Môj príbeh je príkladom toho, že modlitba má zázračnú moc a že viera robí zázraky.
Odkedy si spomínam, vždy som sa horlivo modlila za milosť vytrvalosti a za dobrého manžela. Napriek tomu, že som atraktívna a všetci vždy tvrdili, že mám dobrý charakter, nedokázala som si nájsť chlapca, s ktorým by som chcela prežiť zvyšok života. Neraz, keď som sa pokľačiačky modlila a plakala, napadalo mi: Načo sa modlím, keď sa aj tak desať a neskôr 15 rokov nič nemení a stále som sama? Napriek týmto pochybnostiam a sklamaniu som vždy v sebe našla silu vstať.
Asi pred ôsmimi rokmi sa mi dostal do rúk váš časopis. Medzi uverejnenými článkami som našla jeden, ktorý ma zvlášť zaujal. Týkal sa modlitby k svätému Jozefovi.
Mala som vtedy 30 rokov, takže modlitba k svätému Jozefovi bola pre mňa ako záchranné koleso. Začala som sa teda každý deň modliť: „Svätý Jozef…“ Žiaľ, čas neúprosne plynul a nič sa nemenilo… Žila som životom iných ľudí. Bola som dobrá teta, ktorá vždy každému pomôže a nikoho neodmietne, pretože má takú povahu… Vo svojom živote som stretávala rôznych mužov, ale ani jeden z nich nebol človek, s ktorým by som mohla budovať budúci spoločný život. Niekto si azda pomyslí, že som mala privysoké očakávania. Nie. Chcela som len, aby môj budúci manžel bol dobrý človek, aby ma mal opravdivo a úprimne rád. Ďalej som sa teda modlila za dobrého manžela, ale akosi zo zvyku, rutinne. Len občas mi preblyskla iskrička nádeje, že svätý Jozef mi naozaj pomôže…
Nakoniec som prijala to, že budem sama. Niekedy mi bolo ľúto len to, že sa nebudem môcť tešiť z materstva. Odmietala som však porodiť dieťa bez toho, aby som mu nezabezpečila otcovskú lásku. Presne pred dvoma rokmi, keď som mala 36 rokov, som sa zoznámila s vynikajúcim človekom. Delilo nás však 1 100 km – môj vyvolený žil vtedy v Nemecku, avšak láska, ktorá nás spojila, bola taká silná, že sme prekonali všetky prekážky. Už štyri mesiace som šťastne vydatá. Môj manžel je úžasný človek. Žijeme spolu v Poľsku. Ani v kútiku srdca som nedúfala, že niekto ma bude tak veľmi milovať a že ja budem schopná tak vrúcne milovať. Úprimne a pravdivo môžem povedať, že náš život je napriek bežným starostiam ako rozprávka. Môj manžel, ktorý 20 rokov nechodil do kostola, ma vzal na svadobnú cestu do Ríma a do Vatikánu, aby sa sme pri hrobe svätého Jána Pavla II. poďakovali za našu lásku a za jeho návrat k Bohu. Som veľmi vďačná svätému Jozefovi za dar lásky. Teraz ďakujem Bohu za to, že vypočul moju modlitbu, ktorú som mu prednášala na príhovor svätého Jozefa, a prosím o milosť materstva. Vzhľadom na vek – mám 38 rokov – sa trochu obávam, či to bude možné, avšak zo skúsenosti viem, že nesmiem ochabnúť v modlitbe, pretože viera koná zázraky. Môj príbeh to dosvedčuje.
Grażyna