Neraz si vôbec neuvedomujeme, aký veľký dar sme dostali tým, že sme sa narodili a vyrástli v kresťanskej rodine. Zdá sa nám to prirodzené, hoci miliardy ľudí na zemi túto milosť nemajú.
Spomedzi obyvateľov zeme je 1,5 miliardy moslimov, ktorých zotročuje otrocký islamský systém. Jedným z nich bol aj Ali z Turecka, až kým si nevykonal nevšednú púť do Mekky…
Ali sa narodil na chudobnom tureckom vidieku, ktorý je úplne moslimský. Od detstva sa venoval paseniu oviec. Neraz dostal od mamy, lebo namiesto stráženia oviec sa nechal unášať pozorovaním krásnej prírody. Osobitnú krásu videl v kvetoch, ktoré dvíhali svoje hlávky k nebu. Spolu s nimi často hľadel do neba a hľadal Boha, ktorý by mu bol blízky, a nie vzdialený a prísny ako Alah, ktorého poznal a ktorý je v súre 3, 54 dokonca predstavený ako strojca podvodov. V takýchto chvíľach sa Ali obracal na Boha vlastnými slovami a rozprával mu o svojich ťažkostiach a starostiach. Avšak nebo mlčalo…
Aliho príbuzní ťažko pracovali, aby si zabezpečili živobytie, takže problémom dospievajúceho chlapca sa nikto nevenoval. Ali sa vyučil dobrému remeslu. Bol murárom, avšak svoje problémy utápal v alkohole, hoci Korán pitie alkoholu počas života odsudzuje (súra 5, 90)… Po smrti však majú pre veriacich tiecť potoky vína (súry 47, 15 a 83, 25). Boh islamu, akého Ali poznal, podnecoval k nepriateľstvu, k závisti, zvádzal ľudstvo a na neveriacich zosielal démonov (súry 5, 14. 64. 91; 19, 83). Nebol to milujúci Otec, ktorý hľadá hriešnikov (Ez 18, 23; Lk 15, 20 – 24).
Po istom čase sa Ali oženil a stal sa otcom dvoch detí. Život svojej rodiny rýchlo premenil na peklo a susedia ho poznali ako alkoholika a násilníka. Ali nedokázal ovládať svoje správanie, a tak často odchádzal z domu pracovať do Istanbulu na celé mesiace, ba aj roky. Tam si vždy našiel dobrú prácu, avšak doliehala tam naňho samota, ktorú opäť utápal v alkohole.
Odchod do Saudskej Arábie
„Po práci som chodil s kolegami do barov. Keď som raz takto sedel v jednom z nich až do neskorej noci, pustil som sa do úprimného rozhovoru s barmanom, ktorý mi po tom, ako si vypočul môj príbeh, poradil, aby som išiel pracovať do Saudskej Arábie. ,Tam je alkohol úplne zakázaný, takže ho iste nezoženieš,’ presviedčal ma. Bol som zúfalý, a preto som sa rozhodol odcestovať. V Turecku som zarábal veľmi dobre, avšak šancu na oslobodenie od alkoholizmu som videl len v pobyte v Saudskej Arábii.“
Po prílete do Arábie však veľmi rýchlo našiel miesto, kde sa alkohol zohnať dal… Pil teda potajomky, čím riskoval nielen svoju pracovnú kariéru, ale aj trest palicovania, ktorý čakal alkoholika pristihnutého pri čine. Saudská Arábia je srdcom islamu a vládne v nej najprísnejší režim dôsledne dodržiavajúci zákon šaríja, ktorý za pitie alkoholu trestá palicovaním. Aliho priatelia, ktorí boli svedkami jeho boja, mu poradili, aby išiel spolu s nimi na púť do Mekky. „Tam ti Alah isto pomôže,“ ubezpečovali ho. Okrem toho mohol takto splniť islamský náboženský príkaz a vyslúžiť si Alahovu priazeň…
„Večer sme išli do Káby (svätyňa v Mekke) na modlitbu, po ktorej sme sa, odetí do špeciálneho bieleho rúcha (ihrám), odobrali spať do jedného zo stanov pre pútnikov. Bolo veľmi horúco, takže som nemohol zaspať. Vyšiel som von a ľahol som si k stanu. Ako som tak ležal, začal som si spomínať na svoje detstvo… a takto poležiačky som sa začal modliť: ,Bože, ako sa môžem k tebe priblížiť? Neviem, ako to mám urobiť, ale viem, že tam si. Modlím sa k tebe z celého srdca: zjav sa mi. Osloboď ma z otroctva alkoholizmu. Chcem, aby si ma oslobodil!‘ Potom som unavený zaspal hlbokým spánkom…“
„Patríš mi“
Ali uvidel vo sne muža, odetého do bieleho rúcha. „Ako ku mne prichádzal, povedal mi: ,Patríš mi.‘ Neviem ako, ale uvedomil som si, že je to Ježiš. Prekvapený som odpovedal: ,Viem, kto si. Ty si Ježiš.‘ ,Prichádzam, aby som ťa vzal so sebou,‘ odvetil. ,Ak pôjdem s tebou, čo sa stane s mojou ženou a deťmi?‘ opýtal som sa. Vtedy mi Pán položil dlaň na čelo a povedal: ,Odíď odtiaľto. Patríš mne.‘“
Ali sa prebudil. Bola hlboká noc, ale on sa cítil sviežo a odpočinuto. Srdce mu išlo puknúť od radosti. Cítil sa ľahký ako pierko, slobodný od ťažkého bremena. Chcel, aby sa mu opäť prisnil tento sen. Želal si, aby sa nikdy nemusel prebudiť, avšak zaspať už nemohol. Vbehol do stanu, zobudil Erola, jedného zo svojich priateľov, a začal mu chaoticky rozprávať, čo sa stalo. Erol bol, našťastie, natoľko unavený, že nerozumel, čo Ali hovorí. Keby tomu porozumel, namieste by ho mohol zabiť za zradu islamu! Počas rozhovoru s Erolom začul Ali v bdelom stave znovu Ježišov hlas: „Odíď odtiaľto, odíď…“
„Pretože som nedokázal zaspať ani v stane, ani pred stanom, išiel som si odpočinúť do auta. Ráno ma zobudili priatelia a volali ma, aby som išiel s nimi. Avšak ja som stále počul ten hlas, ktorý ma pobádal, aby som odcestoval! Rozhodol som sa, že sa vrátim do Akby, kde som pracoval. Erol neskrýval prekvapenie, avšak len kývol rukou, považujúc to za dôsledok môjho alkoholizmu.“
Ježiš koná
„Po návrate do Akby som sa skryl do svojej izby. Po istej chvíli som pocítil niečo zvláštne, pocit, ktorý som nikdy predtým nezažil – veľký strach spojený s veľkou radosťou. Bola to bázeň Božia. Cítil som, ako Božia sláva napĺňa izbu. Po prvý raz v živote som cítil, že Boh je so mnou a že mi pomôže. Cítil som, ako ma oslobodzuje od mojich chýb a problémov, zvlášť od alkoholizmu. Nevedel som, ako sa mám modliť. Opakoval som len: ,Áno, Pane, urobím všetko, čokoľvek odo mňa v tejto chvíli chceš.‘ V ten istý deň som začul hlas, ktorý mi povedal, aby som sa ihneď vrátil do Turecka. Zbalil som si teda všetky veci a odcestoval som.“
Keď sa vrátil do svojej dediny, vyšli ho privítať všetci susedia. Bol rád, že prišli napriek tomu, že dobre poznali jeho alkoholickú minulosť. Možno si mysleli, že vďaka púti sa z neho stal „dobrý moslim“. Ako tak sedel medzi nimi, začul hlas, ktorý ho pobádal hovoriť. „Vstal som a jednoduchými slovami som im začal rozprávať o svojom stretnutí s Ježišom. Takisto som im povedal, že odteraz som kresťanom. Všetci zhromaždení sa mi začali vysmievať, mysliac si, že som sa z alkoholu pomiatol. Len moja manželka Zehra mi uverila. So slzami som ju prosil o odpustenie. Dojalo ju to, takže aj ona sa rozhodla byť kresťankou.“
„Kto mňa vyzná pred ľuďmi; aj ja vyznám pred svojím Otcom“
Reakcia susedov Aliho neznechutila. Veľmi dobre vedel, že ho uzdravil Ježiš, a nie splnenie moslimského príkazu putovať do Mekky. Ľuďom, ktorých stretol, začal rozprávať o tom, čo zažil. Ježiš bol jeho vášňou, cieľom jeho života a témou všetkých jeho rozhovorov.
Pre svoju novú vieru musel často meniť zamestnanie, pretože jeho moslimským zamestnávateľom sa nepáčilo to, čo robil. Každý moslim, ktorý zanechá islam, je totiž zradca, a povinnosťou veriaceho je odpadlíka zabiť. Toto vštepujú moslimom od detstva. Pre Aliho však bola túžba ohlasovať Ježiša silnejšia ako strach z nebezpečenstva smrti a ako potreba stáleho zamestnania. Jeho odvážne evanjelizovanie bolo teda príčinou toho, že musel znovu odcestovať do Istanbulu.
„V Istanbule som si hneď našiel stálu prácu. Avšak smútok za rodinou spôsobil, že som znovu začal piť… Vtedy som sa rozhodol, že napriek všetkému sa vrátim do rodiska s nádejou, že Ježiš mi pomôže aj teraz. A naozaj: V Maraši som sa zamestnal u človeka, ktorý síce nezdieľal moju vieru, ale vážil si moje pracovné schopnosti a neodsudzoval ma ako odpadlíka od islamu.
Ani dva roky po svojom mimoriadnom stretnutí s Ježišom som nepoznal nijakých kresťanov. Nikdy som nevidel evanjelium. Jedného dňa som zapol rádio a prekvapilo ma, že moderátor hovoril o Ježišovi! Bol to program Výzva k pokoju. Bol som nadšený a rozhodol som sa napísať tvorcovi programu. Onedlho nato som dostal evanjelium po turecky. Bol som nesmierne šťastný! Konečne som mohol lepšie spoznať toho, ktorý sa mi zjavil ako Pán a Spasiteľ. Ježiš začal hlboko premieňať môj život skrze svoje slovo. Dokonca aj moji susedia uverili v moju premenu! Odvtedy je môj dom otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť niečo o Ježišovi. Zvyčajne začínam otázkou: ,Chceš vidieť nebo?‘ Ak zaznie pozitívna odpoveď, pokračujem: ,Príď sa pozrieť, ako žijem!‘“
Sny a videnia, v ktorých sa zjavuje Ježiš
Moslimské krajiny neprijímajú prítomnosť a pôsobenie Kristových učeníkov. Avšak aj napriek tomu v posledných rokoch nečakane vzrástol počet kresťanov v týchto krajinách. Je to vďaka tomu, že sám Ježiš sa zjavuje alebo ukazuje vo sne moslimom od Indonézie až po Mauretániu a od Saudskej Arábie až po Turecko. Je to výzva pre nás všetkých, aby sme im vyprosovali milosť viery v Božieho Syna, ako aj odvahu hlásať evanjelium svojim blízkym. Ježiš prebúdza moslimský svet a my na tom môžeme mať duchovnú účasť prostredníctvom modlitby, ktorá má moc prelomiť okovy islamu a zvolávať svetlo sveta, ktoré žiari v temnotách (porov. Jn 1, 5).
Prameň: MoreThanDreams.org
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!