Som otcom šesťročnej dcérky. Zo zdravotných dôvodov sme s manželkou nemohli mať vlastné deti. Preto sme sa rozhodli adoptovať si dieťa.
Bol to pre nás radostný zážitok – manželka čakala na adoptované dieťa tak, akoby ho mala osobne porodiť. Okamžite si zamilovala vtedy päťmesačné dievčatko. Uvedomili sme si, že sme dostali milosť stať sa skutočnými rodičmi. To „nechcené“ dieťa sa v jednom momente stalo chceným. Dnes viem, že vždy bolo chcené a milované. Boh vo svojom nepreniknuteľnom tajomstve lásky obohatil naše manželstvo. Tá malá bytôstka dala nášmu vzťahu hlboký zmysel, zmenila nás – stali sme sa rodinou.
Máme ju veľmi radi. Nech vzrastá v milosti u Boha aj u ľudí, aby mohla byť dobrým človekom a dobrou kresťankou, aby bola vďačná Bohu za dar života a za to, že sa mohla rozvíjať v rodine.
Ďakujeme biologickej matke našej dcérky za to, že ju porodila.
Nie je pravda, že existujú nechcené počaté deti, ktoré treba potratom obrať o život. Tisíce bezdetných manželstiev čakajú na svoje „šťastie“. Každé dieťa je už od chvíle svojho počatia najväčším pokladom na zemi. Máme právo zničiť ho? Láska premôže každý strach a každú ľudskú slabosť. Len vďaka nej sme schopní prijať každý ľudský život. Milujme všetkých ľudí, veď „tak rýchlo odchádzajú“. Dajme im šancu žiť, lebo aj my sme ju dostali od Boha. Raz navždy odožeňme od seba prízrak zabíjania počatých nenarodených detí a eutanázie.
Peter, otec vždy milovanej a chcenej dcérky