„Láska vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery“ (1 Tim 1, 5) je prameňom najväčšieho šťastia, ktoré pochádza od Krista a trvá naveky aj po smrti.
Najdôležitejším cieľom ľudského života je milovať a byť milovaným. Človek ako jediné zo stvorení je schopný milovať, pretože nesie v sebe „Boží obraz a podobu“, čiže má nesmrteľnú dušu, rozum a slobodnú vôľu. Svätý Otec Ján Pavol II. zdôrazňuje, že „človek sa stal Božím ,obrazom a podobou‘ nielen svojou ľudskou prirodzenosťou, ale aj spoločenstvom osôb, aké muž a žena vytvárajú od počiatku… Je obrazom nepreniknuteľného božského spoločenstva Osôb“ (katechéza 14. 11. 1979).
Radostná zvesť o ľudskej sexualite
Spojenie muža a ženy v manželskom akte je natoľko pevné a intímne, že sa stávajú „jedným telom“ (Gn 2, 24) a získavajú od Stvoriteľa požehnanie plodnosti. Zo Zjavenia vieme, že milostné spojenie manželov, v ktorom sú – v čistote srdca – pre seba navzájom totálnym a nezištným darom, je znamením a obrazom „spoločenstva troch božských osôb“. Posvätným úkonom manželského sexuálneho spolužitia sa manželia stávajú „jedným telom“ a navzájom si odovzdávajú celé svoje ľudské duchovné aj telesné bohatstvo, ale predovšetkým sa obdarúvajú plodnou láskou, ktorú dostali od Krista. Ak je sexuálne spolužitie manželov prežívané takto, stáva sa znamením sviatosti manželstva, je svätým prežívaním lásky Krista, ktorý spája muža a ženu do takéhoto pevného spoločenstva, v ktorom sa stávajú „jedným telom“ – obrazom „spoločenstva troch božských osôb“.
Boh chce, aby oblasť ľudskej sexuality, pohlavnosti bola priestorom prežívania jeho jedinečnej stvoriteľskej prítomnosti, ktorá posväcuje a spája manželov v láske a povoláva k životu nové ľudské bytosti. Ľudská pohlavnosť a sexualita sú posvätnou oblasťou, ktorú má každý človek zasvätiť Kristovi a ktorú bude Pán oslobodzovať od všetkého zla, uzdravovať a očisťovať od egoizmu a žiadostivosti.
Ján Pavol II. hovorí: „Muž a žena sa (v manželskom úkone) spájajú natoľko pevne, ,že sa stávajú jedným telom‘, pričom, možno povedať, zakaždým a jedinečným spôsobom odhaľujú tajomstvo stvorenia, a takto sa vracajú k svojej ľudskej jednote (,kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa‘), ktorá im dovoľuje navzájom sa spoznať, a tak ako prvý raz sa nazvať po mene. Znamená to v istom zmysle nanovo prežiť prvotnú panenskú hodnotu človeka, ktorá vyplýva zo samoty človeka pred Bohom a vo svete. Skutočnosť, že sa stávajú ,jedným telom‘, je silným putom, ktoré určil Stvoriteľ a vďaka ktorému odhaľujú svoje človečenstvo tak v prvotnej jednote, ako aj v dvojakej vzájomnej príťažlivosti. Pohlavie je však niečím viac než len tajomnou silou ľudskej telesnosti, ktorá pôsobí akoby inštinktívne“ (katechéza 21. 11. 1979).
Prečo sexuálne spolužitie mimo manželstva ničí lásku?
Boh nám zjavuje, že sexuálne spolužitie má byť „jazykom lásky“, ktorý vyjadruje nezištné, úplné, plodné a trvalé odovzdanie sa manželskému partnerovi. Týmto „jazykom lásky“ sa má pri sexuálnom spolužití odovzdávať aj láska samého Boha. A to sa môže pravdivo uskutočniť len vo sviatostnom manželskom zväzku.
Láska je nekonečne väčšia a hlbšia než sila citov a vášní, ktoré sa spájajú so sexuálnym pudom. Láska je dobrovoľným rozhodnutím obetovať sa pre najvyššie dobro milovaného človeka, ochotou darovať sa mu ako úplný, výhradný a plodný dar. Len vo sviatosti manželstva vyjadruje sexuálny úkon Božiu lásku, je sviatostným znamením Kristovej prítomnosti, chvíľou stávania sa „jedným telom“ vo vzájomnej manželskej láske. Sexuálne spolužitie je jedinečným druhom „reči“, ktorá má vždy vyjadrovať pravdu. Ak muž a žena spolu sexuálne žijú mimo sviatostného manželstva, odovzdávajú si klamstvo a duchovnú smrť, pretože porušujú Božie prikázanie „nescudzoložíš“. Prostredníctvom sexuálneho spolužitia si hovoria, že si navzájom úplne, výhradne a navždy patria, ale ich „reč“ tela je vzájomným luhaním, pretože si nezložili manželský sľub, ktorý zaručuje, že ich dar je úplný a trvalý. Sviatosť manželstva je nevyhnutná k tomu, aby sexuálne spolužitie vyjadrovalo pravdu o láske a bolo žriedlom vzájomného posvätenia. Vo chvíli skladania manželského sľubu dochádza mocou Ducha Svätého k úplnej premene muža a ženy. V tej chvíli sa pre seba stávajú manželom a manželkou. Mocou samého Boha sa spájajú sviatostným manželským putom, ktoré môže pretrhnúť len smrť jedného z nich.
Ak sú chlapec a dievča plnoletí a zrelí, navzájom sa milujú a chcú si lásku prejaviť manželským spolužitím, je to znamenie toho, že sa majú stať manželmi. V tom prípade sa do chvíle zloženia manželského sľubu zriekajú sexuálneho spolužitia, aby nezničili úžasný poklad, ktorým je ich vzájomná láska. Len Ježiš Kristus im vo sviatosti manželstva dá právo na vyjadrenie lásky telesnou „rečou“ – sexuálnym spolužitím. Ak chlapec a dievča spolu sexuálne žijú už pred svadbou, znamená to, že nechápu zmysel sexu ani manželstva. Navzájom si tým veľmi ubližujú a zabíjajú svoju lásku.
Hnutie čistých sŕdc
Ježiš Kristus jasne hovorí, že milovať sa dá len s čistým srdcom. Čisté srdce je dar, ktorý Ježiš dáva každému, kto ho o ten dar prosí a spolupracuje s ním. Cesta, ktorá vedie k čistote srdca – píše Ján Pavol II. –, „musí byť cestou ovládania žiadostivosti, a to už na samom počiatku, v ešte čisto vnútornej sfére“ (katechéza 3. 12. 1980). Preto sa treba celým srdcom pripútať k Ježišovi Kristovi a podrobiť sa jeho uzdravujúcej liečbe závislosti od hriechov nečistoty, ktoré uvádzajú do strašného stavu – pekla totálneho egoizmu. Sú nimi: mimomanželské sexuálne spolužitie, masturbácia, petting, orálny sex, homosexuálne spolužitie, závislosť na pornografii atď. Čistota srdca je požiadavkou lásky. Všetci sme poznačení dôsledkami dedičného hriechu. Sami, vlastnými silami, nedokážeme premôcť žiadostivosť očí, tela a podriadiť svoje city a túžby zákonu lásky. Preto Ježiš pozýva všetkých, aby sa zapojili do spoločenstva Hnutia čistých sŕdc, aby sme mu každý deň odovzdávali svoje srdce, zranené hriechom a zotročené egoizmom, aby ho uzdravoval a robil schopným milovať čistou láskou. Rozhodne zahoď všetok strach a obavy. Najskôr sa vyspovedaj, vyznaj všetky svoje hriechy, potom prijmi Ježiša v Eucharistii a odovzdaj sa mu slovami nasledujúcej Modlitby zasvätenia:
„Pane Ježišu, ďakujem ti, že ma miluješ bezhraničnou láskou, ktorá chráni pred zlom, dvíha z najväčších pádov a uzdravuje najbolestnejšie zranenia. Odovzdávam ti svoju pamäť, rozum a vôľu, dušu a telo spolu s mojou sexualitou. Sľubujem, že sa budem zdržiavať sexuálneho života až do uzavretia sviatostného manželstva. Rozhodujem sa nečítať, nekupovať a nepozerať pornografické časopisy, programy ani filmy. (Dievčatá môžu dodať: ,Rozhodujem sa slušne obliekať a neprovokovať v iných žiadostivé myšlienky ani túžby.‘) Sľubujem, že sa budem s tebou každý deň stretávať pri modlitbe a čítaní Svätého písma, v častom prijímaní Eucharistie a poklone Najsvätejšej sviatosti. Rozhodujem sa pravidelne pristupovať k sviatosti zmierenia, nepoddávať sa znechuteniu a bez otáľania vstávať z každého hriechu.
Pane Ježišu, uč ma systematicky pracovať na sebe, daj mi schopnosť ovládať moje sexuálne vzruchy a emócie. Prosím ťa o odvahu pri každodennom kráčaní proti prúdu, aby som nikdy nebral(a) drogy a vyhýbal(a) sa akejkoľvek závislosti, predovšetkým alkoholu a cigaretám. Uč ma konať tak, aby v mojom živote najdôležitejšia bola láska.
Panna Mária, moja Matka, veď ma po cestách viery až k samotnému žriedlu lásky – k Ježišovi. Podľa príkladu Božieho služobníka Jána Pavla II. sa ti chcem celkom odovzdať: ,Totus Tuus, Mária!‘ Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu odovzdávam seba, všetko, čím som, každý môj krok, každú chvíľu môjho života. Blahoslavená Karolína, vypros mi dar čistého srdca. Amen.“
Každé ráno sa modli túto modlitbu, aby si nezabudol(nezabudla) na svoj záväzok a uvádzal(a) ho do praxe. Nikdy sa nedaj znechutiť a vstaň z každého pádu vo svätej spovedi.
Prosíme ťa, napíš nám o tejto veľkej udalosti, akou bol tvoj vstup do HČS, a pošli nám svoje osobné údaje (adresu, dátum narodenia aj vstupu do HČS, e-mail, telefón), aby sme ťa mohli zapísať do Knihy čistých sŕdc a poslať ti formačný materiál a osobitné požehnanie.
Tebe aj všetkým členom HČS pripomínam: Neboj sa každý deň kráčať po náročnej ceste viery a pevne sa drž Ježišovej ruky. Bezhranične mu dôveruj a svoju detskú dôveru vyjadri vytrvalou, každodennou modlitbou. Na ceste viery a dozrievania v láske nepodliehaj menlivým náladám, pocitom a emóciám. Je nevyhnutné, aby si si zostavil(a) svoj osobný denný program, v ktorom si určíš čas na modlitbu, prácu, štúdium a odpočinok. Snaž sa ho zachovávať veľmi dôsledne a nepodliehaj znechuteniu ani apatii. Buď na seba náročný(á), nezabúdaj na ranné cvičenie, pohybuj sa na čerstvom vzduchu a ak môžeš, pravidelne sa venuj nejakému športu, pretože je to najlepší druh odpočinku. Nemárni svoj drahocenný čas na nadmerné sledovanie televízie a bezmyšlienkovité surfovanie po internete.
Pri každodennom úsilí dosiahnuť stanovený cieľ je nevyhnutné sebazaprenie a sebadisciplína. Len vtedy Ježiš môže uzdravovať tvoje zranené srdce a formovať tvoj krásny charakter. Cesta viery, po ktorej nás Ježiš vedie, nie je síce ľahká, ale zato, ak po nej kráčaš každý deň, je priam úchvatná. Iba ona vedie k láske, k plnosti šťastia v nebi.
Píšte a posielajte do našej redakcie svoje svedectvá, odovzdávajte iným vlastné skúsenosti zo života podľa viery. Modlime sa za seba navzájom pri každodennej modlitbe a zvlášť pri ruženci a korunke k Božiemu milosrdenstvu. Zo srdca vám žehnám!