V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o rozvoji a zdokonaľovaní spirituality. Módne sú rôzne druhy meditácií a cvičení, ktoré vraj pomáhajú pri duchovnom rozvoji. Dokonca sa stáva, že propagátori východnej meditácie sa nás snažia presvedčiť, že mystika Východu má rovnaké duchovné etapy ako tie, ktoré uvádzajú kresťanskí mystici.
Odvolávajú sa na výroky kresťanských mystikov o etape očistenia, osvietenia a zjednotenia, ktoré môžeme rozlíšiť na ceste k duchovnej dokonalosti, a porovnávajú ich s výrokmi jogínov o duchovnom očistení, osvietení a zjednotení, aké dosahujú pomocou svojich cvičení. Ostáva však otázka: Ako chápu pojem „očistenie“, „osvietenie“ a „zjednotenie“? Porovnajme etapy duchovnej dokonalosti, ako ich uvádzajú obidve skupiny mystikov.
Očistenie
V kresťanskej mystike sa hovorí o očistení vtedy, keď niekto, kto bol voči Bohu ľahostajný, si zrazu uvedomuje, že Boha ťažko urážal, ľutuje to a úprimne sa chce polepšiť – obracia sa – pristúpi k sviatosti zmierenia, avšak nie preto, aby sa očistil od procesu myslenia, ale od hriechu! Keď sa zmieri s Bohom, usiluje sa ho už viac neurážať, dokonca ani ľahkým hriechom. Chce žiť v posväcujúcej milosti – mení svoje správanie, a nie rytmus dýchania! Zato jogíni hovoria o očistení vtedy, keď prostredníctvom dychových cvičení, odriekania mantry, autohypnózy alebo iných metód dosahujú tzv. čistú myseľ. „Čistý“ v jazyku jogínov znamená, že v jeho mysli už nevzniká nijaká myšlienka. Preto niektorí jogíni nazývajú tento stav aj „prázdno“. Jogíni, ktorí dosiahli stav čistej mysle, čiže prázdna, nadobudli zároveň psychický pokoj, relax, pričom sa jedná o stav úplnej bezmyšlienkovitosti – pozastavenia myslenia. A skutočne v liečbe sa využíva joga s mantrou u ľudí, ktorí trpia na obsesívne myšlienky, majú zvýšenú citlivosť, ktorú treba utlmiť. Mantra v podstate zastavuje intelektuálnu činnosť, tlmí činnosť mozgovej kôry. Všimnime si ako príklad malé dieťa, ktoré je nepokojné a nevie zaspať. Matka mu rytmicky pospevuje „a-a-a-! a-a-a!“ a dieťa zaspáva – takto pôsobí aj mantra.
Počas cvičenia jogy, pri ktorej sa používa mantra, zmena rytmu dýchania, príslušná diéta, zmena rytmu spánku a bdenia, môže dôjsť k tzv. otvoreniu čakier. Je to pocit rotovania energie pozdĺž osi tela a poukazuje na podráždenie obvodového nervstva, čiže periférneho nervového systému. Pocit otáčania, rotácie sa nazýva „čakra“ a dochádza k nemu na miestach, kde sa nachádzajú endokrinné žľazy, čiže žľazy produkujúce hormóny. Otváranie čakier je spojené medziiným s podráždením týchto žliaz. Jogíni hovoria, že najskôr sa otvára dolná čakra a potom stále vyššia a vyššia, až sa nakoniec otvorí všetkých sedem čakier. Prvá čakra je miesto, kde sa nachádzajú pohlavné žľazy. Ďalšie sú na miestach nadobličiek, slinivky brušnej (pankreasu), srdca (a thymusu), štítnej žľazy, hypofýzy, šuškovitého telieska. Dobre vieme, ako pôsobí nadmerné vylučovanie pohlavných hormónov či adrenalínu – výlučku nadobličiek, aký doping to je pre organizmus. Rovnako je to aj v prípade ostatných hormónov.
Osvietenie
Porovnajme teraz ďalšiu etapu duchovného zdokonaľovania. Vo všeobecnosti všetci mystici uvádzajú, že po období očistenia nasleduje obdobie osvietenia. Kresťanský mystik hovorí, že ak sa človek oslobodil od hriechu, žije v stave posväcujúcej milosti a nezanedbáva modlitbu, privádza ho to k čoraz väčšej dokonalosti. Na začiatku sa modlí s ľahkosťou; jeho modlitba je veľmi živá, spôsobuje mu radosť; po istom čase sa tieto príjemné pocity strácajú a modlitba neprináša so sebou príjemné pocity. Nastáva kríza a potom čoraz intenzívnejšie intelektuálne prenikanie do zjavených právd. Vďaka tomu sa človek stáva schopný rozjímať a meditovať (bez slov), čo ho vedie k prehĺbeniu viery. Vtedy sa začína obdobie duchovného osvietenia. V období osvietenia človek nanovo prežíva svoj vzťah s Bohom a to, čo už spoznal. Napríklad evanjelium, ktoré chápal, ale do jeho obsahu neprenikol, teraz – v období osvietenia objavuje akoby nanovo prostredníctvom Bohom zjavenej pravdy. Božie pravdy vníma širšie a hlbšie a tiež hlbšie a reálnejšie chápe aj ich zmysel, čo ho vedie k fascinácii z Boha, jeho génia (pravdy), majestátu (krásy) a milosrdenstva (dobra). Takže kresťanské osvietenie znamená zreteľnejšie a jasnejšie chápanie zjavenej pravdy, a nie dosiahnutie zmeny vedomia a vymýšľanie nových názorov či upadanie do akéhokoľvek tranzu. Zato v mystike Východu „osvietenie“ znamená zmenu vedomia, v ktorom sa rodia originálne nápady, vzniká eufória, tranz, iluzórne videnia a iné zmeny psychických stavov.
Zjednotenie s Bohom
Tretia etapa duchovného života je obdobie zjednotenia s Bohom. Kresťanskí mystici dodávajú, že človek, ktorý preniká do Bohom zjavených právd, dosahuje po istom čase svoju intelektuálnu hranicu a nedokáže Boha ďalej intelektuálne prenikať. Dochádza k dočasnej kríze rozmýšľania. Teraz viera pozdvihuje človeka ponad schopnosti prirodzeného rozmýšľania a to, čo nedokázal rozumovo pochopiť, dosahuje pomocou čistej viery. Prostredníctvom neochvejnej viery prijíma zjavené pravdy a Boh mu udeľuje milosť kontemplácie, ktorú mystici nazývajú vliata na rozdiel od prirodzenej kontemplácie, ktorá sa zakladá na ľudskej intuícii. Intuícia môže človeka zmýliť, zato vliata kontemplácia nevedie k omylu. Je to Boží dar, ktorý sa nedá vypracovať vlastným úsilím ani nijakými technikami. Svätá Terézia hovorí, že poznanie Boha v období osvietenia sa líši od poznania prostredníctvom vliatej kontemplácie. Intelektuálne poznanie v období osvietenia prirovnáva k prezeraniu obrazov v tmavej miestnosti, do ktorej človek prichádza a prezerá si obraz za obrazom, pričom si svieti malou lampičkou, až kým si ich postupne, po istom čase všetky neprezrie a nespozná. Avšak v období zjednotenia, keď človek dostáva milosť vliatej kontemplácie, ktorá je vrcholom viery, mystik vidí tak, akoby sa v jedinom okamihu v tejto tmavej miestnosti rozsvietilo svetlo, ktoré osvetlí naraz celú izbu, a človek v jedinej chvíli vidí celú miestnosť so všetkými obrazmi. Najväčší kresťanskí mystici opisujú zjednotenie s Bohom ako zjednotenie dvoch osôb v láske, ale nikdy to nie je splynutie v jedno. Kresťanský mystik si je vždy vedomý toho, že jestvuje ako osoba odlišná od osoby Boha. Táto jedinečnosť a odlišnosť bude zachovaná naveky! Zato podľa úprimných výpovedí mystikov Východu v období zjednotenia, keď už majú „otvorené“ čakry, po istom čase nadobúdajú pocit, že obsah ich vlastného ega (ja) sa rozplynul a rozšíril ako éter a preniká stromy, rastliny, prírodu a celý vesmír. Preto východní mystici hovoria o zjednotení ako o splynutí s prírodou či s vesmírom. Tí, ktorí dosahujú takýto stav, hovoria o pocite rozplynutia sa a prenikania do celého vesmíru tak, akoby boli všade prítomní, a preto majú pocit, že sú bohmi. Ten, kto sa cíti ako boh, prijíma od ostatných božskú časť. Presne opačne vyzerá vrchol kresťanskej mystiky. Kresťanský mystik sa pred Bohom cíti ako prach a nič – je si vedomý toho, že všetko, čo je a čo má, za všetko vďačí Bohu. Z lásky k Bohu je ochotný slúžiť všetkým ľuďom a nikdy nedovolí, aby ho oslavovali ako Boha!
Mystika v joge
Pri tejto príležitosti by som chcela vyjadriť svoje úvahy o „mystike v joge“. Zúčastnila som sa na seanse, v priebehu ktorej jogín upadol do tranzu a veštil. Na chrbte mal prehodenú pelerínu, na ktorej boli zvončeky rôznej veľkosti. Aj jeho kovový náhrdelník a prstene na oboch rukách boli ovešané zvončekmi, na hlave mal čosi ako špicatú helmu. Do tranzu sa dostával pomocou mantry, v ktorej „vzýval duchovnú moc“ – ako to sám nazval. Keď sa dostal do stavu tranzu, v istej chvíli sa začal triasť, jeho privreté oči boli akoby sklené, na jeho tvári sa rozhostil výraz ustrnutia, žily mu navreli, tvár akoby opuchla a prezrádzala veľké napätie… Urobilo to na mňa nepríjemný dojem. Mala som pred očami človeka, ktorý sa strašne namáhal. Samozrejme, zvončeky, ktoré počas jeho chvenia zvonili, odpútavali pozornosť od jeho rozrušenia, pretože ich zvuk pripomínal dupot – akoby skutočne zostupovali nejakí duchovia… Zároveň zvuk zvončekov trochu utlmoval moje nepríjemné pocity. Ale aký nesmierne veľký rozdiel je medzi psychickým stavom jogína a človeka, ktorý sa skutočne modlí! Z tváre modliaceho sa človeka (aj v prípade, že stráca kontakt so svojím okolím) vidno veľký pokoj, úžasnú fascináciu a celkom inú spiritualitu než u spomenutého veštca.
Počas trvania tranzu jogín naozaj veštil. Tí, ktorí mu kládli otázky, napr. čo sa momentálne deje u nich doma, dostávali odpovede – a tvrdili, že jogín má pravdu. Ja som mu otázku nepoložila, ale zamýšľala som sa nad tým, čo sa deje s mozgom a nervovou sústavou jogína, keďže prijíma obrazy podobne ako televízny prijímač. Avšak to, že človek zo seba dokáže urobiť niečo ako televízny či rádiový „prijímač“, sa mi vôbec nejavilo ako dokonalé a už vôbec nie ako duchovná dokonalosť! Práve naopak – zdalo sa mi, že tento človek sa stal bezduchým nástrojom ovládaným tajomným duchom. Dokonca sám veštec hovoril, že počas tranzu do neho vstupuje duch… Ostáva však otázka: Aký duch?
Pôsobenie ducha
V stave takého veľkého rozrušenia a aktivity nervovej sústavy možno dochádza k tomu, že magnetické pole nášho tela sa mení a zväčšuje sa jeho citlivosť na najjemnejšie podnety. Avšak po celej seanse som mala pocit, že stav, do ktorého sa veštec uviedol, bol hriešny stav. Presvedčivý je pre mňa názor P. Jozefa Márie Verlinda, ktorý tvrdí, že je to pôsobenie ducha, ale nie Ducha Svätého; jednoducho povedané, nie je to len fyzikálny úkaz. Páter Verlinde hovorí, že keď sa otvárajú čakry, človek sa otvára na vplyv ducha temnoty – ducha, ktorý je voči človeku nepriateľsky nastavený. Prečo je to nepriateľský duch? Verlinde argumentuje, že dlhotrvajúcim cvičením jogy človek stráca svoju osobnosť. A človek má predsa svoju osobnosť rozvíjať, a nie zničiť!
Takže efekt jednej a druhej mystiky je celkom protichodný. Nie sú to rozličné cesty vedúce na ten istý vrchol – ako niektorí tvrdia. Sú to cesty, ktoré vedú celkom opačným smerom a dosahujú celkom odlišné vrcholy: vrchol pýchy a vrchol pokory! Jedni dosahujú ilúziu a druhí Pravdu. Kresťanskí mystici skutočne dospievajú ku kontaktu s Bohom, lebo hovoria: „Boh je všetko a ja nič“ – a to je pravda. V porovnaní s nekonečnou dokonalosťou a svätosťou Boha sa správne cítia ako prach. Čím je človek v porovnaní s Bohom? Preto nie je možné, aby niekto, kto skutočne spoznal Boha, sa s ním mohol stotožňovať! Zato niekto, kto nemá skutočnú skúsenosť s Bohom a nachádza sa v stave euforického tranzu či iluzórnych vidín, hovorí: „Som všetko, prenikám všetko, som boh“ – aký je to klam!
Chcela by som katolíkov varovať pred vyhľadávaním zázračnosti alebo pred túžbou po mimoriadnych charizmách. Úspechy „divotvorcov“ (okultistov či mágov), o ktorých sa môžeme dopočuť, sa dajú vysvetliť pôsobením hypnózy, sugescie, telepatie, drog, magnetizmu alebo chorobných zmien v mozgu, môže k nim dochádzať aj pod vplyvom zlých duchov, ktorí napodobňujú ducha, ktorého mág vyvoláva. Bohu sa mágovia hnusia, pretože si z neho robia posmech tým, že sa tvária, že môžu obmedzovať Božiu slobodu a využívať tajomné sily na to, aby prinútili Boha vykonať to, čo oni chcú. Boh môže (ale nemusí) udeliť milosť človeku, ktorý ho prosí. Prosebná modlitba je prejavom uznania pravdy o Božej slobode a o závislosti človeka na Božej vôli. Modlitba sa od mágie líši práve tým, že človek si uvedomuje svoju malosť a závislosť na Bohu, zatiaľ čo mág má pocit, že ovláda Boha alebo jeho moc a neraz sa cíti rovný Bohu, ba priam od neho väčší! Nesmieme zabúdať na to, že Boh žiada, aby jeho ctitelia žili v pravde, ktorú nám zjavil vo svojom slove. Nechce dovoliť, aby sme vstúpili do sveta klamstva, ilúzií a fikcií. Šťastie človeka, ktorý sa oddáva iluzórnym zážitkom, je dočasné a končí sa zúfalstvom. Zato šťastie človeka, ktorý žije v zhode s Pravdou, je skutočné a trvalé, čiže večné. Boh zakázal okultistické praktiky preto, aby ochránil človeka pred zhubnými ilúziami. Vo Svätom písme je jasne napísané: „Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí“ (Dt 18, 10 – 12).
sr. Michaela Pawliková OP
Dominikánka, ktorá spolupracuje s katolíckym združením Effatha. Religionistka a pedagogička. Absolventka Inštitútu náboženskej kultúry KUL. Vyše desať rokov prežila v Indii, kde vyštudovala psychológiu na Univerzite Karnatka v Dhawarde a pracovala ako zdravotná sestra s chudobnými z najnižších spoločenských vrstiev. Filozofka, autorka publikácií o hinduizme a New Age.