Eucharistický zázrak v Tixtle

Ordinár mexickej diecézy Chilpancingo-Chilapa Mons. Alejo Zavala Castro uznal pastierskym listom z 12. októbra 2013 eucharistický zázrak, ktorý sa udial 21. októbra 2006 v chráme v Tixtle.

Keď slabne viera v reálnu Kristovu prítomnosť v Eucharistii, Pán Boh dáva znamenia, aby sme si uvedomili, že počas svätej omše sa sprítomňuje umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý je reálne prítomný pod eucharistickými spôsobmi.

V závere svojej eucharistickej reči Ježiš apoštolom povedal: „,Ale niektorí z vás neveria.‘ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí“ (Jn 6, 64). Judášova zrada sa začala vtedy, keď neuveril v Ježišove slová o Eucharistii. Ježiš sa o Judášovej nevere vyjadril veľmi prísne: „A jeden z vás je diabol“ (Jn 6, 70). A aby nebolo nijakých pochýb o tom, o ktorého z apoštolov ide, evanjelista Ján napísal: „To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich“ (Jn 6, 71). Rovnaká zrada sa odohráva v srdci tých, ktorí neveria v Ježišovu reálnu prítomnosť v Eucharistii. Prostredníctvom eucharistických zázrakov chce Pán posilniť a obnoviť našu vieru.

Božie znamenie

Eucharistický zázrak v mexickom meste Tixtla sa udial 21. októbra 2006 vo farskom Kostole svätého Martina z Tours, v ktorom práve vtedy prebiehali farské duchovné cvičenia. Pri svätej omši, ktorú slúžil farár Leopoldo Roque, mu otec Raymundo a rehoľná sestra pomáhali rozdávať sväté prijímanie. V istej chvíli si rehoľníčka všimla, že hostia, ktorú držala v ruke, začala silno krvácať. Farár o tom informoval biskupa, ktorý až po troch rokoch nariadil, aby vedci hostiu preskúmali. Odborníci odobrali vzorky z krvácajúcej hostie s úmyslom zistiť príčinu a charakter zvláštneho úkazu a vylúčiť podvod. Podrobný vedecký výskum trval od októbra 2009 do októbra 2012. Jeho výsledok bol zverejnený 25. mája 2013 na medzinárodnom sympóziu, ktoré diecéza Chilpancingo zorganizovala pri príležitosti Roku viery. Vedci zistili, že červená substancia odobratá z hostie je skutočná ľudská krv, v ktorej je prítomná DNA. Dva nezávislé vedecké výskumy, ktoré vykonali vynikajúci súdni lekári pomocou odlišných analytických metód, viedli k záveru, že hostia nebola obliata, ale že krv z nej samovoľne vyteká. Ide o krv skupiny AB, čiže o rovnakú krvnú skupinu ako na Turínskom plátne (pohrebnej plachte, do ktorej bolo zavinuté Ježišovo mŕtve telo) a v prípade ďalších eucharistických zázrakov. Mikroskopický rozbor krvi z roku 2010 dokázal, že vonkajšia vrstva krvi je zrazená, zatiaľ čo vnútorné vrstvy sú v kvapalnom stave, ktorý svedčí o tom, že hostia stále krváca. V hostii sa zistila aj prítomnosť tkaniva živého ľudského srdcového svalu. Svedčí o tom prítomnosť neporušených bielych a červených krviniek a aktívnych makrofágov vstrebávajúcich lipidy. Imunohistochemické vyšetrenie zas viedlo k záveru, že skúmané tkanivo je časťou srdcovej svaloviny (myokardu) v stave agónie.

Vedecký výskum jednoznačne potvrdzuje, že tento úkaz nemá prirodzený pôvod. Na základe výsledkov výskumu a stanoviska teologickej komisie biskup Alejo Zavala Castro vyhlásil, že úkaz v Tixtle nemožno vysvetliť prirodzeným spôsobom. Krvácanie hostie a prítomnosť živej ľudskej srdcovej svaloviny v hostii je výsledkom nadprirodzeného Božieho pôsobenia. V žiadnom prípade nejde o paranormálny úkaz vyvolaný pôsobením démonických síl. V Tixtle máme do činenia s eucharistickým zázrakom ako na iných miestach sveta. Mons. Alejo Zavala Castro v pastierskom liste uviedol: „Je to zázračné znamenie lásky Boha, ktorý potvrdzuje reálnu Ježišovu prítomnosť v Eucharistii. Ako biskup diecézy potvrdzujem nadprirodzený charakter celého priebehu udalostí spojených s krvácajúcou hostiou z mesta Tixtla a vyhlasujem, že máme do činenia s ,Božím znamením‘.“

Výzva k obráteniu

V posledných rokoch sa v Poľsku udiali dva eucharistické zázraky, ktoré Cirkev uznala. Vedci, ktorí skúmali zázrak v Sokółke (2008) vyhlásili, že „tajomná substancia, na ktorú sa premenila časť najsvätejšej hostie, je bezpochyby svalové tkanivo ľudského srdca, ktoré žije a veľmi trpí v stave agónie, podobnom predinfarktovému stavu“. Výsledky vedeckého výskumu zameraného na eucharistický zázrak v Legnici (2013) takisto potvrdzujú, že aj v tomto prípade máme do činenia s tkanivom srdcového svalu v stave agónie. Odborníci z New Yorku, ktorí skúmali vzorky odobraté z hostie v Buenos Aires (1996), napísali, že „skúmaný materiál je časťou srdcového svalu, ktorý sa nachádza v stene ľavej srdcovej komory, v oblasti priehradiek… Vo chvíli odoberania vzorky toto srdce žilo… a trpelo – ako človek, ktorý bol silno bitý v oblasti hrudníka“. Výskum zameraný na eucharistický zázrak z Lanciana (z 8. storočia) zas zistil, že v zázračnej hostii sa nachádza celé ľudské srdce. Sú v ňom prítomné všetky zložky a časti, ktoré tvoria srdce, ako aj skutočná ľudská krv skupiny AB.

Profesorka Sobaniec-Łotowska, ktorá skúmala eucharistický zázrak v Sokółke, povedala, že pre ňu, ako aj pre každého čestného vedca, je to výrazné znamenie pobádajúce skloniť sa. Všetky eucharistické zázraky sú naliehavou výzvou uveriť a kontemplovať pravdu, že pri každej svätej omši sa sprítomňuje Kristovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Vďaka tomu môžeme mať na týchto udalostiach účasť, zjednotiť sa s Kristom a prijať jeho lásku a večný život. Svätý Ján Pavol II. napísal, že Eucharistia „nesie v sebe nezmazateľne vpísanú udalosť Pánovho utrpenia a smrti. Je nielen jeho pripomenutím, ale aj sviatostným sprítomnením. Je to obeta kríža, ktorá sa opakuje po stáročia“ (Ecc-lesia de Eucharistia 11). Pri každej svätej omši „sa táto ústredná udalosť spásy stáva reálne prítomná a „uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia. Táto obeta je taká rozhodujúca pre spásu ľudského rodu, že ju Ježiš Kristus uskutočnil a vrátil sa k Otcovi až po tom, keď nám zanechal prostriedok, ako mať na tejto obete účasť, akoby sme boli pri nej prítomní. Každý veriaci tak môže mať účasť na tomto dare a neprestajne čerpať z tohto prameňa duchovné ovocie“ (EE 11). Ján Pavol II. ďalej píše, že Eucharistia „je Kristov dar seba samého, jeho osoby v jej svätej ľudskosti, ako aj jeho diela spásy“ (EE 11); „keď sa prijíma Pánovo telo a krv… prijímame jeho samého, ktorý sa obetoval za nás, jeho telo, ktoré za nás odovzdal na kríži, jeho krv, ktorú vylial ,za všetkých, na odpustenie hriechov‘ (Mt 26, 28)… Sám Ježiš nás uisťuje, že takéto spojenie, ktoré on sám potvrdil ako analógiu života Najsvätejšej Trojice, sa opravdivo uskutočňuje“ (EE 16).