tento čas nazýva obdobím veľkých zjavení Ježišovho Srdca, ktoré trvalo od roku 1673 do roku 1675. 27. decembra 1673 bola Margita v chóre a modlila sa pred Najsvätejšou sviatosťou. Svoj zážitok opísala vo svojom denníku nasledovne: „Niekoľko hodín mi Ježiš dovolil odpočívať na svojom svätom srdci. Potom som od tohto milovaného Srdca dostala také milosti, že len spomienka na ne ma uvádza do vytrženia.“ Rehoľníčka počas vytržení naozaj nevnímala to, čo sa dialo okolo nej, pretože ju celkom prenikala Božia prítomnosť. Počas tohto zjavenia Pán vyriekol osobitne dôležité slová: „Moje Božské Srdce horí takou veľkou láskou k ľuďom, a zvlášť k tebe, že už nevládze udržať plamene svojej vrúcnej lásky, ale žiada si, aby sa prostredníctvom teba čo najviac rozšírili a obohatili ľudí pokladmi, ktoré ti ukazujem. Sú to milosti potrebné na posvätenie a spásu, potrebné na záchranu z priepasti zatratenia. Na uskutočnenie tohto veľkého zámeru som si vyvolil teba, nehodnú a nevedomú, aby bolo zjavné, že je to moje pôsobenie.“

Ďalšie posolstvo, pri ktorom vizionárka neuvádza dátum, má slávnostný charakter. Margita sa počas adorácie ponorila do hlbokej modlitby a uvidela Ježiša v sláve. Z jeho piatich rán vychádzali lúče, pričom najväčší vychádzal z jeho hrude – a v tejto žiare sa jej zjavilo Ježišovo Srdce. Ježiš jej povedal, ako veľmi miluje ľudí, a zároveň sa jej sťažoval na ľudskú nevďačnosť a necitlivosť: „Spôsobuje mi to väčšiu bolesť než všetko to, čo som vytrpel počas svojho umučenia… prejavujú mi chladnú ľahostajnosť a odvracajú sa odo mňa napriek tomu, že im všemožne preukazujem dobrodenia. Aspoň ty mi urob radosť a konaj zadosťučinenie za ich nevďačnosť, koľko len vládzeš.“ Keď sa Margita ponosovala na svoju neschopnosť, Ježiš jej odvetil: „Ja budem tvojou silou. Ničoho sa neboj. Buď pozorná na môj hlas a na to, čo od teba žiadam, aby som ťa pripravil na plnenie mojich zámerov.“
A vtedy jej dal prvú úlohu: „Budeš ma prijímať v Najsvätejšej sviatosti tak často, ako ti to poslušnosť dovolí… Okrem toho budeš prijímať Eucharistiu každý prvý piatok v mesiaci. Každú noc zo štvrtku na piatok ti dám účasť na smrteľnom smútku, aký som prežíval v Getsemanskej záhrade.“

Na tieto náboženské úkony, predovšetkým na prijímanie Eucharistie, bol potrebný súhlas predstavenej. Nesmieme zabúdať, že v 17. storočí panovala vo Francúzsku ako aj v iných krajinách západnej Európy spiritualita, ovplyvnená jansenistickým hnutím, ktoré bolo neskôr označené za herézu. Jansenizmus zdôrazňoval Boží majestát a vyžadoval úctu voči Bohu, pred ktorým je človek iba prach a ničota, nehodná priblížiť sa k nemu a mať s ním dôverný vzťah. Týkalo sa to predovšetkým účasti na svätej omši a prijímania Eucharistie, ktoré bolo vyhradené iba na dni veľkých sviatkov a slávností v rehoľných spoločenstvách. Prísna, často prehnaná askéza, duch modlitby, tvrdé úkony pokánia a predovšetkým obmedzený prístup k Najsvätejšej sviatosti spôsobili, že jansenizmus napĺňal ľudí strachom z Boha a odvádzal ich od neho. Toto hnutie bolo veľmi silné a posledný smrteľný úder mu zadala až „malá cesta duchovného detstva“ svätej Terézie z Lisieux. V 17. storočí jansenizmus kvitol a aj kontemplatívne rehole nainfikoval svojím pohľadom na vzťah človeka k Bohu. Preto sa nečudujme, že Margitina predstavená nesúhlasila s ničím, o čo Pán rehoľníčku požiadal.

Onedlho nato Ježiš povedal Margite svoje ďalšie priania. Netýkali sa už iba jej osobných náboženských praktík, ale boli adresované všetkým ľuďom, ktorí chceli odpovedať na lásku Ježišovho Srdca. Margita toto posolstvo dôsledne zapísala a odovzdala svojmu spovedníkovi: „Božské Srdce sa mi zjavilo na ohnivom tróne, bolo jasnejšie než slnko a priezračnejšie než krištáľ a malo otvorenú ranu. Ovíjala ho tŕňová koruna, ktorá symbolizuje rany, aké mu spôsobujú naše hriechy… Dal mi pochopiť, že horí túžbou po tom, aby ho ľudia milovali a aby ich odvrátil z cesty vedúcej k zatrateniu, kam ich satan hromadne zvádza. Preto sa rozhodol, že mi zjaví svoje Srdce so všetkými pokladmi lásky, milosrdenstva, milosti, posvätenia a spásy. Všetkých, ktorí mu podľa svojich možností prejavia svoju lásku, úctu a zvelebenie, hojne obdarí pokladmi, ktorých prameňom je jeho Božské Srdce.
Toto Srdce si treba uctievať v podobe ľudského srdca. Želá si, aby sa obraz jeho Srdca vystavil a aby som ho nosila na svojom srdci, aby ho pretavil svojou láskou, naplnil bohatstvom svojich darov a zničil všetky jeho nezriadené poryvy.

Všade, kde umiestnia tento svätý obraz na viditeľnom mieste a kde si ho budú uctievať, rozleje svoju milosť a požehnanie.
Táto pobožnosť je akoby poslednou námahou jeho lásky. Pán Ježiš chce v týchto posledných storočiach darovať ľuďom milosrdné vykúpenie, aby ich vytrhol spod diablovej moci, ktorú chce zničiť. Túži nás podriadiť oslobodzujúcej vláde svojej lásky. Obnoví ju v srdciach všetkých, ktorí prijmú túto pobožnosť.“

Vrcholné zážitky

Margitina horlivosť pri plnení Ježišových prianí a snaha odpovedať svojou láskou na lásku jeho Srdca ju priviedli do stavu vyčerpania, v ktorom nebolo ľahké rozlíšiť, čo vyplýva z mystických zážitkov a čo je prejavom choroby. Čoraz častejšie návaly horúčky vyčerpali jej organizmus natoľko, že lekári iba zalamovali rukami. Zmätená a bezradná predstavená prosila chorú, aby sa modlila k Pánovi za uzdravenie, ktoré by potvrdilo, či toto všetko (mystické milosti aj choroba) pochádza od neho. Chorá splnila príkaz predstavenej. Zjavila sa jej Panna Mária a nežne sa s ňou rozprávala: „V mene môjho Syna ti vraciam zdravie. Je pred tebou ešte dlhá a ťažká cesta.“ Margita hneď vyzdravela a začala si plniť svoje rehoľné povinnosti.
Predstavená sa nechcela spoliehať iba na svoj úsudok o týchto veciach, a preto požiadala o radu vzdelaných kňazov. Obrátila sa na troch vzdelaných a skúsených kňazov a poprosila ich, aby preskúmali Margitinu záležitosť. Každý z nich sa osobne rozprával s vizionárkou, potom sa spoločne poradili a nakoniec povedali predstavenej svoj názor. Boli presvedčení, že všetky videnia sú iba preludy oslabeného organizmu, a preto sa má rehoľníčka lepšie stravovať a obmedziť dlhšie rozjímania.

Margitu tento rozsudok veľmi zranil, ale Pán jej pri najbližšom videní vrátil vnútorný pokoj. Postaral sa aj o to, aby jeho verná služobníčka našla vhodnú oporu. Do jezuitského kláštora v Paray-le-Monial prišiel nový rektor, tridsaťštyriročný páter Klaudius de la Colombière, známy ako vynikajúci teológ a duchovný človek. Predstavená kláštora vizitiek ho požiadala, aby spovedal sestry. Keď jej žiadosť prijal a keď mu predstavená predstavila celé spoločenstvo, Margita začula vnútorný hlas: „To je ten, koho ti posielam.“ Duchovné vedenie pátra Klaudia, dnes už svätého, bolo tvrdé, ale bolo založené na úplnej dôvere voči penitentke a jej zážitkom, čo Margita veľmi potrebovala. Najťažší bol pre ňu príkaz dôsledne zapisovať všetky mystické milosti, aké zažíva.

Šíriť úctu k Ježišovmu Srdcu

16. júna 1675, v oktáve po slávnosti Božieho tela, mala Margita tretie „veľké zjavenie“ Ježišovho Srdca. Keď kľačala pred vyloženou Najsvätejšou sviatosťou, Pán jej ukázal svoje Srdce a povedal: „Hľa, Srdce, ktoré tak veľmi miluje ľudí, že sa nezastavilo pred ničím – ani pred vyčerpaním a sebazničením, len aby im dokázalo svoju lásku. Väčšina z nich sa mi za to odpláca nevďačnosťou, ktorá sa prejavuje neúctou, svätokrádežami, ľahostajnosťou a pohŕdaním, aké mi preukazujú v tejto sviatosti lásky. Ale oveľa väčšiu bolesť mi spôsobuje to, že sa takto správajú aj srdcia, ktoré sa mi zasvätili. Preto ťa prosím, aby bol prvý piatok po oktáve Božieho tela vyhlásený za osobitný sviatok môjho Srdca. V ten deň budú kresťania prijímať Eucharistiu, budú sa modliť odprosujúcu modlitbu a takto mi vynahrádzať za urážky, aké moje Srdce zažíva na oltároch. Takisto ti sľubujem, že moje Srdce sa rozšíri a vyleje hojné milosti svojej božskej lásky na tých, ktorí si ho budú ctiť a budú túto úctu šíriť medzi ľuďmi.“

Pán Ježiš chcel, aby Margita podnikla kroky, ktoré by viedli k šíreniu úcty k jeho Božskému Srdcu. To si však vyžadovalo nielen súhlas jej rehoľných predstavených, ale aj schválenie sviatku a úcty k Božskému Srdcu, ktoré musela vydať Apoštolská stolica. Rehoľníčku táto úloha prestrašila, ale Pán jej poslal pátra Colombièra, ktorý sa ako prvý zaujímal o teológiu Ježišovho Srdca a rozhodol sa šíriť túto úctu všade, kde mohol.
Nebola to ľahká ani krátka cesta. Margita si uvedomovala, že aj v samotnom kláštore má táto úcta viac nepriateľov a skeptikov než prívržencov. Neuvedomovala si však, akú búrku vyvolá…
(Pokračovanie nabudúce.)

Teresa Tyszkiewiczová

Pramene: Margita Mária Alacoque: Pamiętnik duchowy. Kraków 2003; Wójcik, Małgorzata Maria: Pan jej objawił tajemnice swego serca. Święta Małgorzata Maria Alacoque. Jasło 2003.