Ničivá sila jogy

Prvýkrát som sa stretol s jogou pred niekoľkými rokmi. Prvé polhodinové cvičenie, rohožka, vonné tyčinky… Bol som jedným z dvoch mužov medzi takmer dvadsiatimi ženami, takže som sa cítil trochu čudne, ale vzal som to ako malé mínus v porovnaní s tým, čo mi joga mala dať – relax, uvoľnenie, posilnenie tela…

Cviky sa mi zdali trochu neprirodzené, pretože nie som príliš ohybný. Začal som cvičiť, ale netušil som, že existuje veľa druhov jogy… Joga bola pre mňa jednoducho jogou. Tento druh jogy bol u nás najrozšírenejší a najpopulárnejší – išlo o tzv. hatha-jogu.

Okrem toho som si kúpil knihu s inštrukciami a neskôr som začal cvičiť aj doma. Telesné polohy (asány), ktoré sa často nazývajú podľa zvierat (napr. pes, krava, korytnačka), som považoval za ideálny spôsob pre psychické upokojenie a uvoľnenie z pracovného stresu. Po cvičeniach som cítil silný príliv energie a potreboval som oveľa menej času na spánok: predtým som spával 8-9 hodín, a po mesiaci jogy mi stačilo už iba 5-6 hodín spánku.

Posilnila sa aj moja odolnosť. V mladosti som mal sklony k rýchlemu prechladnutiu, a teraz som bol fyzicky silnejší a odolnejší. Bol som nadšený zo svojho nového koníčka. Neskôr som sa v knižke dočítal, že okrem telesného cvičenia je dobré začať praktizovať aj meditáciu, čiže dychové cvičenia (zvané pranajama) a opakovať si v mysli isté výrazy (mantry), ktoré mi pomôžu stíšiť si myseľ. Okrem toho vraj treba zložiť prsty rúk do osobitnej polohy, ktorá vyjadruje zatvorenie energie (tzv. mudry). Toto všetko má viesť k zdravšiemu a šťastnejšiemu spôsobu života. Neskôr som začal nakupovať v obchodoch s ekologickými potravinami, navštevoval som vegetariánske bary a trhy s alternatívnou medicínou. Prestal som využívať tradičnú medicínu, nepočúval som lekárov a odmietal som užívať antibiotiká a iné lieky. Vybral som si alternatívnu cestu. Keď som trpel fyzickými ťažkosťami, využíval som iba bylinky, akupunktúru a akupresúru.

Po istom čase som si pri jednom cvičení poškodil pravý meniskus. Stál som pred rozhodnutím: operácia alebo vynechať záťaže kolena, ktorú môže spôsobovať lyžovanie alebo tenis. Ani toto ma od jogy neodradilo.

Ďalej som hľadal nové metódy na stíšenie mysle a zvládnutie ľahkej depresie. Na trhu alternatívnej medicíny sa mi dostala do rúk propagovaná bhakti-joga, ktorá spočíva v opakovaní mantier, hre na gitare a speve. Keď sa na to pozerám z perspektívy času, je mi ľúto, že som sa vtedy neopýtal, čo dané mantry znamenajú. Ale o tom trochu neskôr.

Najskôr som sa snažil upokojiť si myseľ prostredníctvom asán, mudier, dychových cvičení a teraz som sa svoj strach a napätie spôsobené osobnými a pracovnými problémami snažil ovládnuť pomocou mantier.

Po istom čase som si uvedomil, že sa mi zmenil okruh známych. Čoraz viac času som trávil s ľuďmi, ktorí „pracovali na sebe“ prostredníctvom jogy alebo tai-či (čínskeho telesného cvičenia), a zároveň som strácal kontakt so starými známymi. Prestal som piť alkohol, pretože spôsoboval znečistenie organizmu a menil stav vedomia. Úraz kolena bol zas príčinou toho, že som sa prestal venovať športom, ktoré som mal od detstva veľmi rád: tenisu, bedmintonu a volejbalu. Čoraz väčšmi som sa sústreďoval na seba samého, na signály, aké mi dáva telo. Okrem toho som sa začal vegetariánsky stravovať. To bola jedna strana mince…

Druhou stranou mince bolo to, že som začal pociťovať čoraz väčšiu samotu a napriek lepšiemu zdravotnému stavu (vymizli moje žalúdočno-črevné problémy) som sa necítil psychicky dobre. Spomínam si napríklad na to, ako som po meditácii alebo cvičení jogy začal pociťovať vnútorný chaos, smútok, depresiu, čo sa mi javilo ako popretie hlavného cieľa metódy, o ktorej sa vravelo, že má viesť k osobnému rozvoju človeka a k zlepšeniu kvality života.

Napríklad na druhý deň po intenzívnej meditácii som býval v práci celkom uzavretý do seba a celý deň som na nikoho neprehovoril, ani na ľudí, ktorí mali ku mne priateľský postoj.

Takisto si spomínam na dovolenku, počas ktorej som sa zúčastnil na niekoľkých individuálnych cvičeniach jogy. Cítil som sa po nich doslova psychicky zdevastovaný. Začali sa mi vynárať myšlienky, ktorých som sa nedokázal zbaviť: išlo o negatívne zmýšľanie o sebe samom, ktoré sa odborne nazýva obsedantná neuróza.

Po istom čase som začal čítať o vteleniach, reinkarnácii, karme a postupne som sa dozvedel aj o čakrách, energetických bodoch, ktoré má vraj každý človek, a nakoniec o samotnej energii, ktorá sa aktivuje cvičeniami, mantrami, mudrami a meditáciou. Niekoľko rokov som sa vôbec nemodlil. Bol som presvedčený, že som sebestačný, že sám zvládnem problémy tým, že si vzbudím vnútornú energiu.

Sväté písmo pre mňa neexistovalo, ba pociťoval som k nemu nechuť. Na spoveď som síce chodil, ale problém bol v tom, že ani spoveď ani prijímanie Eucharistie mi nepomohli zbaviť sa dotieravých myšlienok. Dnes viem, že už vtedy som potreboval modlitbu za oslobodenie alebo kontakt s kňazom, ktorý by chápal problematiku duchovného ohrozenia.

Z perspektívy času môžem povedať, že joga, ktorú som cvičil, ma doviedla do stavu vnútorného rozbitia, straty toho, čo mi kedysi prinášalo radosť, a k obrovskej samote. Stal som sa individualistom, egoistom, ktorý sa do krajnosti sústredil na svoje telo a na svoju myseľ, ktorú som považoval za nástroj ovplyvňujúci telo aj psychický stav.

Božia vôľa a Boží plán s mojím životom mi nič nevraveli. Na dušu som akosi pozabudol. Venoval som sa síce duchovnu, ale hinduistickej duchovnosti, ktorá ma ako kresťana čoraz väčšmi ničila a vzďaľovala od mojej prirodzenosti.

Zmena stravovania ma doviedla k vyčerpaniu organizmu a k strate telesnej hmotnosti. Prehnane som sa sústredil na zdravú výživu. Moja vôľa bola čoraz obmedzenejšia. Pochopil som, že som zotročený: nemohol som robiť to, čo som chcel, dokonca ani v takých základných ľudských potrebách, akými je prijímanie potravy. Nemal som možnosť slobodnej voľby.

Jedného dňa som po cvičení upadol do bezvedomia. Začali sa fyzické problémy, neurologické ťažkosti… Výsledky lekárskych vyšetrení boli dobré, ale ja som sa cítil čoraz horšie.

Spomenul som si na kázeň jedného františkána, ktorú som počul pred niekoľkými mesiacmi. Hovoril o duchovnom ohrození, medziiným o východnej meditácii, akupunktúre a iných indických a čínskych praktikách. Vtedy som to neprijal ako upozornenie, ale teraz som sa rozhodol vyhľadať spomenutého kňaza.

Dlho sme sa rozprávali. Vysvitlo, že som veľmi silne duchovne zotročený – nielen jogou, ale aj mnohými vecami spojenými s okultizmom. Rehoľník mi navrhol generálnu spoveď, duchovné cvičenia, čítanie Svätého písma, predovšetkým Evanjelia podľa svätého Marka, a pravidelný sviatostný život, aby ma Ježiš mohol začať vnútorne očisťovať od démonov a spirituality, ktorú som prijal z iných kultúr a náboženstiev.

Na svojom tele, mysli a predovšetkým duši som okúsil, aká nebezpečná je joga. Po prvotnej fascinácii jogou a po prvotnom zlepšení môjho psycho-fyzického stavu som sa postupne dopracoval k úplnej vnútornej rozbitosti…

Joga je filozofický systém a jej cviky sa zakladajú na hinduistickom náboženstve. Dnes viem to, čo mi pred pár rokmi zamlčali. Napríklad, že recitovanie mantry môže obsahovať sanskritské mená hinduistických božstiev alebo duchov, ktoré sa recitáciou vzývajú.

Keď som si čítal Bibliu, zriekal som sa viery v reinkarnáciu, karmu a opakované prevteľovanie. Verím v to, čo nám hovorí Boh skrze Sväté písmo a učenie Cirkvi. Ježiš je pre nás všetkým: našou jedinou cestou, jedinou pravdou, jediným životom a najlepším lekárom.

Joga nie je telesné cvičenie. Je to spiritualita, ktorá ma priviedla k obrovskému telesnému aj duchovnému utrpeniu, k strate priateľov a toho, čo mi kedysi prinášalo radosť. Táto spiritualita je s kresťanstvom nezlučiteľná.

Vrátil som sa do Cirkvi ako márnotratný syn z Evanjelia podľa svätého Lukáša a viem, že Boh mi odpustil. V tomto roku som odovzdal Ježišovi celý svoj život: svoju minulosť, prítomnosť aj budúcnosť a prijal som ho ako svojho Spasiteľa a Pána. Vďaka Biblii viem, že staré sa pominulo (2 Kor 5, 17).

Vnímam, ako ma Ježiš čoraz hlbšie uzdravuje svojou láskou, a to aj napriek tomu, že fyzické utrpenie ma ešte stále sprevádza.

Čitateľ