„Odpustenie urážok je najzreteľnejším prejavom milosrdnej lásky a pre nás kresťanov je zároveň imperatívom, na ktorý nesmieme zabúdať,“ píše pápež František.
V bule Misericordiae vultus, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, nás Svätý Otec povzbudzuje, aby nás tento rok milosti podnietil odpúšťať. Odpustiť previnenie je totiž jedným z najväčších prejavov lásky Boha k človeku, ktorý má aj človek preukazovať blížnym.
Boh bohatý na milosrdenstvo
„Ak chceš nájsť žriedlo, musíš ísť dohora, proti prúdu,“ napísal Ján Pavol II. v Rímskom triptychu. Vrch, z ktorého vyviera prameň odpustenia, je Golgota. Tam Ježiš Kristus svojou smrťou na kríži zmieril ľudí s Bohom a priniesol svetu spásu. Celý Ježišov pozemský život bol hlásaním odpustenia, a to slovami aj skutkami. Odpustenie hriechov zakúsili mnohí: verejná hriešnica (porov. Lk 7, 36 – 50), ochrnutý muž (porov. Mt 9, 1 – 8), ba aj Ježišovi kati, o ktorých ukrižovaný Pán povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34).
Aj my môžeme získať odpustenie hriechov prostredníctvom sviatostí. V spovednici Boh čaká v osobe kňaza, aby mohol prejaviť svoje milosrdenstvo, uzdraviť a obnoviť naše srdce. Pápež František povzbudzuje všetkých a zvlášť tých, ktorí sa prestali spovedať, aby zanechali zbytočné obavy a s dôverou sa obrátili na Spasiteľa. Svätý Otec vysvetľuje: „Boh je stále pripravený odpúšťať a nikdy neprestáva ponúkať odpustenie vždy novým a nečakaným spôsobom“ (MV 22).
Pri spovedi sa uzdravuje naše srdce a učíme sa napredovať vo viere, v nádeji a v láske. Od Boha, ktorý je ochotný „odpustiť všetko a vždy“, sa učíme „cvičiť v odpúšťaní“ (pápež František).
Milosrdní ako Otec
Po ceste odpúšťania blížnym kráčali mnohí svätí. Kresťania od počiatku vedeli, že byť Ježišovým učeníkom znamená odpustiť nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz, čiže vždy (porov. Mt 18, 21 – 22). Dokonale to pochopil prvý mučeník svätý Štefan, ktorý počas toho, ako ho kameňovali, volal: „Pane, nezapočítaj im tento hriech“ (Sk 7, 60).
V 20. storočí poskytol krásny príklad nasledovania Boha v odpúšťaní svätý Ján Pavol II. Niekoľko dní po atentáte z 13. mája 1981, čiže vtedy, keď prežíval veľké fyzické aj psychické utrpenie, verejne vyznal: „Modlím sa za brata, ktorý ma zranil a ktorému som úprimne odpustil.“ Neskôr, počas osobného rozhovoru, povedal slová odpustenia priamo atentátnikovi Alimu Agcovi. Možno práve táto skúsenosť viedla Svätého Otca k tomu, aby napísal, že odpustenie je spolu s ochotou pomáhať „najhlbším a najdojemnejším aspektom milosrdenstva“. Ten istý pápež je tiež autorom výroku: „Čo znamená odpustiť? Znamená to odvolať sa na dobro, ktoré je väčšie ako akékoľvek zlo“ (Pamäť a identita).
Odpustiť, ale ako?
V každodennom živote s najbližšími a zvlášť vo vzťahu k tým, čo nám veľmi ublížili, zakúšame, že nie je ľahké veľkodušne odpúšťať. Dokonca aj pápež František priznáva: „Aké ťažké sa zdá znova a znova odpúšťať! A predsa je odpustenie nástrojom, ktorý sme dostali do svojich krehkých rúk, aby sme dosiahli pokoj srdca. Zanechať nenávisť, hnev, násilie a pomstu je nevyhnutnou podmienkou šťastného života“ (MV 9).
Najlepším spôsobom, ako sa „cvičiť v odpúšťaní“, je láska, ktorá, ako napísal Ján Pavol II. v knihe Láska a zodpovednosť, spočíva v rozhodnutí, a nie v citoch. V súvislosti s odpustením krívd a previnení to znamená, že hlavné je rozhodnutie vôle odpustiť. City nie sú dôležité. Inak povedané, spontánna antipatia voči niekomu ešte nemusí znamenať neochotu odpustiť. O neodpustenie ide vtedy, ak v takomto stave zotrváva naša vôľa.
Keď sa vôľou rozhodneme odpustiť, v našom srdci sa začína odohrávať premena. Láska postupne víťazí nad pýchou – hlavnou príčinou neochoty odpustiť. Boží služobník Alexander Woźny opisuje proces uzdravenia takto: „Ak tvrdím, že nedokážem odpustiť, znamená to, že dovoľujem, aby pýcha zvíťazila a oslabila lásku. Keď je láska väčšia ako pýcha, váha sa prechyľuje na stranu dobra. Človek sa vnútorne premôže, premôže v sebe samom všetko zlé. Neláme pritom svoju osobnosť, ale len to, čo je v ňom skostnatené, čo mu znemožňovalo byť flexibilným – toto sa láme a človek sa stáva takým, akým chce byť. Čím väčšia krivda, čím väčšia urážka, tým viac lásky potrebujeme na to, aby sme mohli odpustiť.“
Uzdravenie v praxi
Odpustenie previnení si vyžaduje námahu, ale s Božou pomocou sa to dá. Ako začať? Pápež František radí: „Predovšetkým modlitbou… Začína sa od vlastného srdca: vďaka modlitbe môžeme zniesť urážku a toho, kto nás urazil, môžeme odovzdať Božiemu milosrdenstvu.“ Keď sa modlíme za toho, kto nám ublížil, nestotožňujme ho s hriechom, ktorý spáchal. Je totiž rozdiel medzi zlom, ktoré treba vždy odsúdiť, a hriešnikom, ktorému treba darovať lásku a odpustenie. Príkladom takéhoto postoja je milosrdný otec v podobenstve o márnotratnom synovi (porov. Lk 15, 11 – 32). Otec prijal svojho syna, hoci jeho previnenia sa otcovi isto nepáčili. Modlime sa však nielen za toho, kto nám ublížil, ale aj za seba samých a prosme o oslobodenie od negatívnych pocitov a o uzdravenie zo zranení.
Pokoj srdca, ktorý je ovocím odpustenia, nejde vždy ruka v ruke s okamžitým uzdravením našej pamäti. Niekedy sa nedá zabudnúť na vytrpené zlo. Čo robiť v takom prípade? Woźny nám radí, aby sme vyprosovali požehnanie tomu, kto nám ublížil, vždy, keď si naňho spomenieme. Je to najúčinnejšia a najkratšia cesta k tomu, aby sa v našom srdci čoskoro usídlil pokoj. „Postupom času nebudeme mať myšlienky, od ktorých by sme museli utekať. Budeme mať vnútorný pokoj a ticho. A možno vtedy si Ježiš bude môcť v nás odpočinúť. Bude sa v nás cítiť šťastný. Znamená to, že nielen ja budem chcieť šťastie od Pána, ale v akomsi zvláštnom, ozaj zvláštnom a tajomnom zmysle umožním Ježišovi, aby bol šťastný vo mne. Bude medzi nami opravdivé priateľstvo.“ To si navzájom želajme v Roku milosrdenstva!
Modlitba za odpustenie
Pane Ježišu, prosím ťa o milosť odpustenia všetkým, ktorí mi ublížili a spôsobili mi utrpenie ……………….. (vymenuj ich). Prosím ťa, udeľ mi milosť bezpodmienečného odpustenia ……………….. (uveď meno daného človeka), ktorému/ktorej sa mi odpúšťa najťažšie. Pane Ježišu, silou tvojej odpúšťajúcej lásky, ktorú na nás vylievaš z kríža, a rozhodnutím svojej vôle z hĺbky srdca odpúšťam ……………….. (vyslov meno daného človeka) všetky zranenia, ktoré mi spôso-bil/spôsobila. Požehnaj ho/ju a uveď ho/ju do neba. Pane Ježišu, zároveň prosím o odpustenie všetkých ľudí, ktorým som akýmkoľvek spôsobom ublížil/ublížila. Pane, ďakujem ti za to, že ma teraz oslobodzuješ od veľkého zla, akým je neodpustenie. Nech ma tvoj Svätý Duch naplní svetlom lásky a pokoja, nech uzdraví moje city a všetky rany môjho srdca. Amen.