Vyvolávanie duchov

Vyvolávanie duší zosnulých a duchov s cieľom poznať skrytú pravdu a získať osobitnú nadprirodzenú moc radikálne ničí vzťah s Bohom. Človek sa pritom vystavuje veľkému nebezpečenstvu, lebo takto priamo pozýva démonov do svojho života.

Vyvolávanie duší zosnulých, čiže nekromancia, a vyhľadávanie kontaktu s duchmi, čiže špiritizmus, sú formy mágie, ktoré boli známe už v staroveku a v pohanstve (hoci špiritizmus ako učenie sa rozvinul až v polovici 19. storočia). V súčasnosti poznačenej krízou viery sa tieto praktiky znovu vracajú. Aktuálne teda zostávajú slová Gilberta K. Chestertona: „Keď človek prestane veriť v Boha, je schopný veriť v čokoľvek.“ Ľudia veria v schopnosti podvodníkov, ktorí v túžbe po zisku prestierajú schopnosť nadviazať kontakt so záhrobím. Niektorí veria, že reálny kontakt s duchmi im prinesie dobré ovocie a odmietajú pravdu, že v konečnom dôsledku to bude vždy viesť k nešťastiu.

Božie slovo je ostrejšie ako meč

V Starom zákone je veľmi jednoznačne sformulovaný zákaz vykonávať akékoľvek magické praktiky: „Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, daj si pozor, aby si nenapodobňoval ohavnosti tamojších národov. Nech sa u teba nenájde nik, čo by svojho syna či dcéru prevádzal cez oheň, alebo kto by zisťoval osudy a pozoroval oblaky a znamenia, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani veštec, ani kto by sa dopytoval mŕtvych na pravdu. Lebo toto všetko sa protiví Pánovi a pre takéto hanebnosti ich vyženie pri tvojom príchode“ (Dt 18, 9 – 12).

Na inom mieste Svätého písma sa dočítame: „A osobu, ktorá sa obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vyhubím ju z jej ľudu. Ukážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som Pán, váš Boh! Zachovávajte moje príkazy a plňte ich; ja som Pán, ktorý vás posväcuje“ (Lv 20, 6 – 8). Aj v prorockých knihách Boh s bolesťou hovorí: „Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha“ (Oz 4, 12; porov. Iz 2, 6; 3, 2 – 3). Odvrátenie od Boha je prirovnávané k smilstvu, čiže k prostitúcii, pretože ide o radikálne odmietnutie Božieho zákona, o zjavné prestúpenie morálnych noriem, ktoré ničí jednotlivcov a celé spoločenstvá.

Príčiny a prejavy

Je zvláštne, že vyvolávanie duchov sa dnes teší rastúcemu záujmu. Niektoré z príčin tohto javu sú: 

1. túžba potvrdiť existenciu duchovného sveta prostredníctvom zmyslovej skúsenosti; 

2. túžba nadviazať kontakt so svetom duchov, predovšetkým blízkych zosnulých a poznávať „záhrobie“ nie na základe zjavenej pravdy, ale z posolstiev vyvolaných duchov; 

3. zdanlivá pomoc, akú môžu duchovia zosnulých poskytnúť pri prekonávaní pozemských ťažkostí a utrpenia; 

4. propaganda prostredníctvom filmov, kníh, časopisov, rozhlasu, televízie, počítačových hier a iných prostriedkov, ktoré podnecujú zvedavosť a záujem o mágiu, okultizmus a tajomný svet zosnulých (porov. A. Zwoliński: Wywoływanie duchów).

V prípade kontaktov so záhrobím máme do činenia s javmi, pri ktorých človek môže pôsobiť ako médium. Prejavuje sa to rozličnými spôsobmi. Ten, kto pôsobí ako médium, sa vyznačuje: 

1. zmenou psychického a fyzického stavu – extázou, levitovaním, posadnutosťou, vteľovaním „duchov“;
2. nadnormálnou citlivosťou organizmu (funguje ako „prijímač“) – prenikaním myšlienok, videním z diaľky, jasnovidectvom, jasnopočutím, vnímavosťou na stopy, ktoré ľudská psychika zanechala v mŕtvej hmote (psychometriou), prútikárstvom, radiestéziou, vnímavosťou na budúce a minulé úkazy a veci; 

3. nadnormálnym pôsobením ľudskej psychiky na vlastný organizmus – sebaznecitlivením, nahrádzaním jedného zmyslu druhým, bilokáciou, vytváraním dvojníkov, vylučovaním „ekoplazmy“, „teleplazmy“ alebo „ideoplazmy“ (vrátane vytvárania „prízrakov“ ľudských alebo zvieracích bytostí); 

4. nadnormálnym pôsobením ľudského organizmu na hmotu a energiu mimo vlastného organizmu – pôsobením na organizmus iných ľudí a na predmety („magnetizovaním“), demateralizáciou a remateralizáciou telies, hýbaním a zdvíhaním predmetov, vykonávaním rôznych činností na diaľku (napr. písaním, hraním na hudobnom nástroji, udieraním do nábytku), vyvolávaním rôznych úkazov na diaľku: zvukových (hvízdaním, tlieskaním, vydávaním ľudských a zvieracích hlasov), tepelných (zmenou telesnej teploty, závanom chladu), svetelných (iskrením, svetelnými bodmi), neviditeľným žiarením rôzneho druhu (vyžarovaním aury), inými elektrickými a magnetickými úkazmi (porov. A. Zwoliński: Wywoływanie duchów).

Následky

Vyššie vymenované úkazy nie sú normálne a môžu vzbudzovať záujem a fascináciu. Ich pravdivá povaha je však hrozná – na ich pozadí sú zlí duchovia. Ten, kto pôsobí ako médium, dobrovoľne sa vystavuje pôsobeniu démonov a to sa dobre neskončí… Práve preto vyznieva zákaz okultných praktík vo Svätom písme tak dôrazne. Je to prejav starostlivosti Otca, ktorý varuje deti pred smrteľným ohrozením, ktorému sa musia vyhýbať. Nie je možné, aby ten, kto nadviazal kontakt so zlými duchmi, unikol ich ničivému pôsobeniu. Človek sa zlým duchom intelektuálne nevyrovná (démoni sú totiž anjeli, ktorí slobodne a neodvolateľne odmietli Boha, a preto sa stali totálne zlými. Zachovali si však anjelskú prirodzenosť, ktorú pri stvorení dostali), a preto ich nemôže „prekabátiť“, využiť na svoje ciele a zároveň sa vyhnúť dôsledkom tohto „kontaktu“.

Ak človek vykonáva okultné praktiky, démonom umožňuje, aby v jeho živote pôsobili nielen bežným spôsobom – prostredníctvom pokúšania, ale otvára sa ich mimoriadnemu pôsobeniu, ktoré sa podľa intenzity delí na: diabolské navštívenie, otroctvo, trýznenie, preniknutie a posadnutosť.

Navštívenie sa prejavuje útokmi na miesto, medzi ktoré patrí: hluk a udieranie o strechu, podlahu, steny, okná, dvere a nábytok; zvuky neviditeľných krokov; tajomné zvuky ako krik, smiech, vreskot; náhly a veľmi intenzívny zápach spálených vecí – napr. hnoja, síry, zhnitého mäsa alebo kadidla; samočinné otváranie a zatváranie dverí a okien; praskanie skla v oknách; samočinné rozbíjanie riadu v kredenci; otáčanie a vypadávanie kníh z poličiek; nevysvetliteľné kazenie domácich zariadení; samočinné zapínanie a vypínanie svetiel a elektrických zariadení; padanie obrazov zo stien; samočinné padanie a premiestňovanie nábytku; okamžité a nevysvetliteľné zvýšenie alebo zníženie teploty v miestnosti; náhle zjavenie a zmiznutie zvierat; tiene rôznych postáv.

Samozrejme, že pri hodnotení týchto úkazov je potrebná rozumnosť. Nie každý hluk a nie každý pokazený domáci spotrebič svedčí o diabolskom pôsobení. Vonkajšie pôsobenie démonov (ktoré je síce zamerané na predmety, ale v konečnom dôsledku je namierené proti ľuďom) je sprevádzané pôsobením na psychickú sféru človeka. Zlí duchovia nemôžu priamo pôsobiť na rozum a vôľu človeka, a preto útočia na jeho zmysly, predstavivosť, pamäť a vášne. Ide o trýznenie, obsesiu a prenikanie.

K týmto prejavom pôsobenia démonov patrí napríklad: túžba po samovražde; chuť zabiť svoje dieťa; silná sexuálna príťažlivosť k zasväteným osobám a k osobám, ktoré žijú vo sviatostnom manželstve; sexuálna príťažlivosť k vlastným deťom; náhla a silná nechuť a nenávisť k manželskému partnerovi; pohŕdavé zmýšľanie o Bohu; bolestivé rany a krvácanie z tela, ktoré nevzniklo prirodzene; údery spôsobujúce reálnu fyzickú bolesť a zanechávajúce viditeľné stopy; poruchy spôsobujúce veľkú bolesť v rôznych častiach tela, ktoré nie sú dôsledkom choroby (porov. G. Bacik: Zniewolenie demoniczne).

Netreba sa báť

Najlepšia ochrana pred pôsobením zlého ducha je žiť v milosti posväcujúcej. Pravidelná spoveď a časté prijímanie Eucharistie sú receptom na večný život. Samozrejme, že sviatosti nemajú magický účinok a nie sú automatickou ochranou pred nešťastím (to isté platí o nosení medailónov, krížikov, odriekaní modlitieb a konaní pobožností a podobne).

Podstatou sviatostného života je prehĺbenie viery a vzťahu s Bohom, opravdivá otvorenosť srdca, ktoré je schopné pokorne prijať Božiu milosť a pomoc v boji proti hriechu. Nad zlým duchom a hriechom vo svojom živote zvíťazíme len Kristovou mocou.

Sväté písmo uvádza, že Ježiš nemohol urobiť zázrak tam, kde mu ľudia neverili (porov. Mk 6, 5), zato často, keď niekoho uzdravil, povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila“ (Mt 9, 22; Mk 5, 34; Lk 7, 50; 8, 48; porov. Mk 10, 52; Lk 17, 19; 18, 42). Potrebné je obrátiť sa k Bohu a priľnúť k nemu. Boh totiž nič nerobí proti našej vôli. On najlepšie pozná srdce človeka a nedá sa oklamať vonkajším zdaním. Ak niekto chodí do kostola a zároveň sa zúčastňuje na špiritistických seansách, nemôže sa spoliehať na to, že návšteva kostola ho automaticky ochráni pred pôsobením démonov, ktorému sa dobrovoľne otvoril účasťou na seansách.

Sväté písmo predsa jasne hovorí: „Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov“ (1 Kor 10, 21). Zato ten, kto sa zamotal do hriechu okultizmu, ľutuje a chce sa vrátiť k Bohu, dostane Božiu pomoc. Boh vidí už prvé záchvevy ľudského srdca smerom k dobru, a to ešte predtým, ako to vidno navonok. Vtedy intenzívne bojuje, aby takúto dušu oslobodil z diabolského zovretia.

Čo robiť?

Zoči-voči ľstivému pôsobeniu zlých duchov a narastajúcej prítomnosti okultizmu v masovej kultúre sa rodí otázka: Ako bojovať proti takejto záplave zla? Odpoveďou môže byť úryvok z Nóty s pastoračnými usmerneniami Biskupskej konferencie Toskánska o mágii a démonológii z roku 2008: „Integrálna znalosť evanjelia a stretnutie s Ježišom prežívané v Cirkvi, ktorá je jeho Nevestou, sú najlepším protijedom proti takýmto formám neopohanstva. Veriacim treba vhodne hlásať evanjelium, pričom treba vychádzať z viery v zmŕtvychvstalého Pána, z prijímania Božieho slova a sviatostí, z autentickej skúsenosti modlitby a života v cirkevnom spoločenstve.“

Ježiš Kristus, ktorý je prítomný v spoločenstve Cirkvi a dáva sa pod spôsobom chleba a vína, je opravdivým pokrmom pre večný život a spoľahlivou ochranou proti silám zla. Na inom mieste Nóty biskupi Toskánska zdôrazňujú: „Autentický zmysel viery nepotrebuje skúsenosti s paranormálnymi úkazmi. Prax opísaná v evanjeliu si vyžaduje len jednoduché stretnutie s Ježišom, Pánom a Učiteľom, a vyhýba sa vyhľadávaniu ,mimoriadnych vecí‘. Veriť v Ježiša, obrátiť sa podľa jeho slova a kráčať v jeho šľapajach v jednote s celou Cirkvou je základný model, ktorý treba ustavične obnovovať a konať podľa neho.“

Ježišovo evanjelium je pre každého a každý ho môže uskutočňovať. Pre spásu nepotrebujeme mimoriadne schopnosti a pomoc ľudí pôsobiacich ako médium. Stačí sa podriadiť pôsobeniu Božej milosti. Biskupi Toskánska dôrazne hovoria: „Ten, kto spoznal Ježiša Krista, nepotrebuje hľadať spásu inde. On je jediný a autentický Vykupiteľ človeka a sveta.“