Napriek tomu, že bol najlepším študentom teológie v Kfifane, nenapísal nijakú knihu. O tomto libanonskom pustovníkovi sa hovorí, že všetky chvíle svojho života naplnil Kristom, kráčajúc za ním cestou kríža a údivu nad Božím milosrdenstvom.
Svätý Šarbel žil v úplnej skrytosti pred svetom. Jeho súčasníci hovorili, že bol „opitý Bohom“. Dovolil Ježišovi, aby úplne premenil jeho srdce, takže sa stal viditeľným znamením jeho prítomnosti. Aj dnes Pán koná skrze neho obdivuhodné duchovné a telesné uzdravenia na celom svete. Svätý Šarbel dokonale vyplnil Kristov príkaz: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!“ (Lk 9, 23 – 25).
Po smrti, ku ktorej došlo na vigíliu sviatku Pánovho narodenia v roku 1898, Šarbela pochovali do spoločného hrobu. Takto sa skončil jeho pozemský život. Avšak už v prvú noc po jeho pochovaní začali z hrobu vychádzať tajomné, veľmi žiarivé svetelné lúče. Rehoľníci sa teda rozhodli telo zosnulého spolubrata vybrať. Pri exhumácii zistili, že Šarbelovo telo sa nerozložilo. Bolo mäkké, akoby živé a v podobe potu z neho hojne vytekala krv a voda.
Proces Šarbelovho blahorečenia sa začal v roku 1927. Do roku 1950 tekutina vytekajúca z jeho tela znovu naplnila novú kovovú truhlu, a to tak hojne, že truhla začala korodovať. Rehoľníci sa opäť rozhodli truhlu otvoriť a tekutinu preliať do veľkej nádoby. Počas troch mesiacov, keď bolo svätcovo telo vystavené verejnej úcte, sa na jeho príhovor udialo 3 800 zázrakov. Mnísi zakaždým vykonali ďakovnú procesiu s Najsvätejšou sviatosťou do Šarbelovej cely a pustovne. Páter Louis Matar, zodpovedný za dokumentovanie zázrakov, ktoré sa udiali na príhovor svätého Šarbela, hovorí, že procesiu vždy sprevádzalo vyzváňanie kláštorných zvonov.
Bohu nič nie je nemožné
Členovia redakcie Milujte sa! navštívili kláštor v Annayi začiatkom apríla tohto roku. Páter Louis im vtedy vyrozprával ďalší úžasný príbeh, ktorý sa udial mesiac predtým. Istej asýrskej rodine z Bejrútu, ktorá momentálne žije v Holandsku, sa narodila veľmi chorá dcérka Iliana. Dieťa malo rázštep lebky, presunutý nos, bolo hluchonemé, slepé a ochrnuté. V priebehu troch rokov s ňou jej zúfalí rodičia navštívili viac ako sto odborných lekárov. Nakoniec sa Ilianin otec rozhodol priviezť dcérku do Bejrútu k babke, ktorá sa veľa modlila k svätému Šarbelovi. Stará mama neotáľala a hneď sa s vnučkou vybrala do pustovne svätého Šarbela do Annaye. Počas cesty vrúcne prosila o zázrak. Keď prišli na parkovisko pred pustovňou a otvorili dvere auta, dieťa samo prešlo z auta do svätcovej cely! Stará mama vyšla spolu s ostatnými pútnikmi na vrchol hory, pričom celý čas úpenlivo prosila svätca, aby zázrak uzdravenia dokončil. Po modlitbe v pustovni sa s vnučkou vrátila do Bejrútu. V noci sa Iliane vo sne zjavil svätý Šarbel, položil jej ruky na oči, nos a ústa a celú noc sa s ňou rozprával po sýrsky. Keď sa dievčatko ráno zobudilo, zistilo, že je celkom zdravé! Získalo zrak, sluch aj reč. Lebka sa mu zrástla a nos vyrovnal. Ilianin otec hneď vzal dieťa, nasadol do prvého lietadla a spolu s dcérkou sa vrátil do Holandska. Zašli za lekármi, ktorí predtým dieťa neúspešne liečili. Všetci žasli nad tým, čo sa stalo. Otec vzal lekársku dokumentáciu o Ilianinom zdravotnom stave a spolu s celou rodinou znovu priletel do Libanonu, aby sa Bohu poďakoval za dcérkino zázračné uzdravenie, ktoré sa udialo na príhovor svätého Šarbela.
Ďalší zázrak sa týka priamo pátra Louisa. Pred vyše dvomi rokmi mních počas slávenia svätej omše v pustovni svätého Šarbela nečakane upadol do bezvedomia. Na mieste bol aj ďalší kňaz, ktorý mu hneď udelil posledné pomazanie, pretože bol presvedčený, že rehoľník zomrel. Potom pátra Louisa ihneď odviezli do nemocnice. Jeho krvný obeh sa zastavil, takže mu nemohli nahmatať pulz. Lekár požiadal predstaveného kláštora o súhlas s operáciou srdca, avšak nakoniec sa rozhodol vykonať pátrovi Louisovi koronarografiu. Veľký počet plakov spôsobených aterosklerózou však zabránil prístroju vojsť do stehnovej tepny hlbšie ako na vzdialenosť jeden a pol centimetra. Lekári teda podali pacientovi liek a začali mu čistiť tepnu, z ktorej vybrali viac ako 70 plakov v podobe malých kamienkov. Žiaľ, jeden plak nevyšiel a znemožnil prúdenie krvi v organizme. Lekári boli bezmocní. Prítomným mníchom oznámili, že páter Louis zomrel: krvný obeh sa mu zastavil a obraz na monitore sčernel. Keď sa to mnísi dozvedeli, jedným hlasom skríkli: „Svätý Šarbel!“ V tej chvíli sa monitor zapol, žily sa zázračne odblokovali, krvný obeh sa rozprúdil a mŕtvy ožil. Páter Louis hovorí, že dostal od Boha nový život, aby sa viac modlil, konal pokánie a rozprával o zázrakoch, ktoré sa udiali na príhovor svätého Šarbela.
Zázraky na blahorečenie a svätorečenie
V rámci procesu blahorečenia boli zdokumentované a do Vatikánu poslané dva zázraky.
Prvým bolo uzdravenie Alexandra Obeida, libanonského kováča z Baabdatu. V roku 1937 sa mu v dôsledku nehody poškodilo jedno oko, na ktoré oslepol. Jeho ošetrujúci lekár zistil, že choroba ohrozuje aj druhé, zatiaľ zdravé oko, a preto mu poradil, aby si dal choré oko vyoperovať. Podobne sa vyjadril aj ďalší odborník z Bejrútu. Alexander nechcel podstúpiť operáciu a s vierou čakal na znamenie, či má ísť k hrobu svätého Šarbela a vyprosiť si tam zázrak uzdravenia. Vytrvalo sa modlil, až sa mu jednej noci zjavil svätý Šarbel a povedal mu, aby sa vybral do kláštora v Annayi. Alexander strávil v Annayi celý deň v modlitbách, až nakoniec pri svätcovom hrobe zaspal. Počas spánku začal pociťovať bolesť v oku. Rozhodol sa, že na druhý deň sa vráti do Baabdatu, pretože bolesť v oku zosilnela na neznesiteľnú mieru. Nakoniec sa mu podarilo na chvíľu zaspať. Vo sne uvidel mnícha, ktorý mu votrel do oka akýsi prášok, povedal: „Budeš veľmi veľa trpieť, ale budeš uzdravený“ a zmizol. Alexander uvidel na zemi nápis: „Boží služobník Šarbel.“ Keď sa zobudil, zakryl si zdravé oko šatkou a potom sa chorým okom pozrel na svätcov obraz, ktorý zreteľne videl. Lekári ho vyšetrili a zistili, že Alexander vidí uzdraveným okom aj napriek tomu, že má úplne poškodenú sietnicu.
Druhý zázrak v procese blahorečenia sa týkal uzdravenia sestry Márie Abel Qoumariovej. Sestra Mária z Kongregácie Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie pochádzala z Hammany. Do rehole vstúpila v roku 1929 a po niekoľkých rokoch začala trpieť na žalúdočné problémy. Vyvrátila všetko, čo zjedla. Lekári zistili, že má žalúdočné vredy a okrem toho zrastenú pečeň, žlčník a jednu obličku. Všetky tieto orgány tvorili akoby jeden nefunkčný orgán. K zlepšeniu nepomohla ani štvorhodinová operácia. Rehoľníčka naďalej nemohla jesť a jej bolesť bola čoraz intenzívnejšia. Okrem toho ju začali bolieť kosti, ochrnula jej pravá ruka a mala problémy so zubami. Chodiť mohla len o paličke. Uvedomovala si, že sa blíži jej smrť. Keď sa dozvedela o zázrakoch, ktoré sa udiali na príhovor svätého Šarbela, začala ho úpenlivo prosiť o uzdravenie. Vtedy sa jej Šarbel zjavil vo sne a požehnal ju. Sestra Mária sa teda rozhodla ísť spolu so spolusestrami do Annaye. Pricestovala tam vo veľmi zlom stave, a preto ju hneď položili k hrobu svätého Šarbela. V istej chvíli vystrela ruku smerom k náhrobku. Počas modlitby uzrela na náhrobku vyryté meno „Šarbel“, ktoré obklopovali ligotavé kvapôčky potu. Namočila si vreckovku do tejto tekutiny a s vierou si ňou potrela choré miesto. V tej chvíli jej akoby po chrbte prešiel elektrický prúd a začala chodiť! Bola úplne uzdravená na príhovor svätého Šarbela.
Pápež Pavol VI. vyhlásil Šarbela za blahoslaveného 5. decembra 1965. Bolo to zavŕšenie Druhého vatikánskeho koncilu, na ktorom boli prítomní predstavitelia všetkých kresťanských vyznaní a iných náboženstiev. Táto udalosť sa takto stala prorockým gestom naznačujúcim Šarbelovo nebeské poslanie s celosvetovým dosahom.
V deň blahorečenia sa stal zázrak, ktorý prispel k Šarbelovmu svätorečeniu, ktoré sa konalo o 12 ro- kov neskôr: 9. októbra 1977. K svätcovmu hrobu prišla onkologická pacientka Mariam Assaf Awwadová. Po operácii pečene a čreva postihnutých rakovinovými bunkami podstúpila aj operáciu krku. Chirurgické zákroky však nepriniesli želaný výsledok a rakovina postihla aj Mariamine mandle. Žena ďalšiu liečbu odmietla a prosila svätého Šarbela, aby ju alebo uzdravil, alebo jej dal silu znášať chorobu. „Svätý Šarbel, neuzdravíš ma z tejto choroby? Si predsa taký veľký svätec, ktorý vyprosí uzdravenie slepým aj chromým. Ak sa z tejto choroby uzdravím, pôjdem sa ti poďakovať do tvojho sanktuária,“ vravela. Na druhý deň po tejto modlitbe sa Mariam zobudila zdravá a prišla sa poďakovať za zázrak do sanktuária svätého Šarbela.
U maronitov sa spomienka svätého Šarbela slávi tretiu júnovú ne- deľu. V období od 21. júna 2015 do 2. apríla 2016 bolo do kláštorných kníh vpísaných 88 zázrakov, z čoho 12 sa týkalo nepokrstených – moslimov, sunitov, šiitov, drúzov a alavitov. Celkový počet uzdravení presahuje v súčasnosti počet 26 000.
Svätý Šarbel vo svojej veľkej pokore skrze svoje znamenia a zázraky upriamuje našu pozornosť na zmŕtvychvstalého Krista, ktorý je stále prítomný vo sviatostiach pokánia a Eucharistie. Pozýva nás obrátiť sa a radikálne skoncovať s každým hriechom, ktorý je zdrojom všetkého ľudského nešťastia. Vysvetľuje nám, že nevyhnutnou podmienkou uzdravenia je úplná dôvera v Božie milosrdenstvo, každodenná vytrvalá modlitba, okamžité povstanie z hriechu vo sviatosti zmierenia a čo najčastejšie prijímanie Ježiša v Eucharistii.