Korunku k Božiemu milosrdenstvu som spoznala v treťom ročníku gymnázia, avšak jej zmysel som odhalila až na stretnutí v Lednici, keď sme sa ju modlili o polnoci. Neskôr mi kňaz dal prečítať Denníček sestry Faustíny. Vďaka nemu sa korunka udomácnila v mojom srdci a často sa ju modlím.
Blížila sa Veľká noc. Bdenie, krížová cesta… Upratovanie, domáce práce… Na Veľkonočnú nedeľu sme si celá rodina sadli spolu k raňajkám, po ktorých som išla na svätú omšu. Totiž z našej rodiny chodím do kostola len ja. Vrátila som sa okolo poludnia. O jednej sa začalo veľké trápenie: mama odpadla, zavolali sme pohotovosť. Mala som strach a pocit, akoby ma niekto udrel po hlave…
Cestou do nemocnice som prechádzala okolo veľkého kríža s nápisom: „Ježišu, dôverujem ti.“ Pred odchodom z domu som vzala do ruky malý ruženec a začala som sa modliť korunku. Aj v nemocničnej čakárni som sa modlila. Všetci behali, len ja som pokojne sedela. V srdci som pociťovala zvláštny pokoj, akoby mi niečo vravelo: „Dôveruj a všetko bude dobre…“ A bolo! Lekári zistili, že išlo o slabý infarkt. Dnes viem, že bez Božieho milosrdenstva by tu mama už nebola… Vďaka spomenutému vnútornému pokoju som mohla žiť celkom normálne aj počas maminej rekonvalescencie.
Cestou do školy prechádzam každý deň okolo spomenutého kríža a hovorím tri slová: „Ježišu, dôverujem ti.“ Odovzdávam mu celý deň a verím, že je so mnou, že nado mnou bdie a stará sa aj o ľudí, ktorých mu odovzdávam. Neraz si ani neuvedomím, kedy som sa začala modliť korunku. Vďaka nej žijem v pokoji a radosti. Táto modlitba mi dáva moc a silu, aby som vstala po každom páde a premáhala každý problém. Stačí len dôverovať. Tak málo…
Hanka
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!