„Som trpiaca Láska…“ – v týchto slovách, ktoré zapísala mystička Alícia Lenczewska, Ježiš odhaľuje tajomstvo svojho utrpenia. Môžeme nejako obviazať rany jeho Srdca?
Aká je príčina Ježišovho utrpenia? Sám Ježiš odpovedá: „Pri každom človeku stojím so starostlivosťou a láskou a čakám na chvíľu, keď sa rozhodne prijať moju pomoc. Trpím pre jeho hriechy a trápi ma jeho zatratenie. Veľmi ma bolí, že toľkí ľudia idú do zatratenia, lebo odmietajú moju pomoc. Toľkých pohltí peklo. Zatiaľ čo ja všetkých milujem a prišiel som pre všetkých, aby som za nich trpel a aby som ich oslobodil“ (Świadectwo 238).
Rodí sa teda otázka, čo môžeme urobiť, aby sme zmiernili Ježišovo utrpenie. Položila ju aj mystička a dostala nasledujúcu odpoveď: „Milovať ma a trpieť spolu so mnou“ (Świadectwo 900). Zdá sa, že aj dnes sa nás Ježiš ticho pýta: „Prijmeš moju bolesť rovnako radostne, ako prijímaš moju lásku? Láska sa prejavuje v ochote prijať bolesť. Ja som prijal bolesť všetkých ľudí. Keby teda chceli, boli by slobodní. Namiesto nich živ v sebe túžbu, aby som ich oslobodil. Miluj namiesto nich a trp, aby som im mohol darovať nebo“ (Świadectwo 900). „Svojou nehou môžeš zmierniť moju bolesť a poskytnúť mi útočisko vo svojom srdci“ (Świadectwo 288).
Utrpenie ako cesta rastu
V spisoch Alície Lenczewskej nájdeme Ježišovo uistenie, že všetko, čo sa deje v živote každého z nás, vyplýva z jeho starostlivosti a lásky. Neboli sme stvorení pre úlohy, ktoré nám určil, ale preto, aby sme sa s ním zjednotili v láske: „Stvoril som ťa pre lásku vo mne. Nič iné ako moja láska nenaplní tvoje srdce“ (Świadectwo 328).
Zjednotenie s Pánom je postupný proces, ktorý sa rozvíja v závislosti od toho, nakoľko sa naša láska očisťuje a posväcuje prostredníctvom utrpenia. Utrpenie má neoceniteľnú hodnotu pre duchovný život. Všetky ťažké situácie, ktoré nás stretávajú, všetky stretnutia s takzvanými ťažkými prípadmi, všetky porážky a utrpenie sú pre našu dušu šancou rásť vo svätosti a zároveň sú skúškou tejto svätosti. „Každé prenasledovanie, s ktorým sa svätí vo svojom živote stretli, bolo okolnosťou, vďaka ktorej sa stali svätými (lebo sa nebúrili a neutiekli)“ (Słowo pouczenia 66), povedal Ježiš Alícii.
Jeho slová nás učia novú logiku: „Boží pohľad, pohľad v pravde, je iný ako ľudský pohľad, ako úsudok sveta. Utrpenie, prenasledovanie a nespravodlivosť, ktoré mi odovzdáš, majú nesmiernu hodnotu a obohatia tvoju dušu. Sú najdokonalejším pokrmom pre jej rozvoj. Je to dar, ktorým milujúci Otec osobitne obdarúva svojich vyvolených, pretože ich chce posvätiť a mať ich blízko pri sebe. Úspech a to, čo je v ľudských očiach ziskom, je nebezpečné – môže to priniesť a zvyčajne aj prináša ustrnutie v duchovnom rozvoji, pretože to vedie k pýche, márnivosti a k rozmachu egoizmu. V živote treba veľa trpieť, aby sme dosiahli takú svätosť, ktorú už ľudské uznanie a obdiv nijako neohrozia. Ak niekomu dávam milosti, ktoré sú pre ľudí zjavné a vzbudzujú obdiv a lásku, musím mu dať aj utrpenie. Utrpenie nie je ani trest, ani zlo. Je znamením mojej osobitnej lásky a povolania byť blízko pri mne. Z utrpenia sa treba tešiť, pretože očisťuje a obohacuje. Zato voči uznaniu a spokojnosti treba zachovať bdelosť, aby dušu nezničili“ (Świadectwo 529).
Utrpenie ako znamenie vernosti
Určite je ľahšie znášať aj veľké utrpenie, ktoré trvá krátko a prináša konkrétne ovocie, ako utrpenie, ktoré trvá roky, ba niekedy aj celý život, ktovie kedy skončí a neprináša viditeľné plody. Takáto situácia je mimoriadnou príležitosťou prejaviť svoju vernosť. Ježiš hovorí: „Vtedy je podrobená skúške viera v Otcove prisľúbenia. Skúšaná je trpezlivosť so sebou samým: so svojou bezmocnosťou a úbohosťou; skúšaná je vytrvalosť a vernosť, ktorú sme sľúbili Bohu, ako aj trpezlivosť s pokorou Krista, ktorý vstúpil do tvojho života. Vtedy je skúšaná tvoja bdelosť – či si schopná včas rozlíšiť pokušenia, ktorými ťa láka svet, a klamstvá, ktoré ti našepkáva zlý duch. Vtedy musíš byť schopná odlíšiť tŕnistý chodník života od zdanlivo hladkých ciest smrti. Svetlom, ktoré ti osvecuje cestu uprostred námah pozemského života, je evanjelium a dôvera dieťaťa, ktorá tvoju ruku vkladá do ruky Panny Márie, aby si spolu s ňou kráčala za Kristom a aby si sa cítila bezpečná a pokojná ako dieťa vedené matkou“ (Słowo pouczenia 312).
Láska k trpiacim
Utrpenie nás robí podobnými Kristovi. On vidí seba samého v trpiacich a stotožňuje sa s každým z nich. Toto sú slová, ktoré počula mystička: „Poslal som ťa k chorým, aby si videla, ako v nich trpím, aký som nehybný, bezradný, odkázaný na milosrdenstvo iných“ (Świadectwo 356). Ježiš nám ukazuje, aký postoj máme mať voči tým, čo trpia akýmkoľvek spôsobom a pre akúkoľvek príčinu: „Navštevuj ich. Prinášaj im môj pokoj a moju lásku a slúž im. A nadovšetko sa za nich modli a prinášaj obety, aby sa nepremrhala milosť utrpenia, ktorú som im daroval. Sú to moji vyvolení, s ktorými trpím, aby som ich spasil“ (Świadectwo 356). „Miluj trpiace duše svojich bratov, počúvaj ich volanie a všimni si slzy, ktoré v sebe skrývajú. Túž zotrieť ich slzy, utíšiť ich krik, zmierniť ich utrpenie“ (Świadectwo 173). „Rob to z lásky ku mne. Z lásky, po ktorej tak veľmi túžiš. Všímaj si utrpenie iných, ktoré si možno ani oni sami neuvedomujú, a nežne sa k nim obracaj. Ukazuj mi ich a pros ma, aby som sa zľutoval nad ich osudom. Bolesť každého môjho dieťaťa – jeho terajšia aj budúca bolesť – je mojou bolesťou“ (Słowo pouczenia 469).
Ježiš nás posiela ako milosrdných samaritánov k tým, čo trpia, a zároveň nás prosí, aby sme nikdy neboli príčinou utrpenia iných: „Pádom nie je len to, čo ty vnímaš, za čo sa hanbíš a čo ťa bolí. Tvojím pádom je všetko to, čím si ľudí svojím správaním zranila, čo im spôsobilo smútok, utrpenie a slzy. A tento pád je o to väčší, čím menej si ho vo svojej zaslepenosti a pýche uvedomuješ. Tvojím veľkým pádom je to, keď srdce blížneho naplníš bolesťou, nepokojom a zlosťou – keď ho vedieš k tomu, aby padol a aby v ňom vyhasla láska. Ba aj vtedy je to tvojím pádom, keď sa mylne nazdávaš, že máš pravdu a že takto sa musíš či môžeš správať. Vyhýbaj sa tomu, pretože toto je tvoj najväčší pád vyplývajúci z nedostatku pokory a lásky, a veľké zlo spôsobené iným“ (Świadectwo 183).
Utrpenie pre spásu iných
Tajomstvo utrpenia nás uvádza do tajomstva spoluvykúpenia ľudstva, ako píše svätý Pavol: Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev (porov. Kol 1, 24).
Mystička zapísala aj nasledujúce Ježišove slová: „Teraz sa moje utrpenie uskutočňuje v mojich milovaných, vyvolených deťoch. V nich chodím po tejto zemi, tak ako kedysi po Palestíne. Moji najmilovanejší a najbližší môjmu Srdcu uskutočňujú vo svojom živote moje spásonosné poslanie. V kom môžem žiť, aby som prinášal svetu spásu? Koho mám poslať, ak nie ich? Kto je ochotný trpieť a namáhať sa z lásky k bratom a k svojmu Bohu? Oni: moji služobníci, ktorí sú mi oddaní a dôverujú mi. Sú bolestne skúšaní, nesú môj kríž a moju lásku. V nich sa opakuje môj život: moja námaha a moje utrpenie pre záchranu a spásu sveta“ (Słowo pouczenia 54). A ešte dodáva: „Každá pohnútka a úkon lásky ťa robí podobnou mne. Podobne aj každý prejav poslušnosti a miernosti srdca. Prostredníctvom utrpenia, ktoré prijímaš ako obetu za bratov, si ako ja, ktorý sa na kríži obetujem za spásu svojich ľudských bratov“ (Słowo pouczenia 142). „Horlivo využi každú situáciu, námahu a utrpenie (vnútorné aj vonkajšie) a všetok čas na to, aby si zachraňovala duše a prinášala spásu môjmu svetu, ktorý túži po záchrane a čaká na ňu“ (Słowo pouczenia 140).
Obetovať utrpenie neznamená vyhľadávať utrpenie a pestovať trpiteľstvo. Ježiš Alíciu varoval: „Nebuď pyšná a nevyhľadávaj si sama kríže v mylnom presvedčení, že ťa privedú k svätosti alebo pomôžu iným. K svätosti vedie len pokorné a radostné prijímanie mojej vôle, pretože v nej je obsiahnuté najvyššie dobro pre teba aj pre iných“ (Słowo pouczenia 183).
Ako treba prežívať utrpenie?
Hodnota nášho utrpenia závisí od toho, či prijmeme Božiu vôľu a dovolíme, aby utrpenie, ktorému sa v živote nedá vyhnúť, prinieslo ovocie. V mystičkiných spisoch Ježiš hovorí: „Ak na ceste života natrafíš na kríž, vezmi ho, nes ho s láskou a pokojom a obetuj mi svoju námahu a utrpenie. Kríž, ktorý mi takto obetuješ, je pomazaný mojím požehnaním a je v ňom obsiahnuté veľké dobro pre teba a tvojich bratov. Ak ho odmietneš, kríž ťa neobíde, pretože je vpísaný do pozemského života, ale zgniavi ťa ťažší kríž, ktorý som nepomazal… Kríž bude tvojím údelom, ale môžeš si vybrať, či to bude požehnaný, alebo opovrhnutý kríž“ (Słowo pouczenia 183).
V situácii utrpenia sme vystavení rôznym pokušeniam. V mystičkiných spisoch nájdeme rady, ako nad nimi zvíťaziť. Najčastejšie zakúšame znechutenie a netrpezlivosť. V takom stave nám môže pomôcť, keď si uvedomíme, že každá chvíľka nášho utrpenia je chvíľou, v ktorej Ježiš-Ženích navštevuje svoju nevestu – našu dušu: „Buď trpezlivá a vždy ochotná prijať svojho Ženícha. Rád totiž prichádzam nečakane. Bdej v nádeji na stretnutie“ (Świadectwo 624). „V ťažkých chvíľach sa raduj, aj keď zakúšaš útlak a bolesť, pretože ony sú znamením, že práve teraz sa nejaká duša oslobodzuje z nebezpečenstva ilúzie a pekelného jedu“ (Słowo pouczenia 376).
Naša vernosť sa posilní, keď si uvedomíme, že aj naša najdrobnejšia námaha má nesmiernu hodnotu: „Obetuj mi každú, aj tú najmenšiu námahu, nepohodlie, bolesť a krivdu. Treba ich každý deň a v každej chvíli starostlivo zbierať a odovzdávať mi ich s láskou. Treba sa rozhliadnuť okolo seba a pozbierať aj kríže-poklady, ktoré tvoji bratia nechceli a zahodili ich, a odovzdať mi ich, aby som prostredníctvom nich zachránil ich duše od skazy, ktorú si pripravujú“ (Słowo pouczenia 411).
Ježiš nás uisťuje: „Pamätaj, že keď si ukrižovaná a trpíš v bezmocnosti, diabol čaká na tvoju vzburu, nenávisť a výčitky. Vedz však aj to, že Boh žasne nad tvojou dušou, keď si spojená s mojou obetou a miluješ Boha a ľudí napriek všetkému a možno práve preto, že si vyvýšená na kríž, ktorý je znamením spásy. Aj Matka k tebe vystiera ruky, aby si ťa privinula k srdcu a uviedla ťa do raja“ (Słowo pouczenia 421).
Keď nás v utrpení budú pokúšať myšlienky, že sme neužitoční, spomeňme si na nasledujúce slová: „Modli sa a obetuj… A nepýtaj sa na ovocie svojej obety. Dôveruj mi. Ovocie sa uchová v mojom dome. Tam ho uvidíš, keď prídeš“ (Świadectwo 634).
Keď nás ovládne pocit opustenosti a samoty, útechu nám prinesie Ježišovo prisľúbenie: „Nemysli na to, že nemáš človeka, ktorý by ťa podržal v ťažkých chvíľach. Máš Boha, ktorý je tvojou opravdivou oporou a posilou a ktorý pri tebe bdie vo dne v noci. Ak dostávaš väčší dar, nevracaj sa k menšiemu“ (Słowo pouczenia 167). „Ja trpím spolu s tebou v tvojom srdci. Nie si sama. Vieš predsa, že nikdy nie si sama a nikdy nebudeš sama“ (Świadectwo 254).
Zlý duch nás môže sužovať strachom o našu budúcnosť. V takej situácii nám Ježiš hovorí: „Máš účasť na mojom utrpení, a to v takej miere, akú si schopná prijať. Nevybiehaj myšlienkami poza dnešný deň a neoddávaj sa fantázii. Starosti o zajtrajšok a fantázia sú územím, kde mimoriadne intenzívne pôsobí Zlý. Prítomnosť patrí mne. Ja ju stvárňujem podľa toho, nakoľko mi dôveruješ a miluješ moju vôľu. Rozprávaj sa so mnou. To ti dodá silu. Ja som tvoj duchovný otec, tvoja predstavená, otec a matka, dôverník a nežný ochranca.
Tvoja odlúčenosť je prostriedok, ktorý ťa čoraz väčšmi pripútava ku mne. Okrem mňa nie je nič, čo by mohlo naplniť tvoje srdce“ (Słowo pouczenia 452).
Láska nám všetko vysvetlí
Jediným cieľom a skutočným zmyslom nášho života je prežívať každú chvíľu v zjednotení s Bohom a vylievať jeho lásku na všetkých, ktorých stretávame. Buďme teda ako nevesta z Piesne piesní, ktorá vybehla na ulicu hľadať svoju Lásku – Lásku, ktorá nám hovorí: „Netreba vyhľadávať utrpenie, pretože som ťa nestvoril pre utrpenie, ale pre lásku. Čo môže dať utrpenie, ak je málo lásky? Môže zničiť namiesto toho, aby obohatilo. Túž po Láske a hľadaj ju. Utrpenie prijímaj bez toho, aby si sa ním zaoberala a uchovávala si ho v pamäti. Obetuj ho a hneď naň zabudni. Teš sa z toho, že tvojím životom je Láska a že ju môžeš dať každému. Je to Láska, ktorá je väčšia než akékoľvek utrpenie a smrť a ktorá prináša zmŕtvychvstanie tebe aj iným“ (Słowo pou-czenia 275).
Modlitba obetovania utrpenia
Pane Ježišu, ďakujem ti, že si vzal na seba všetko moje utrpenie, že si sa na kríži nechal prebodnúť pre moje hriechy a strýzniť pre moje viny. Ďakujem ti za to, že svojím umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním si mi odpustil všetky hriechy a otvoril cestu do neba. Takto sa každé ľudské utrpenie zmenilo na cestu spásy. Obetujem ti svoje utrpenie a spájam ho s tvojím utrpením za spásu všetkých hriešnikov. Zriekam sa všetkého, čo vedie k zlu, a každého hriechu, aby som žil/žila v slobode Božieho dieťaťa. Zriekam sa satana, ktorý je hlavným strojcom hriechu. Pane Ježišu, prosím ťa o milosť bezpodmienečného odpustenia všetkým, ktorí mi ublížili a spôsobili mi utrpenie. Všetku svoju telesnú aj duchovnú bolesť vkladám do tvojich rán. Ďakujem ti za túto skúsenosť. Prosím ťa, osloboď ma od všetkého strachu, vzdoru a znechutenia. Spájam sa s tvojím umučením a všetko svoje utrpenie obetujem nebeskému Otcovi za obrátenie pohanov, ateistov, na úmysel Svätého Otca, biskupov a kňazov, ako aj za nové kňazské a rehoľné povolania (možno pridať ďalšie úmysly). Skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie som celý tvoj/celá tvoja. Amen.