Prostredníctvom mystičky Alície Lenczewskej (1934 – 2012) nám Ježiš vysvetľuje, ako máme chápať tajomstvo svätej omše a adorácie Najsvätejšej sviatosti.
† Adorovať znamená dovoliť Bohu, aby sa ťa zmocnil, a napĺňať sa ním. To je zmysel a cieľ tvojej existencie. To je tvoje opravdivé bytie. Každú sekundu svojho ľudského života si dostala na to, aby si sa napĺňala mnou. Nikdy nenapravíš to, čo na zemi stratíš tým, že nevyužívaš príležitosti, ktoré ti dávam. Vždy budeš o toľko chudobnejšia vo mne, koľko premrháš. Najviac, ba možno aj všetko stratí ten, kto ide za hlasom egoizmu a zahľadenia sa do seba. Najviac získa ten, kto mi dá všetko, aj seba samého (Slovo poučenia 42).
† Zvelebuj ma vo všetkom, čo ťa stretáva zvonka, ako aj v každej myšlienke, ktorá sa zrodí v tvojom srdci a v tvojej mysli. V tebe má vytrysknúť prameň lásky. V tebe chcem byť prameňom a skrze teba chcem vylievať živú vodu. Nič neosoží, ak sa budeš snažiť o dobré skutky a cvičiť sa v dobrom správaní, a pritom si v srdci nebudeš pestovať moju prítomnosť, adorovať a milovať… Netúžim po adorácii kvôli sebe, ale kvôli tebe, aby som uzdravil najhlbšie miesta tvojej duše, v ktorých sa rodia všetky tvoje myšlienky, slová a skutky – všetky tvoje reakcie. Nedaj sa znechutiť prejavmi zla, ktoré je v tebe. A ak ich nevidíš, neteš sa z toho. Je to len dôsledok toho, že nenastali situácie, keď by sa mohli prejaviť. Všetku svoju námahu nasmeruj na svoju dušu a na moju prítomnosť v nej (Svedectvo 837).
Boh sa zjavuje, ale zostáva ukrytý. Môžeme k nemu prichádzať len skrze vieru, pretože inak by sme neboli vo vzťahu s ním slobodní. A sloboda je nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa v srdci človeka zrodila opravdivá láska. Ježiš to vysvetľuje takto:
† Ukrývam sa, aby som ťa nezotročil veľkosťou svojho daru. Chcem vaše šťastie, aké si nik z ľudí nedokáže predstaviť ani precítiť… Dieťa moje, ako veľmi sa musím skrývať, aby som tvoju dušu nespálil ohňom svojej lásky a aby som tvoje telo nezabil svojou otcovskou nehou. A ja tak veľmi milujem a túžim byť milovaný (Slovo poučenia 430).
Ježiš nám vysvetľuje, že tajomstvo jeho reálnej prítomnosti v Eucharistii nemožno pochopiť ľudským rozumom:
† Ako človek nemáš takú myseľ, aby si to pochopila. Nijaké porovnanie z materiálneho sveta nie je dostatočné. Môžeš to vnímať dušou, nakoľko ti udelím milosť a nakoľko sa tvoja duša so mnou zjednotí. Svet, ktorý poznáš, existuje v čase a priestore. Mňa sa však tieto vlastnosti netýkajú. Všetko, čo tvorím, je formou mojej mysle – mojej energie. Pretože vo mne neexistuje čas, nejde o proces, ktorý by mal etapy či fázy, a nič nie je oddelené odo mňa. Vo večnom stvoriteľskom úkone všetko súčasne trvá, stáva sa a je (Svedectvo 183). Keby ste poznali čo len čiastočku pravdy a dokázali do nej preniknúť, každý z vás by plakal pre svoju nevďačnosť (Svedectvo 158). Napriek vašim vzburám a nevďačnosti vás stále milujem, čakám na váš návrat a ustavične obetujem seba samého, aby som vás zachránil. Táto obeta je večná, pretože trvá a prebieha neprestajne. Je to mimočasová a nadčasová obeta. V nej žijete a dýchate. Ona vás zachraňuje v každej chvíli vášho života (Svedectvo 158). Ja ťa ustavične zachraňujem. To, čo sa udialo na Golgote pred dvetisíc rokmi, bolo a je znamením toho, čo neprestajne trvá, pretože to existuje mimo času, akému podliehaš ako človek žijúci na zemi. Ja som vaše ustavičné a večné vykúpenie. Neprestajne vás vytrhávam satanovi a odovzdávam vás Otcovi, nakoľko mi to dovolí vaša slobodná vôľa (Słowo pouczenia 409). Počas svätej omše obetujem za vás seba samého a zároveň k vám prichádzam ako prvý, aby ste ma zatúžili pozvať do svojho života. Keď prijímate Eucharistiu, obetujem sa za vás vo vašich dušiach. Ja sa obetujem v duši každého, kto príde a prijme moje telo. Ako máte odpovedať? Ďakovať a obetovať mi seba samých. Ja som vám odovzdal všetko a očakávam od vás to isté. To je hodnota svätého prijímania – stretnutie, aby sme obdarovali jeden druhého: ja a ty (Svedectvo 158). Kontemplujte moju lásku a adorujte ma vo svojej duši aj v dušiach svojich bratov. V každom z vás je Najsvätejšia sviatosť lásky. V hĺbke vašej duše je sväté miesto – monštrancia, v ktorej som živý a pravdivý. Odtiaľ sa ti prihováram, tam cítiš moju prítomnosť vo chvíľach sústredenosti. Odtiaľ ťa objímam a sýtim tvoje srdce (Svedectvo 355).
† Nemusíš byť vždy v kostole, aby si ma mohla adorovať. Chcem, aby ustavičná adorácia bola v tvojom srdci. Som v ňom stále a chcem, aby si tam bola so mnou v láske, v radosti a v opojení. Buď tam, dieťa moje, moja nevesta. Vieš, ako veľmi žíznim po ľudskej láske a ako veľmi vás chcem obdarúvať láskou.
Keby som mohla urobiť, aby ťa všetci milovali…
† Môžeš veľa. Modli sa za iných, modli sa za celý svet, ktorý je stratený a zotročený zlom. Modli sa, aby si zachraňovala, koho sa dá a kým máš takú možnosť. Modli sa za svoje priateľky, za susedov, za známych aj neznámych, ktorí odišli od mojej lásky a nechcú ju. Zostalo tak málo času. Hrozná skaza visí nad svetom – nad mojimi milovanými deťmi. Moje rany ustavične krvácajú a veľké množstvo mojej krvi tečie nadarmo. Chcem ich svojou krvou očistiť, oslobodiť a zachrániť. Pomôž… (Svedectvo 237).
Čoraz väčšmi sa čudujem, čo robíš, a zároveň rastie môj obdiv, hraničiaci s bázňou, voči tvojej moci a veľkosti. Počas večernej svätej omše sa kostol naplnil tvojou mocou, a ja som sa cítila maličká. Ako je možné, že si ma vôbec všímaš? Ako je možné, že mám odvahu vyzerať ťa a rozprávať sa s tebou?
† Dieťa moje, je to preto, lebo ťa milujem…
Si ukrytý, aby si ma nespálil svojou láskou a nezdrvil svojou veľkosťou. Mojou jedinou túžbou je plniť tvoju vôľu a čakať, kým na mňa zhliadneš, ty, Pán a Boh – nekonečná Láska.
† Dieťa moje, ja ťa milujem a skláňam sa k tebe a zároveň ťa nežne dvíham… Necítiš to?
Cítim a nemôžem sa vynačudovať, ako je to možné.
† Poď! Čuduj sa a raduj… A neboj sa tohto nepomeru (Svedectvo 372).