Tajomstvo požehnanej smrti

Odkedy si spomínam, môj otec sa vždy modlil. Jeho obľúbenou modlitbou bola korunka k Božiemu milosrdenstvu. Modlil sa ju každý deň, a to aj vtedy, keď sme mali v hodine milosrdenstva návštevu.

V takých situáciách sa ospravedlnil a povedal: „Sú tri hodiny, teraz sa pomodlím.“ Obdivovala som ho za jeho vieru, ktorá ho robila schopným povedať: „Boh je nadovšetko.“

Tento rok otec vážne ochorel a podstúpil náročnú operáciu. Veľa komplikácií ho veľmi vyčerpalo, takže vo dne aj v noci veľa trpel, až nakoniec dostal zápal pľúc a zomrel.

Nikdy nezabudnem na deň otcovho odchodu z tohto sveta. Milosrdný Ježiš sa o všetko postaral. Niekoľko hodín pred smrťou prijal pomazanie chorých a Eucharistiu. Duša môjho otca bola čistá a Kristus v nej žiaril v podobe hostie. Pán Ježiš pripravil na ockov odchod aj nás. Pri pohľade na otcovo utrpenie som začala prijímať Pánovu vôľu. Prosila som Pána, aby mi doprial byť pri smrti môjho otca, a vypočul ma. Otec bol do konca pri vedomí, mal jasnú myseľ a pokojné srdce. Niekoľko minút pred smrťou si povzdychol: „Ježišu.“ Som si istá, že práve vtedy prišiel Ježiš, aby ho previedol na druhú stranu. Milosrdný Ježiš plní svoje sľuby – neopúšťa nikoho, kto ho prosí o milosrdenstvo.

Niekoľko dní po otcovom po-hrebe som dostala chuť pomodliť sa korunku. Až vtedy som si uvedomila, že neviem, ako sa modlí. Vychádzajúc z kostola som si na stolíku všimla časopis Milujte sa!. Otvorila som ho a do očí mi padol nadpis: Ako sa modliť korunku k Božiemu milosrdenstvu. Nebola to obyčajná náhoda. Verím, že to bolo Božie riadenie. Odvtedy sa korunku modlievam pravidelne a táto modlitba mi prináša veľkú útechu. Spolu so mnou sa modlia aj moje deti a sestra s rodinou.
Všetkých by som chcela povzbudiť, aby si v svojom uponáhľanom živote našli čas na modlitbu – rozhovor s Bohom. Prosme milosrdného Ježiša, aby k nám prišiel, keď budeme ležať na smrteľnom lôžku, aby sme sa v hodine nepokoja, bolesti a neistoty necítili sami. Modlime sa, aby to bola pre nás radostná chvíľa, plná viery, že nezomierame, ale prechádzame do večného života.

Ďakujem Bohu a Panne Márii za všetky milosti, zvlášť za otca, ktorý ma naučil pokorne prijímať utrpenie a vždy dať Boha na prvé miesto.

Barbora B.