Keď vediem páry, prirovnávam svoju prácu k vyšetrovaniu detektíva. Niekedy nájdem kľúč v jednom slovku vyrieknutom na konci návštevy, inokedy zas dlhodobo analyzujem pacientov stav.
V súčasnosti je čoraz viac neplodných párov a žien, ktoré nie sú schopné donosiť dieťa do času, v ktorom by sa mohlo narodiť zdravé. Bolesť bezdetnosti možno prirovnať k utrpeniu onkologického pacienta. Okráda človeka o radosť zo života a znižuje jeho sebavedomie. Niekedy takto postihnutý človek potrebuje psychoterapiu alebo farmakoterapiu. Priebeh vyrovnávania sa s týmto utrpením možno rozdeliť na etapy: vzbury, popretia, agresie, hnevu a prijatia problému. Avšak nie všetky páry sa dopracujú k poslednej, najzrelšej etape prežívania svojho problému.
V dejinách vždy existovali ľudia s takýmto problémom. Zmienky o tom nachádzame v historických prameňoch. Dlhé čakanie na potomka, zvlášť mužského pohlavia, výrazne ovplyvnilo dejiny národov. V minulosti sa zodpovednosť za neplodnosť pripisovala ženám, a preto dochádzalo k odvrhnutiu manželiek, k zmene vierovyznania, využívané boli náhradné matky, liečilo sa bylinami, ba pomoc bola hľadaná aj v mágii. Okrem toho v minulosti bola oveľa vyššia pôrodná úmrtnosť detí aj matiek.
Napriek výraznému zlepšeniu životných podmienok, lepšej hygiene a kvalite stravovania sa problém poruchy plodnosti zintenzívnil. Niektorí autori ho nazývajú epidémiou. Každý z nás pozná niekoho, kto nemôže mať dieťa alebo má problém donosiť ho. V niektorých krajinách dosiahol počet neplodných párov až 20 percent (každý piaty pár!). Existujú hypotézy, že ľudstvo vyhynie, lebo nebude schopné rozmnožovať sa (zvlášť k tomu prispievajú toxíny v prostredí ovplyvňujúce mužskú plodnosť, ktorá sa systematicky zhoršuje).
Páry postihnuté týmto veľkým utrpením potrebujú komplexnú starostlivosť a terapiu. Je to veľká výzva pre medicínu. Treba skúmať príčiny neplodnosti, navrhnúť liečbu párov a starostlivosť o ne, analyzovať životné a pracovné podmienky, rodinné činitele, venovať pozornosť strave, fyzickej aktivite a liečbe porúch, ktoré u pacientov neboli dlho diagnostikované. Toto všetko si od tímu profesionálov, ktorý sa venuje danému páru, vyžaduje veľa námahy.
Moja cesta k práci s pármi s poruchami plodnosti sa začala, keď som študovala na lekárskej fakulte. Už vtedy som vedela, že je to moje poslanie. Priebeh mojej pracovnej kariéry, prax, stáže a prednášky ma pripravovali na získanie čo najrozsiahlejších vedomostí, ktorými by som iným mohla pomôcť.
Významnou chvíľou môjho života bolo školenie z naprotechnológie: prvú etapu som absolvovala v írskom Galway a druhú v Omahe v USA. Naprotechnológia je diagnosticko-terapeutický systém, ktorý vypracoval prof. Hillgers. Používa sa pre páry odkladajúce počatie, pre neplodné páry, ako aj na zhodnotenie prokreačného zdravia.
Naprotechnológia je založená na sledovaní ženského cyklu podľa tzv. Creihtonského modelu, pri ktorom sa pozoruje hlien krčka maternice a meria sa bazálna telesná teplota, a na dôkladnom lekárskom vyšetrení, ktoré sa skladá z rozhovoru s pacientom a z odborných (laboratórnych aj obrazových) vyšetrení. V prípade potreby sú použité aj operačné metódy, pomocou ktorých sa naprávajú anatomické alebo funkčné poruchy.
Keď vediem páry, prirovnávam svoju prácu k vyšetrovaniu detektíva. Neplodnosť považujem za symptóm, ktorého príčinu sa usilujem nájsť. Niekedy na to stačí jedna hodina, inokedy treba celé týždne hľadať v literatúre, na internete, absolvovať veľa rozhovorov s inými odborníkmi a vzdelávať sa na konferenciách. Myslím si, že neexistuje nevysvetliteľná (idiopatická) neplodnosť. Niekedy nájdem kľúč v jednom slovku vyrieknutom na konci návštevy, inokedy zas dlhodobo analyzujem pacientov stav. Mojou úlohou je zistiť ochorenie a zlepšiť pacientov zdravotný stav, ako aj pripraviť manželov na prijatie bábätka a rodičovstvo.
Jeden z mojich prvých párov, ktorý sa šťastne dočkal bábätka, boli manželia, ktorí boli od počiatku otvorení životu a nikdy nepoužívali antikoncepciu. Po troch rokoch manželstva začali nemožnosť počať dieťa riešiť u lekára. V prípade ženy sa patológia nezistila, avšak u muža bol zistený znížený počet spermií, ich spomalený pohyb, ako aj veľký počet poškodených spermií. Na dôvažok sa uňho zistil aj veľký počet baktérií a leukocytov. Urológ mu predpísal niekoľko dávok antibiotík a mesiace plynuli… Lekár poslal manželov na zákrok inseminácie. Absolvovali päť takýchto zákrokov. Zákrok spočíva v tom, že od muža sa masturbáciou v oddelenej miestnosti získavajú spermie, ktoré sú žene následne zavedené do maternice. Každý z týchto zákrokov je veľmi drahý. Žiaľ, v prípade tohto páru test ani raz neukázal dve čiarky – k otehotneniu nedošlo.
Keď sa títo manželia dostali do mojej ambulancie, boli veľmi smutní. Neverili, že im niekto môže pomôcť. Po zanalyzovaní výsledkov som sa rozhodla, že budem hľadať príčiny infekcie. To bolo najdôležitejšie. Zároveň som oboch manželov liečila. V ejakuláte bola zistená prítomnosť anaeróbnych baktérií. Bolo to znamenie, že prvotné ohnisko infekcie sa nachádza na ukrytom mieste. Po tom, ako sme pacienta vyšetrili od hlavy až po päty, našla som to, čo som hľadala – zuby. Mal osem zubov silne postihnutých zubným kazom. Pacient sa rýchlo podrobil stomatologickým zákrokom, ktoré boli vykonané za súčasnej liečby antibiotikami. V tom istom čase podstúpila antibakteriálnu liečbu aj manželka. Manželia fungujú vždy ako jeden organizmus. Pacient mal počas liečby horúčky a veľmi opuchol, takže etapy liečby museli byť rozložené v čase.
Uplynuli tri mesiace. Keď sa manželove problémy vyriešili, manželka dostala lieky, ktoré jej mali pomôcť udržať potenciálne tehotenstvo. Došlo k počatiu. Počas deviatich mesiacov sme všetko sledovali, aby dieťaťu nehrozilo nijaké nebezpečenstvo. V 39. týždni sa prirodzenou cestou narodil Adamko. Vážil 3 200 gramov. Po poldruha roku sa už bez akejkoľvek liečby počala jeho sestrička, ktorej narodenie čoskoro očakávame.
Príklad tejto rodiny ukazuje, aká dôležitá je presná diagnóza a liečenie príčin neplodnosti.
MUDr. Laura Grześkowiak
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!