Svätá noc v Annayi

P. Charbel Maron

Volám sa Charbel Maron a som maronitský kňaz z Libanonu. Pôsobím v USA, kam som prišiel v roku 1983 študovať informatiku. Tu som objavil povolanie ku kňazstvu a vo Washingtone som vstúpil do kláštora Najsvätejšej Panny Márie, Panej Libanonu.

Bol som svedkom zázrakov, ktoré sa odohrali pred kláštorom v Annayi 9. októbra 1977. V tú pamätnú nedeľu pápež Pavol VI. slúžil slávnostnú svätú omšu vo Vatikáne, počas ktorej vyhlásil pátra Charbela za svätého. V Libanone v tom čase prebiehala krvavá občianska vojna, ktorú začali palestínski teroristi z Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP). Nemohli sme vycestovať z krajiny, preto sme zorganizovali púť z Byblosu do Annaye. Putovali sme 17 kilometrov a v Annayi sme sa pripojili k zástupu pútnikov, ktorí tam už boli. Stáli sme pred sochou svätého Charbela, ktorá sa nachádza pred vchodom do kláštora. Zrazu sa socha začala hýbať: svätcova ruka začala žehnať zástupy ľudí. Ba čo viac, socha začala hojne vylučovať zmes potu a krvi.

Socha a hrob svätého Charbela boli od pútnikov oddelené pevným plotom. Istý muž plot preskočil, rýchlo vzal do náručia svoju od narodenia chromú dcéru, zotrel zo sochy trochu zmesi potu a krvi, ktorou potrel nohy dieťaťa. Potom poprosil Boha o zázrak, pričom postavil dievčatko na nohy. Dieťa začalo pred očami všetkých chodiť! Zástup ovládla eufória. Svätorečenie pátra Charbela v čase vojny, ktorá roky ničila Libanon, spôsobilo explóziu radosti. Takmer dvadsať minúť vystreľovali ohňostroje, ktorými ľudia ďakovali Bohu za zázrak, ktorý sa udial na príhovor svätého Charbela.

Na námestí pred kláštorom stáli libanonskí skauti. Rozdelili námestie na polovicu tak, aby všetci chorí, postihnutí a ochrnutí, ktorí prišli na invalidných vozíkoch alebo pomocou bariel, mohli prísť až k soche svätého Charbela. Boli medzi nimi uzdravení, ktorých prípady boli natoľko evidentné, že pritiahli pozornosť všetkých. Na vlastné oči som videl sedem zázračných uzdravení a som presvedčený, že v tú noc sa ich udialo oveľa viac.

Naša skupina 45 chlapcov sa z nočného bdenia v Annayi vrátila v úplnom mlčaní! Všetkých veľmi oslovilo to, čo videli. Až doma sme sa začali rozprávať o zázrakoch, ktoré sme videli. Bola to svätá noc.

Uzdravenie v Nabʹe

Onedlho nato sa v Nabʹe neďaleko Bejrútu udial ďalší zázrak. Žil tam istý ochrnutý chlapec spolu s matkou. Nemohol chodiť, a preto ho mama každý deň vynášala na dvor, aby mohol pozorovať okoloidúcich. Raz, keď bol na dvore tak ako zvyčajne, pribehol domov! Šokovaná matka sa ho začala vypytovať, ako sa to stalo. A on na to: „Starý mních,“ povedal ukazujúc na fotku svätého Charbela, „prišiel ku mne a povedal mi, aby som vstal a začal chodiť.“

Tam, kde sa chlapcovi zjavil svätý Charbel, začalo všetko navôkol voňať kadidlom: strom, kovové časti plota, ba aj vrecia s pieskom. Zvesť o tom sa okamžite rozniesla medzi ľudí. V priebehu dvoch-troch dní tam prišlo veľmi veľa ľudí, ktorí vzali všetko, čo voňalo ako kadidlo. Rozobrali celý strom, vrátane koreňa, ba rozdelili si aj kovové časti plota. Prišli si po požehnanie, ktoré tam svätý Charbel zanechal, a neodišli naprázdno.

Uzdravenie môjho brata Marona

Ja a môj brat sme zo všetkých strán počuli zvesti o zázrakoch, ktoré sa udiali na príhovor svätého Charbela. Môj starší brat Libnen išiel dokonca navštíviť spomenutý dom v Nabʹe. Jediná vec, ktorú tam ešte našiel, bol malý kamienok, ktorý voňal ako kadidlo. Vzal ho a priniesol domov. Mama ho rozdrvila na drobné časti, vzala rozžeravený uhlík, na ktorý nasypala odrobinky kameňa a pookiadzala celý dom, dvor aj humno. Môj mladší brat Maron mal na jednej ruke veľmi škaredé bradavice. Lekári sa mu ich pokúšali odstrániť, ale nijaké lieky ani masti nezabrali. Libnen ho preto podpichoval a vravel mu: „Ako sa máš dnes, človiečik s bradavicami?“ Maron bol na to veľmi citlivý, pretože aj v škole sa mu deti pozerali na ruky a posmievali.

Keď sme získali túto nezvyčajnú relikviu, mama Maronovi povedala: „Prv, než pôjdeš spať, pomodli sa a popros svätého Charbela, aby ťa uzdravil. Ja ti zaviniem ruku do obväzu, do ktorého vložím rozdrvený kameň.“ Na druhý deň sme všetci sedeli pri raňajkách a Libnen začal ako zvyčajne Marona podpichovať: „Ako sa máš dnes, človiečik s bradavicami?“ Vtedy sa Maron pozrel na svoje ruky a zistil, že sú zdravé: bradavice zmizli! Svätý Charbel nás hlboko dojal tým, čo sa stalo, a dodnes mu za to ďakujeme. Tieto mimoriadne nadprirodzené znamenia posilnili moju vieru v Krista a pomohli mi objaviť kňazské povolanie.

Ježiš Kristus, ktorý nás svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil z hriechu a smrti, je stále s nami a pôsobí v Cirkvi skrze sviatosti a aj prostredníctvom svätých. Svätý Charbel je mimoriadny svätec, pro-stredníctvom ktorého zmŕtvychvstalý Ježiš na celom svete ustavične koná obdivuhodné zázraky. Modlime sa na príhovor svätého Charbela o posilnenie viery, aby sme v každej životnej situácii verili a dôverovali Bohu a celým srdcom plnili jeho vôľu.

P. Charbel Maron
Svedectvo spísal a spracoval
Bartłomiej Grysa