Keď sa modlíme korunku pri zomierajúcom, uzmierujeme Boží hnev a vďaka bolestnému umučeniu Božieho Syna dušu zaplavuje nekonečné milosrdenstvo.
Moja mama zomrela v auguste 2001. Mala hlbokú vieru, pravidelne sa zúčastňovala na svätých omšiach a na pobožnostiach a veľa sa modlila. Osem mesiacov pred smrťou prestala chodiť. Bola pripútaná na lôžko a odkázaná na pomoc iných (väčšinou som sa o ňu starala ja, pretože rok predtým som stratila zamestnanie). Čas, ktorý sme spolu prežili, považujem za veľmi vzácny.
Starala som sa o mamu, ako som najlepšie vedela, hoci chvíľami som bola psychicky veľmi vyčerpaná. Gniavil ma pocit vlastnej bezmocnosti a skutočnosť, že nemôžem pre mamu urobiť nič viac, než ju ošetrovať. Na začiatku maminej choroby sme sa spolu veľa zhovárali a keď to neskôr už nebolo možné, modlievala som sa pri jej lôžku rôzne modlitby.
Najviac ďakujem Bohu za veľkú milosť, ktorú som dostala v deň smrti mojej milovanej mamičky. Bolo ňou vnuknutie, aby som sa modlila korunku k Božiemu milosrdenstvu. Bolo to v čase, keď mama zomierala.
Vládlo úplné ticho, boli sme tam len my dve. Počas modlitby som sledovala mamino dýchanie, ktoré zrazu prestalo. Zaplavila ma veľká bolesť. Ďakujem za milosť, že som sa modlila korunku práve v tom okamihu. Až po pohrebe som sa dočítala, že keď sa modlíme korunku pri zomierajúcom, uzmierujeme Boží hnev a že vďaka bolestnému umučeniu Božieho Syna dušu zaplavuje nekonečné milosrdenstvo. Do konca života budem Bohu ďakovať za túto milosť.
Basia
Páči sa vám obsah článkov na našej stránke?
Podpor nás!