Siedmeho júna 2018 si pripomeniem druhé výročie svojho vstupu do Hnutia čistých sŕdc a zároveň oslávim 32. narodeniny. Chcel by som opísať svoju mladosť, aby som mladých upozornil, aby si hlúposťou nepokazili život.
Po základnej škole som začal chodiť na prvé diskotéky a aby som sa pred dievčatami cítil smelšie, začal som si pomáhať alkoholom. Neuvedomoval som si, že sa takto dostávam do závislosti. Po niekoľkých rokoch som už musel ísť do obchodu hneď ráno a dať si pivo… Neskôr som si našiel pekné, pokojné dievča, a tak som alkohol obmedzil. Lenže moja závislosť od alkoholu bola silnejšia. Rozišiel som sa teda so svojím dievčaťom, lepšie povedané: prepil som ho. Vybral som si kamarátov zo skla… Postupne som vôbec nebol schopný ovládať svoju závislosť. Nie jeden raz som sa ráno prebudil v nemocnici a lekár sa ma opýtal, či viem, prečo tu som. Odpovedal som, že nie – a naozaj som nevedel. Lekár nato: „Mali ste záchvat alkoholovej epilepsie.“ Povedali mi, že ak budem takto pokračovať, sotva sa dožijem štyridsiatky.
Môj alkoholizmus sa spájal s ďalšími nebezpečenstvami: masturbáciou a navštevovaním verejných domov. Úprimne povedané, z týchto dvoch hriechov som sa nespovedal, pretože satan vo mne vzbudzoval hanbu a zábrany vyznať ich. Až keď mi kaplán z našej farnosti dal Milujte sa!, uvedomil som si závažnosť svojho počínania. Od tej chvíle som sa začal modliť Korunku k Božiemu milosrdenstvu a neskôr som vstúpil do Hnutia čistých sŕdc. Bolo to náročné rozhodnutie. Tí, čo ma poznali, sa mi vysmievali a vraveli: „Ty? Do Hnutia čistých sŕdc?“ Keď som však začal čítať Sväté písmo a rozjímať, uvedomil som si, že milosrdný Boh nikoho nezavrhol a nevylúčil z účasti na svojej sláve. Práve naopak – on hľadá stratené ovce a prijme každého, kto mu so skrúšeným srdcom vyzná svoje hriechy a bude vzývať Božie milosrdenstvo.
Pri svojom vstupe do HČS som úprimne vyznal všetky svoje hriechy, dokonca aj tie, za ktoré som sa hanbil najviac. Prvý raz po rokoch som si vykonal spytovanie svedomia a hriechy som si napísal na lístoček. Predtým som sa spovedal mechanicky – bez ľútosti a skrúšenosti, ale odkedy som členom HČS, moja spoveď sa úplne zmenila. Okrem toho častejšie prijímam Eucharistiu. Občas síce padám, ale aj napriek tomu smelo svedčím o Kristovi a o jeho láske, čo kedysi bolo pre mňa nemysliteľné.
Piate prikázanie Kruciáty lásky Stefana Wyszyńského znie: „Odpúšťaj všetkým a všetko. Neprechovávaj v srdci hnev. Vždy prvý podaj ruku na zmierenie.“ Ťažko sa mi odpúšťa tým, čo reklamujú pivo a tvrdia, že je v živote najdôležitejšie. Zrejme si neuvedomujú, koľko ľudí im uverilo a zničilo si život, podobne ako ja. Padnúť do závislosti je ľahké, ale vstať a oslobodiť sa je náročné… Teraz som už schopný vyhýbať alkoholu a žiť v triezvosti tri-štyri mesiace. Pomáha mi v tom Ježiš a Panna Mária, ktorých blízkosť vnímam. V júni som sa rozhodol, že sa budem každý deň modliť k Božskému Srdcu Ježišovmu, pretože verím, že ma uzdraví zo všetkých mojich slabostí. Chcel by som úplne abstinovať. Viem, že do konca života budem alkoholikom, ale chcem byť triezvym alkoholikom.
Ďakujem Bohu za to, že s jeho pomocou dokážem vstať z hriechov, odovzdať mu svoj život a prežívať radosť, ktorá pochádza od neho. Za všetkých závislých a za členov Hnutia čistých sŕdc sa modlím korunku a ruženec.
Roman
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!