Interrupcia ako liek?

Volám sa Paulína, mám 31 rokov a už 12 rokov som vydatá. Môj manžel Marek má 36 rokov. Máme dve dcéry: dvanásťročnú Karolínku a sedemročnú Veroniku. Momentálne čakáme tretie dieťa – pravdepodobne Dominiku, ktorá sa vyvíja pod mojím srdcom.

Otehotnela som v období, keď som sa pol roka dermatologicky liečila pomocou istého lieku. Ten sa v žiadnom prípade nesmie používať počas tehotenstva, dokonca sa neodporúča otehotnieť po dobu 6 mesiacov od ukončenia liečby. Je to liek, ktorý má podľa všetkých lekárov aj odbornej literatúry silný teratogénny účinok, čiže poškodzuje plod. Vedela som to, preto sme boli s manželom veľmi opatrní pri používaní prirodzených metód plánovania rodičovstva. Ale sťahovanie sa na nové miesto, zmena bydliska a s tým spojený stres spôsobili, že som urobila chybu pri pozorovaní svojho cyklu a otehotnela som.

Spočiatku som tomu neverila, myslela som si, že to nie je možné… Prvá návšteva u lekára bola hrozná – lekár mi nedával nijakú šancu na to, že dieťa bude zdravé. Prosila som ho o pomoc… Požiadal ma, aby som počkala pred ordináciou. Zatelefonoval farmakológom a do rôznych nemocníc, aby zistil, či je nejaká šanca pre mňa a pre moje dieťa. Ale keď som znovu vošla do ordinácie, bolo to ešte horšie. Diagnóza znela strašne: „Tento liek má stopercentný teratogénny účinok, takže nie je šanca, aby sa dieťa narodilo zdravé. Je možné, že bude mať silnú detskú obrnu, hydrocefalus, Downov syndróm alebo bude deformované…“ To sú len niektoré choroby, ktoré vymenoval a ktoré sú uvedené aj na letáku spomenutého lieku… Podľa lekára je v mojom prípade veľká pravdepodobnosť, že sa vyskytnú všetky súčasne. Po tomto monológu a mojom plači mi láskavo povedal, že existuje možnosť záchrany. Vyjadril sa, že mi pri nej pomôže. V mojom prípade to totiž nebude náročná procedúra a týždeň po nej bude už všetko v poriadku. Interrupcia – zabitie môjho dieťaťa – bola jeho liekom pre mňa! Opýtala som sa ho, koľko času mám na rozhodnutie. Odvetil mi, že niet času, lebo niet o čom uvažovať, pretože potom to bude len horšie. Dodal, aby som prišla o tri dni nezávisle od rozhodnutia, aké urobím.

Odišla som s plačom a po chodníku som kráčala ako opitá. Zatelefonovala som manželovi, ktorý si ma vypočul a povedal, že teraz nedokáže odpovedať, že najskôr sa potrebuje pomodliť. Do konca života budem ďakovať Bohu za postoj môjho manžela v tejto hroznej chvíli!

Na druhý deň mi manžel povedal, že Boh nám dal tento nový život, a preto ho nesmieme zničiť. Máme dôverovať Bohu a čakať. Nebolo to ľahké… Navštívili sme ďalších lekárov v nádeji, že sa dozvieme inú diagnózu, ale vždy to bolo rovnako šokujúce. Všetci hovorili podobne, dokonca som počula aj slová: „Ak sa rozhodnete porodiť, bude to rastlinka, a nie človek. Neuvedomujete si, čo to znamená? Zničíte tým svoju rodinu aj manželstvo.“

Diabol vie, do čoho má udrieť – a udieral na najcitlivejšie miesta. Manželstvo a rodina, za ktorú som tak veľmi bojovala, sa má rozpadnúť? To nesmiem dovoliť! Čo mám robiť? Zabiť? Zabiť svoje dieťa?… V hlave sa mi preháňalo množstvo podobných myšlienok. Potrebovala som čas na premýšľanie, a preto som išla k lekárovi a požiadala ho o práceneschopnosť. Odmietol. Na obrazovke USG bolo vidno gestačný vak, ktorý sa podľa neho už nerozvíjal – ďalší úder! Nechcel mi založiť ani tehotenskú kartu, pretože tvrdil, že aj tak onedlho dôjde k samovoľnému potratu alebo bude nutné vykonať interrupciu. Aj napriek tomu som navštívila v Krakove niekoľkých vychýrených lekárov, ktorí však tvrdili, že šanca na zdravé dieťa je nulová…

Chcela som ísť s manželom a deťmi na päť dní k moru, ale lekár mi to neodporučil, pretože tvrdil, že zrejme ešte v tomto týždni budem musieť podstúpiť zákrok vyčistenia maternice a odstránenia mŕtveho plodu. Počkala som dva dni a na vlastnú zodpovednosť som odišla s rodinou k moru na malé spoločné prázdniny. Nebol to ľahký čas, s manželom sme sa často hádali. Diabol nám chcel dokázať, že to, čo hovoria lekári, môže byť pravda. Vtedy som začala uvažovať: „Možno majú pravdu, že môžem stratiť manžela a rodinu.“ Vrátili sme sa a ja som celý čas zúfalo uvažovala o tom, čo mám urobiť. „Ešte je čas, je len ôsmy týždeň, zákon to ešte dovoľuje,“ napadlo mi… A vtedy Boh vkročil do situácie so svojou silou a mocou.

Jednej noci som nemohla zaspať… Keď som konečne nadránom zaspala, mala som sen: Dobiedzali do mňa démonické bytosti. Začala som sa modliť modlitbu Otčenáš, aby som sa cítila bezpečnejšie. Keď som prišla k slovám „buď vôľa tvoja“, démoni zmizli. Nato som sa zobudila celá spotená a zdesená.

Pre mňa to bolo jasné a zreteľné znamenie: keď som prijala Božiu vôľu, zlí duchovia odišli. Dieťa, ktoré nosím, nie je môj majetok, ja som mu nedala život, a preto nemám nijaké právo na jeho život – mám voči nemu materské povinnosti. Od tej chvíle som už nikdy neuvažovala o nejakom zákroku, ale som prosila Boha, aby mi dal silu prijať jeho vôľu, nech je akákoľvek, možno aj veľmi ťažká a spojená s chorobou môjho dieťaťa.

Prišiel čas na ďalšie vyšetrenia. Išli sme na ne spolu s manželom a prosili sme Boha, aby nám dal silu prijať akýkoľvek výsledok. Zázrak: „Všetko je v poriadku, dieťa sa zdá byť zdravé,“ zneli slová lekára, ktorý ma vyšetroval. Boli sme šťastní. Boli to však ešte len prvé, veľmi všeobecné vyšetrenia. Ďalšie vyšetrenie sa malo vykonať v 20. týždni tehotenstva, takže neistota nás celkom neopustila.

Aj to, čo sa dialo v našej rodine v období čakania, bolo zázrakom. Od septembra sa s manželom každý deň modlíme ruženec. Vstúpili sme do spoločenstva Domáca cirkev, kde sme sa zoznámili s úžasnými ľuďmi. Pre mňa to bola veľmi dôležitá chvíľa, pretože v novom bydlisku som nikoho nepoznala. Teraz máme priateľský vzťah s niekoľkými manželskými pármi, s ktorými spoločne kráčame k Bohu. Začali sme každý deň čítať Sväté písmo.

Začal sa nádherný čas, v ktorom pôsobí Ježiš. Poprosili sme o modlitbu príhovoru a zasvätili sme svoju rodinu Bohu. Vyhodila som z domu „sloníkov pre šťastie“, rozprávky a detské knižky presiaknuté mágiou. V našej rodine zavládla veľmi pokojná atmosféra, naplnená dôverou.

Keď nadišiel termín ďalšieho genetického vyšetrenia, vybrala som sa do Krakova. Keď som vchádzala do ordinácie, bola som prestrašená. Vyšetrili ma a… Výsledok bol úžasný – ďalší zázrak! Všetky orgány bábätka boli zdravé, nepoškodené a bez genetických chýb. Chvála Pánovi!

Viem, že je pred nami ešte dlhá cesta, ale každý deň prosím Boha o milosť úplného obrátenia pre nás. Bohu nič nie je nemožné – chvála mu za to! Veľmi prosím o modlitbu za mňa, za môjho manžela a za naše deti.

Paulína